Nevera sprevádza partnerské a manželské vzťahy od stredoveku, je ešte niečo, čo o nevere nevieme?

"Ľudia predpokladajú, že k nevere dochádza  len v neuspokojivých partnerstvách. Nie je to však tak. Štúdie ukazujú, že sa vyskytuje aj u harmonických párov. Keď sú ľudia spokojní, cítia sa dobre mentálne i vo svojom tele. Tým pádom sú naklonení dopovať si endorfíny nielen so svojim partnerom, ale aj s inými ľuďmi. Môže to znieť hrozne, ale keď sa nad tým zamyslíte, má to svoju logiku. V obdobiach, keď sa cítime nanič, sa sťahujeme do seba. Vtedy nemáme chuť flirtovať, baliť niekoho, nadväzovať nové vzťahy, chcieť zdieľať intimitu s ďalšími ľuďmi. Viac sme na flirt psychicky nastavení, keď je nám dobre, sme spokojní so životom, sami so sebou, žiarime šťastím. Vtedy sme aj atraktívnejší pre druhých. Tak si život skomplikujeme neverou.

Tým chcem dôjsť k tomu, že dnes neplatí, že musí niečo škrípať v partnerstve, aby došlo k nevere. Alebo, že stopro niečo nedostávame vo vzťahu, preto to z frustrácie hľadáme inde. Určite nedostávame všetko, po čom túžime, ale to je nesplniteľná požiadavka sama o sebe a  nie argument, či ospravedlnenka.  Tým, že nevera je dnes ľahko dostupná a možná na sto spôsobov, plus nás za ňu nečakajú tak silné spoločenské dôsledky a trest Boží či radikálne odsúdenie komunity, niekedy sa udeje už len preto, že sa vyskytne vhodná príležitosť. Pretože človek môže. Je to vzrušujúce a v tom momente má pocit, že sa na to nepríde."

Ty si pred 6 rokmi začala nakrúcať dokument o nevere - Hranice vernosti. Ako charakterizuješ neveru ty osobne?

"Pre mňa je nevera, ak jeden z dvojice poruší pravidlá, na ktorých sme sa spoločne dohodli. Nastavili sme si hranice, čo je akceptovateľné a čo už nie, a ak ja alebo môj partner tie mantinely prekročíme, vediac, že keby o tom druhý vedel, prekážalo by mu to, rozosmútilo by ho to, no napriek tomu to spravíme, vnímam to ako podvod. Tým nemyslím, len fyzický kontakt a zdieľanie intimity s inou osobou.  Pre mňa je nevera, aj keby sme spolu nedržali ako dvojica, tím. Ak by sa ma v kľúčovej situácii môj muž nezastal pred inými ľuďmi napríklad, alebo by so mnou nezdieľal dôležité veci zo svojho osobného života a zdieľal by ich miesto toho s nejakou inou ženou."

 

Zmenil sa počas nakrúcania tvoj pohľad na neveru? Rešeršovala si, robila si prieskum, počúvala príbehy iných ľudí…

"Primälo ma to rozmýšľať o nej v širšom kontexte. Neškatuľkovať. Nevrhať hneď súdy, kto je v dvojici zlý a kto dobrý. Ako hovorí Ester Perell, nie vždy je ten podvedený obeťou vo vzťahu a podvádzajúci je vinník. Každý pár je vesmír sám o sebe. Zvonka vidíme veci skreslene. Tým nikoho neospravedňujem. Ani neviním. Pointa toho je, že je lepšie byť opatrný s vynášaním rýchlych súdov, pokiaľ neviem, čo sa vo vzťahu či v danej osobe skutočne odohráva."

Nevera rozkladá manželstvá a partnerstvá. Tvoj nerozkladá?

"Snažíme sa byť s mužom verní jeden druhému ako najlepšie vieme. Ako som spomenula, pre mňa nevera nie je len o tajnom fyzickom kontakte s iným človekom. Je o klamaní a zatajovaní ako takom. My ľudia máme tendenciu klamať, lebo je to častokrát ľahšia a hladšia cesta. Ak ten zlozvyk chceme zmeniť, je to o neustálej sebakontrole. Mať radar sama v sebe a čekovať sa, keď je zvádzajúce zaklamať.  Je to náročný proces. Snažím sa. Nie vždy sa mi to darí. Ja  som v minulosti bola neverná. Nechcem do toho vkĺznuť znova. Práve preto, aby mi to nerozložilo vzťah. Film je aj o takomto ľudskom snažení, zlyhávaní, chuti zmeniť naučené vzorce správania a túžbe mať zdravý, trvácny vzťah."

