Môže sa zdať, že okolo 40tky už máme všetko. Rodinu, kariéru, osobné naplnenie. Zdanie občas klame. V strednom veku máme na Slovensku približne 900 000 ľudí. Ako prežívajú obdobie stredného veku ženy a ako muži? Čo majú odlišné, čo spoločné? Radí a komentuje Zuzana Reľovská, wellbeing koučka a mentorka. 

Spýtali sme sa expertky, ako sa dá dostať von z komplikovanej situácie v období stredného veku a či reagujú ženy aj muži rovnako. Zuzana hovorí: 

“Pre obe pohlavia je stredný vek charakteristický hormonálnymi a telesnými zmenami – ubúda ženskosti, či mužskosti, fyzickej sily, energie, svalovej hmoty, vlasov. Pribúda tuku, zdravotných ťažkostí a vrások. Psychika taktiež reaguje na všetky tieto zmeny podráždenosťou, mentálnou a emocionálnou únavou, smútkom, neraz ľahšími depresiami.” 

Zmeny v období stredného veku sa líšia

Zuzana ďalej hovorí: “Je to proces, ktorý má u každého z nás iný priebeh, pretože jeho súčasťou je zintegrovanie našej jedinečnej minulosti, uznanie a akceptovanie „všetkých našich predošlých JA“, akési zjednotenie sa s našim súčasným JA a nájdenie odvahy pre vykročenie do sveta (do druhej polovice života) so svojim plne akceptovaným a zintegrovaným JA.  

Zvoľna a individuálne sa začína, ukazuje nám náš doterajší život v inom svetle, chce aby sme sa viac zahĺbili do seba a najmä, aby sme boli sami k sebe skutočne úprimní - pravdiví. A to je celkom hustý proces. Mnohé veci sa nám nepodarili a my sme sa snažili na ne zabudnúť, mnohým ľuďom sme ublížili a snažili sme sa to napraviť, mnohí ublížili nám a my sme sa snažili odpustiť, či zabudnúť. No práve obdobie krízy stredného veku si žiada akési prečistenie, akceptovanie, uznanie, či integrovanie toho všetkého, čo so sebou v živote nosíme.”

Kríza alebo výzva?

Aj o tom rozpráva príbeh Kláry v knihe, ktorú môžete získať v predpredaji cez Donio kampaň. 

Klára je fiktívna postava v knihe, ktorá prežíva to, čo mnohí ľudia, ženy aj muži. Vzostupy aj pády, rôzne náročné, aj bežné situácie, s ktorými sa stretávame bežne. Je demotivovaná, vyhorená a stráca pôdu pod nohami. Jej príbeh písala autorka Adela Jasenovcová ušami, pretože podobné príbehy počúvala okolo seba a možno sa v nejakej podobe naozaj aj stali. Aby to ale nebol len taký obyčajný príbeh, Klára si k sebe zavolala na podporu expertky, aby jej vysvetlili, čo vlastne cíti, prečo sa jej tieto situácie dejú a čo má s nimi robiť.

Autorka knihy na brainstormingu na evente OZ Beelong.  Foto - Katarína Varga

Kniha je rozdelená do 15 kapitol, pričom každú z nich komentuje vždy iná psychologička, mentorka, koučka, terapeutka. Tým je iná. Jedinečný komentár nájdete aj od Zuzky Reľovskej, ktorá počas svojej praxe pomohla už stovkám klientov.

Aby sa šak KLÁRA mohla dostať k čo najväčšiemu počtu ľudí, potrebuje pomoc. Aj ty ju môžeš teraz finančne podporiť, aby sa mohla dať vytlačiť a dostať sa na pulty kníhkupectiev do celého Slovenska. 

Ako reagujú na krízu muži?

“Muži sa všeobecne menej radi priznávajú k svojej nedokonalosti, nedostatkom, či zlyhaniam. Keď sa objavujú príznaky andropauzy, majú tendenciu proti nej bojovať a nejak nad ňou vyhrať. Udržujú si vitalitu mladšími partnerkami, adreanlínovými dobrodružstvami, či zvýšením tzv. hedonistického wellbeingu – teda pôžitkárstvom. Chvíľu to môže fungovať, no prirodzený vývoj, či starnutie to nezastaví. Dôležité je nájsť vyrovnanosť a zdroje tzv. eudaimonického wellbeingu, prepojenie našich osobných hodnôt, kvalít a vnútorného vyjadrenia s celkovým životným štýlom a spôsobom života, ktorý vedieme. 

Muži ťažšie priznávajú zlyhania a zraniteľnosť, proces premeny – transformácie býva často plný ťažkých spomienok, či uvedomení, akceptovaní a vyrovnávaní sa. Majú skôr tendenciu pristupovať ku akejkoľvek kríze ako k projektu, ktorý im priniesie niečo nové. No bez integrácie a uznania toho, čo už v sebe máme, sa nepohneme úspešne ďalej,” pokračuje koučka Zuzana.

