Čoho všetkého sme ochotné sa vzdať, aby sme sa nenakazili a kam až necháme štát zájsť, aby ochránil nás a našich blízkych? To je základná otázka, ktorú si dnes musíme klásť všetky a všetci. 

Odpoveď, samozrejme, nie je jednoduchá, no jedno, čo naozaj potrebujeme je, aby sme sa rozhodovali s chladnou hlavou a racionálne. V stávke totiž nie je nič menej ako naša sloboda a spôsob života, ktorý sme poznali doteraz. Naša nedávna skúsenosť nás učí, že tu máme až príliš veľa kočnerov, ktorí sa nerozpakujú zneužívať moc, databázy a kontakty, či tajné služby aj za normálnej situácie. Jednoducho, príležitosť robí zlodeja a mnoho slovenských stále ostáva neodhalených. 

Koronavírus: Štyri výnimočné právne stavy

Nepochybne, šírenie koronavírusu je výnimočnou situáciou, ktorá odôvodňuje prijatie výnimočných opatrení, vrátane vyhlásenia núdzového stavu, ktorý dnes máme vyhlásený na Slovensku. Epidémia však nie je voľnou kartou na zavádzanie akýchkoľvek reštriktívnych opatrení. 

Na Slovensku je možné zaviesť štyri výnimočné právne stavy – núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav a stav vojny. Delia sa podľa závažnosti rizík, ktorým štát čelí a úmerne k tomu miery zásahov, ktoré podľa vážnosti situácie umožňujú nad rámec bežného fungovania. Núdzový stav je najmenej závažný stav a vyhlasuje ho vláda na najviac 90 dní. Tiež je presne stanovené, čo všetko je počas núdzového stavu možné obmedziť- napríklad je možné zaviesť zákaz vychádzania (ale len v určenom čase, nie neobmedzene), nariadiť pracovnú povinnosť alebo obmedziť slobodu prejavu na verejnosti. 

To znamená, že vláda počas núdzového stavu môže zasiahnuť do našich práv len v rozsahu, ktorý je daný právnym poriadkom a teda môže niektoré práva obmedziť, ale nie všetky a nie úplne. Dôležitým slovom v tomto celom sú slová primeranosť a účelnosť. Znamená to, že opatrenia, ktoré zavádza musia byť rozsahom a závažnosťou v rovnováhe s ohrozením, sú zavedené dočasne len za účelom dosiahnutia konkrétneho cieľa, neznemožňujú úplné uplatnenie práva a podliehajú účinnej kontrole. 

Koronavirus a využívanie dát

Veľmi opatrne sa treba stavať aj k návrhom vlády na využívanie lokalizačných služieb.

Ochrana osobných údajov je súčasťou základného práva na rešpektovanie nášho súkromia. Štát už teraz môže aj podľa GDPR aj podľa smernice o ePrivacy využívať anonymné dáta, ak je to v záujme verejného zdravia, to však neznamená, že si môže udeliť plošné splnomocnenie na využívanie akýchkoľvek dát, v akomkoľvek rozsahu, vrátane neanonymizovaných. Primeranosť sa totiž musí posudzovať aj s ohľadom na rozsah núdzového stavu, ktorý máme a na počet nakazených, ktorý je momentálne oveľa nižší ako v okolitých krajinách.  

Dôležitá je aj kontrola, bez ktorej sa môže veľmi ľahko stať, že dáta budú zneužité nielen na nezákonné obchodovanie, alebo aj na neoprávnené postupy proti marginalizovaným a znevýhodneným skupinám. Však v Saudskej Arábii už teraz využíva dáta štát, aby upovedomil mužov o každom pohybe ich žien, sestier a dcér.  

Na Slovensku si pamätáme reči o monitorovaní všetkých moslimov, či o takzvanej rómskej kriminalite. V situácii, kedy nevieme, v akom rozsahu a kedy sa pandémia prejaví aj vo vylúčených rómskych komunitách a aké to bude mať nielen zdravotné, ale aj spoločenské dopady na postavenie a ďalšiu stigmatizáciu Rómok a Rómov v spoločnosti, by som akékoľvek zbieranie a používanie veľkých dát podrobila prísnemu filtru aj s ohľadom na možné riziká zneužitia voči menšinám. Masový zber a využívanie veľkých dát štátom sa nikdy nesmie stať nástrojom represie, ale ostať len výnimočným a dočasným opatrením, ktoré vláde zveríme výlučne za tým účelom, aby sa postarala o ochranu zdravia a životov nás všetkých a umožnila nám návrat do normálnosti.

 

(Zuzana Števulová je právnička, ľudskoprávna aktivistka, bývalá riaditeľka Ligy za ľudské práva,

bola gestorkou koalície PS/SPOLU pre spravodlivosť, dnes je členkou Progresívneho Slovenska)