Zaznejú veci z tvojho súkromného života aj v dokumente?

"Zaznejú, aj veľmi osobné. Ideme s mužom obaja s kožou na trh. Mala som pocit, že keď chcem od druhých, aby boli na kosť úprimní, nemala by som  šetriť ani seba.

Ako to prijíma manžel, či tvoja rodina, že zverejníš aj citlivé súkromné veci?

Manžel je v tom so mnou. Točíme to spolu. Ostatní dospelí zo širšej rodiny to veľmi neriešia. S mamou som robila rozhovory aj do filmu. My sme v tomto možno atypická rodina. Nikdy u nás nezaznievalo, ’'čo si pomyslia susedia’’.  Uvidíme, keď to príde, ale zatiaľ to nie je predmetom diskusie.

Dokumentaristka Diana Fabiánová debutovala filmom Mesiac v nás, v ktorom odtabuizovala ženskú menštruáciu. Film uviedli a ocenili viaceré zahraničné filmové festivaly. Stal sa súčasťou vzdelávacieho systému v USA, bol preložený do množstva cudzích jazykov vrátane čínštiny, hindu či arabčiny. Aktuálne pripravuje dokument o Nevere, na ktorom pracuje už niekoľko rokov. Je umeleckou riaditeľkou festivalu Jeden svet. Organizuje zoznamovacie párty pre single ľudí. Od roku 2019 píše stĺpčeky pre Ženy v meste o ženách, ale aj o vzťahoch. 

Foto - archív DF

Čo deti? Máš syna, ktorý ťa prišiel podporiť na čisto ženskú diskusiu, aj s tvojou mamou. Občas vaše dialógy vystupujú aj tvojich stĺpčekoch, je zrejme pre teba dôležitým partnerom na diskusie, hoci aj na náročnejšie témy….

"Moje deti sú moji úplne najdôležitejší diváci. Snažím sa robiť ten dokument tak, aby im to neublížilo. Oni s nami žijú deň čo deň. Vidia, že sa s mužom ľúbime, že náš vzťah funguje. Na druhej strane, ľudia len ojedinele verejne odhaľujú svoje zlyhania a slabé stránky. Hoci tie sú zákonite v každom vzťahu. Museli by sme byť nadľudia, aby to tak nebolo.  Tým, že my odhaľujeme aj slabosti, môžu sa naše deti cítiť zraniteľne. Zároveň práve to je jeden z dôvodov, prečo ten film točím. Aby sa druhí mohli nájsť v našich zlyhaniach. Aby videli svoju skúsenosť reflektovanú cez príbehy iných. Riešim to s terapeutkou, ako čo podať. Synovia  budú prví, ktorí uvidia dokončený zostrih, aby sa k nemu vyjadrili."

Vyrastala si v komunistickom Československu, kde sa tajilo, čo sa dalo, vrátane nevery. Vnímala si túto tému už ako dieťa?

"Cítila som, že vzťahové podlubie je iné, než sa prezentuje navonok. Bola tam nesúrodosť, ktorú som registrovala už ako dieťa a potom ďalej v mladosti. To, že sa o tom nehovorilo otvorene, no bolo cítiť napätie a nevypovedané veci v ovzduší, povzbudzovalo k tomu domýšlať si možno ešte viac, než sa v skutočnosti stalo."

Vnímame neveru žien inak ako neveru mužov?

"Áno, vnímame ju inak. V minulosti to bol zásadný rozdiel v trestoch a následnej povesti, ktorá mala pre ženu zničujúce a celoživotné následky. V mnohých kultúrach išlo žene-nevernici doslova aj o život. V 11-tich krajinách sveta žene, ktorá je obvinená z nevery, hrozí trest smrti dodnes. Ide hlavne o krajiny moslimského vierovyznania ( Katar, Jemen,  Mali, Spojené Emiráty, Pakistan, Brunej, Somálsko, Nigéria, Afganistan, Irán, Sudán) No aj u nás to malo v minulosti ničivé následky na život ženy, zatiaľ čo na muža bolo pozerané oveľa blahosklonnejšie."

Dokument o nevere zrejme vzbudí prudké reakcie - na teba ako autorku, ale aj ako na ženu. Rátaš s tým?

"Rátam. Neteším sa na to, ale som s tým uzmierená. Je to veľmi háklivá téma a každý to bude vnímať cez svoju vlastnú skúsenosť a optiku."

Dokument ešte nie je dokončený, okrem iného aj preto, že ti chýba značná finančná suma. Ohrozuje to dokončenie dokumentu?