Muži by to chceli vybaviť veľmi rýchlo a čo najskôr zabaliť svoju bezmocnosť a zraniteľnosť. No už len priznať si aj tieto ľudské kvality je pre mužov v mnohom obohacujúce. Dovoliť si nazrieť hlbšie do svojho vnútra a pobudnúť so svojimi strachmi, slabosťou a pochybnosťami, je mnohokrát veľmi osobodzujúcou a transformačnou skúsenosťou. 

Mužský svet

Prečo píšeme o mužoch, keď Klára je žena? Jej príbeh pasuje na akékoľvek pohlavie. V knihe sa hovorí aj o tom, že keď sa zdá, že sme dosiahli, čo sme chceli, mali by sme byť konečne spokojní, objaví sa vnútorná prázdnota, ktorá je obrovská, veľmi nekomfortná a nedarí sa ju vyplniť ničím, čo nám v minulosti zvyklo fungovať. Ani Kláre to nefunguje. Navzše muži sa ju snažia niečím zaplniť alebo vytesniť,  ženy sa v nej skôr zvyknú stratiť. 

Objavujú sa rovnaké otázky u žien aj mužov: 

Kto vlastne som? Čo je pre mňa dôležité? Čím mám prispieť tomuto svetu? Čo sú moje jedinečnosti, ktoré ma robia tým kým som? Kým som bol a kým sa mám stať? 

Ako reagujú ženy?

“Ženy, z mojej skúsenosti z práce koučky a mentorky, sa niekedy zbytočne dlho ľutujú a trápenie si tak trochu užívajú. Muži bolesť neznášajú a snažia sa jej čo najrýchlejšie zbaviť,” hovorí.   

“Mnohí z nás v strednom veku zisťujú, že posledné roky venovali plneniu snov a očakávaní niekoho iného, prípadne, že motívy našich rozhodnutí a konania boli postavené na porovnávaní, akomsi súťažení, dokazovaní sily, moci a sebahodnoty iným, či samému sebe prapodivným spôsobom,” hovorí odborníčka. 

Zo skúseností vyplýva, že ženy sa skôr utiekajú dovnútra a hľadajú chybu niekde v sebe, začnú sa až hanbiť pred ostatnými, aj samé pred sebou, pre rôzne dôvody. Hovoria si, že nie sú už atraktívne, že už toľko nevládzu byť k dispozícii pre ostatných a podobne. Otázky sú v mnohom podobné, no ženy ich zvyknú viac precítiť, viac s nimi pobudnúť a všeobecne sa v tom všetkom dlhšie motať.

Stredný vek si nevyberá

Dlhé roky tak vlastne „ťaháme proti prúdu“ svojej prirodzenosti smerom k úspechu a uznaniu, no častokrát je to na úkor našej prirodzenosti a najmä energetických a emocionálnych zdrojov. A tie nie sú nekonečné. Ak nás na ceste „za úspechom“ nezastaví vyhorenie, obdobie transformácie v strednom veku nám dopraje čas na hlbšiu seba-reflexiu, či už si ju želáme alebo nie.  

“Výskumy potvrdzujú tendenciu žien riešiť pocity diskomfortu a blížiaceho sa vyhorenia omnoho skôr ako u mužov. Muži zvyknú únavu, bolesti a iné príznaky chronického stresu ignorovať a potláčať, až kým sa neocitnú na prahu totálneho vyhorenia  - mentálneho, emocionálneho alebo fyzického kolapsu. Ženy sú ochotnejšie a zručnejšie v pomenúvaní toho, ako sa cítia a v hľadaní ciest, ako to zmeniť k lepšiemu, no naďalej zvládajú všetko ako doteraz. 

Transformácia v strednom veku je o objavovaní udržateľných vnútorných zdrojov, ktoré často pochádzajú z nášho prežívania, z našej osobnej histórie, ktorá nemusí byť vždy hodná zdieľania. Aj KLÁRA hľadá zdroje a vnútornú rovnováhu. Často sa vracia k detstvu, k vzťahom s rodičmi, iným rodinným väzbám, na ktoré sme možno chcela aj zabudnúť. 

Reakcia muža na príbeh Kláry

“Tak, ako na lodiach býva záchranné koleso, ktoré záchranári hádžu tým, čo bojujú s vodným živlom, v knižnici ľudí po štyridsiatke by mala mať viditeľné, rýchlo a ľahko dostupné miesto táto kniha. Klára vám pomôže udržať sa na hladine, ak sa práve začnete topiť v strednom veku. Je jedno, či máte len malý kŕč, alebo "v tom" jednoducho neviete plávať. Krízu stredného veku prirovnávam k plávaniu v neznámych hlbokých vodách na základe svojich skúseností. Mať túto knihu po ruke skôr, ušetril by som si možno pár hltov špinavej jazernej vody. A že je postavou žena? Ani trochu nevadi! Naozaj by topiacemu vadilo, že to koleso, čo mu hodili, aby mu zachránili život, je ružovej farby?” píše čitateľ Adelinho rukopisu Štefan. 

A čo vy, topíte sa? Alebo skôr idete siahnuť po knihe?