|
Slová majú veľkú moc. Všetci to vieme, napriek tomu s nimi zabúdame narábať tak opatrne, ako si ich váha zaslúži. Verejný priestor sa stal verbálnym smetiskom a je najvyšší čas, začať sa v sebaobrane proti splaškom obrňovať- ak tak ešte nerobíte.
Pár rokov som žila v Španielsku. Niektoré ich obyčaje ma na začiatku vyrušovali. Istú dobu mi trvalo, kým som si zvykla, pochopila ich hlbší zmysel a postupne im prišla na chuť. Prílišná dotykovosť, bozkávanie od cudzích ľudí na líce, trkotanie o ničom s hocikým, hocikde. ''Prázdne frázy'', len tak do vetra.
Ako vám hovoria, tak sa cítite
No postupne som za tou občas teatrálnou a z môjho pohľadu ''nadbytočnou'' komunikáciou začala cítiť hispánsky ľudské teplo. Španielky sú k sebe verbálne zdielnejšie, nežnejšie a podpornejšie. Ľudia si medzi sebou oveľa bežnejšie tykajú. Aj medzigeneračne. Ak zvolíte vykanie, môže to vyznieť, že si chcete udržať odstup, prípadne dávate najavo, že človeka oproti vám považujete za ozaj veľmi starého.
Chcete si pravidelne prečítať stĺpčeky žien v meste priamo vo svojom e-maili bez reklamy?
Bola som mladá, keď som prišla do ich krajiny. Tak mi zo začiatku prišlo nezmyselné, že starým ženám v obchodoch či v službách hovoria ''joven'' mladica, alebo ich štedro častovali prívlastkami ako pekná (guapa!) krásna (hermosa), kráľovná (reina). Pozerala som sa na tie staré dámy s upravenou frizúrou a vravela si - veď vôbec nevyzerajú dobre a nie sú ani mladé, tak prečo im to navrávajú?
Nuž, práve preto. V tom je celé kúzlo. Keby chválili len mladé krásavice a ostatné by prešli mlčaním, bola by to diskriminácia a početná množina žien by sa cítila vyšachovaná, možno aj jemne ponížená. Tej druhej množine ''vyvolených'' by to zas mohlo prísť neprístojné a z empatie k ostatným i doslova nepríjemné. Keďže sa Španieli a Španielky častujú peknými osloveniami demokraticky, bez rozdielu vo fyzickom vzhľade adresáta, nevypovedá to nič o tom, ako človek skutočne vyzerá (chvalabohu, vravím si teraz z pohľadu ženy v rokoch !), ale to kúzlo, ktoré príjemné slovo v sebe má, sa udeje.
Miesto výzor hodnotiacej hodnoty, majú oslovenia hodnotu povzbudivú. Ak vám niekto za deň 5-krát povie, že ste kráľovná, krásavica, mladica, postupne sa tak aj začnete cítiť. Je to niečo, čo Španieli majú vo svojej kultúre zakorenené.
Prečítajte si
Zvažujme slová
Bol by to poriadny šok, keby sme to natvrdo začali len tak spakruky aplikovať v styku s verejnosťou na našom území. Predstavte si, že vojdete do pekárne a pani predavačka sa dámy v dôchodkovom veku na celý obchod hlasno spýta: ''No, čo krásavica, čo ti dnes dám, srdce moje?'' Asi by ju vedúca obchodu zavolala do zadu, rovno jej pricapila studený obklad na čelo a volala pohotovosť.
No môžeme zvažovať slová, ktoré my sami vypúšťame do sveta, k svojim blízkym i celkom cudzím ľuďom. Každé slovo má svoj emočný náboj a keď ho vyslovíme, či ho dostaneme, buď nás pohladí, alebo nám môže struhnúť facku.
Sama mám na sebe odskúšané, že keď na mňa niekto kričí alebo mi chrstne nadávku do tváre, až fyzicky cítim, že mi to robí zle-nedobre. Môj organizmus sa na medzibunkovej úrovni bráni tomu útoku, hoc neviditeľnému. Mnohé z nás, bohužiaľ, vedia, aké bolestivé je psychické násilie. Úder jazykom dokáže byť zraňujúcejší a jeho dozvuky dokážu pretrvávať dlhšie než buchnát palicou.
Vulgárnosť vo verejnom priestore
V poslednej dobe čelíme situácii, že sa tieto verbálne emočné náboje strieľajú hlava-nehlava v online priestore. Z neho vulgárnosť plíživo posúva svoje hranice aj v priestore fyzickom. Stresové situácie, napätie v spoločnosti či v súkromí mnohí ventilujú cez jazyk. Častokrát si to odnesie aj úplne nevinné publikum. I písané slovo má silný kaliber.
Preto buďme príkladom, nedajme sa strhnúť nahnevaným prúdom. Naopak, vedome začleňme do svojho slovnika slová, ktoré hladia.
Prečítajte si
Mám skupinku priateliek, s ktorými sme sa v mladosti prezývali Tupone. Pomenovanie vystihujuce prešľapy, chaos a chyby, ktorých sme sa v mladíckej nerozvážnosti hojne dopúšťali. Až sme si povedali dosť.
Dáme symbolicky zbohom tým hlúpostiam, ktoré sme si namiešavali do životov a premenovali sme sa na Nádherky. Je to žart, ale funguje a oveľa príjemnejšie sa v tom žije, poviem vám. Keď sa zbadáme na ulici a kričíme cez cestu: ''Nadherkaa'' tak sa vždy pár hláv zvedavo otočí. Nevadí, veď sa majú prečo :)
Ďalšia, môjmu srdcu milá ženská skupinka sa v aplikácii volá ''Slnká'' a veru hreje tak silno ako znie. Do tretice, opäť výplod žartu, no funkčného, je skupina kamošiek Fem Fatal.
Čo viac dodať? Sme tým, kým sa rozhodneme byť. Ako sa budeme nazývať ovplyvní to, ako sa budeme vnímať. Na podvedomej úrovni tým symbolicky dávame signál sebe aj ostatným, kto sme. Ja si radšej vyberám byť slnečná nádherkovská femme fatale než Tupoň. Ľuďom okolo seba to chcem dopriať tiež. Vedome pre nich vyberám oslovenia vzletné a radostné.
Aj vy tak môžete učiniť. Toxické nálepky, ktoré vám prischli, s prichádzajúcou jarou strhnite a oblečte si také, ktoré vám pristanú. Častujme sa hrejivými slovami. Doprajme ten parádny slovný šat aj iným. Je to prijemne nákazlivé. Vracia sa to späť ako bumerang z lahodných, na jazyku sa rozplývajúcich nugátových donutov.