"Výrazne to komplikuje situáciu a predlžuje to uvedenie filmu na scénu. Keby sme mali financie, bol by už v kinosálach."

 

Podporte dokončenie dokumentu Diany Fabiánovej - kliknitu tu: 

 

Aj vtedy, aj teraz, napriek tvojim úspechom ti Audiovizuálny fond piatykrát po sebe odmietol finančne podporiť tvoj dokument. Prečo?

"Najprv som mala smolu na komisiu zloženú z troch pánov 65+ , ktorých už samotná myšlienka filmu iritovala a dali mi to pocítiť.  Potom sa komisia zmenila a film 2-krát podporu dostať mal, ale nevyšli naňho peniaze. Je tu veľmi komplikovaná situácia. Peňazí je sakra málo. Mnoho skvelých projektov nedostalo grant a nikdy nevznikne. Je to nešťastné v tom, že ak má film slovenskú majoritu a nezíska finančnú podporu  z domova, má veľmi obmedzenú šancu získať peniaze z fondov v iných krajinách.  Čo je aj náš prípad. Máme ponuky na koprodukcie zo zahraničia, no neviem sa preklenúť cez Slovensko. Preto robíme crowdfunding."

Tvoj dokument Mesiac v nás mal veľký celosvetový úspech - pred viac ako 10 rokmi. Ako veľmi pomáha dokument odtabuizovat tému?

"Sú dokumenty, ktoré dokázali zmeniť medzinárodnú legislatívu, primäť štát, políciu či verejnosť bojovať proti pirátstvu, pytliactvu, nepráviu,... Dokument má v sebe silný potenciál.  Aj čo sa odtabuizovania tém týka. Sila tabu je v jeho tajomnosti, že sa o ňom mlčí. Akonáhle sa o ňom otvorene, bez hanby rozpráva, ukazuje sa, rozoberá sa, jeho sila mizne. Je to ako v rozprávkach. Takže áno, ak vidíme na plátne racionálne analyzovať tabu jav, automaticky prestáva byť tabu. Stáva sa priznaným predmetom diskusie a motiváciou pre ostatných, aby s ním tak nakladali."

Nakrúcala si ho ešte v Španielsku, čo je stále pre nás silno katolícka krajina, hoci nedávno prijala asi najpokrokovejsie zákony - vrátane plateného menštruačného voľba, či určovania si rodu od 16 rokov. Ako vnímaš Španielsko ty? Posunulo sa?

"Už tam nežijem a ani podrobne nesledujem dianie v krajine, no Španielsko bolo a je veľmi rozmanité. Sú tam silne katolícke oblasti, no zároveň aj neuveriteľne progresívne - v Katánsku napríklad a radikálne - v Baskicku.  Barcelona je feministickou centrálou krajiny. Ženy tam majú celkom iné postavenie ako v Extremadure, alebo v Gijone. No nevídane rýchlo sa to mení  aj v menej rozvinutých oblastiach krajiny. Španielky sú silné ženy a každou generáciou sú emancipovanejšie. Mama môjho bývalého priateľa žila ešte vo Francovej diktatúre. Ženy nemali na výber. No ako sa nadýchli slobody, niet kto by ich na ceste k rovnoprávnosti zastavil. Našťastie."

Diana Fabiánová.  Foto - archív DF

Na lásku alebo na dlhodobé vzťahy stále veríš? Lebo okrem nakrúcania dokumentárnych filmov organizuješ aj zoznamovacie večierky a pomáhaš mužom i ženám nájsť si partnerov.

"Verím. Je v ľudskej náture túžiť ľúbiť a byť ľúbení, zdieľať s niekým život. Len si to komplikujeme príliš vysokými očakávaniami, pasivitou, očarením z klamlivo nekonečných možností, ktoré nás zneisťujú, či sme si vybrali dobre a či by sme nemohli ešte lepšie. Je veľa nástrah tejto doby, ktoré nám sťažujú zbližovanie sa."

Ako sa zmenili vzťahy a zoznamovanie po pandémii?

"Ľudia sú odťažitejší, lenivejší chodiť von, dokonca aj randiť a mať sex. Podľa štatistík dnes sexujeme menej než generácia našich rodičov. Je viac nezadaných ľudí, ľudí, ktorým sa nepodarí založiť si rodinu, hoci by chceli. Verím však, že to je prechodné obdobie. Chvíľková skepsa a pasivita, ktorá nás vykatapultuje k zmene a aktivite v intímnej sfére. Rozhodnutie, ako sa budeme správať, ako naložíme so životom je len na nás."