Bola mladá, ambiciózna a túžila po nebezpečí. „Po dobrodružstve túžim viac ako po čomkoľvek inom,“ povedala britská pilotka Amy Johnsonová, ktorá svojím sólo preletom z Veľkej Británie do Austrálie presvedčila verejnosť, že ženy môžu byť rovnako úspešné ako muži v oblasti, ktorá bola do tých čias dominanciou mužov.

Amy Johnsonová pre lietanie žila

Amy Johnsonová bola jednou z najvplyvnejších a najinšpiratívnejších žien dvadsiateho storočia. Dnes (1. júla) je to 120 rokov od narodenia letkyne, ktorá svoj legendárny prelet absolvovala v roku 1930. "Britské dievča", ako ju tiež nazývali, prirovnávali k legendárnemu americkému pilotovi Charlesovi Lindberghovi.

„Dva roky pred svojim letom vedela slečna Amy Johnsonová o lietaní len veľmi málo. Dokončila práve Sheffieldskú univerzitu a začala pracovať ako sekretárka advokáta v Londýne. Jedného dňa ju cesta zaviedla k aerodromu Stag Lane a rozhodla sa stať členkou leteckého klubu. Vo vzduchu bola ako ryba vo vode,“ povedal podľa Českej televízie na počesť mladej pilotky prezident Spoločnosti inžinierov William Marrow Beckett.

Amy Johnsonová sa narodila 1. júla 1903 ako najstaršia z troch sestier do rodiny obchodníka s rybami v Hulle v grófstve Yorkshire. Počas štúdií na vysokej škole prežila nešťastnú lásku, kvôli ktorej sa rozhodla začať nový život v Londýne. Práve tam milovníčku športu učarovalo letectvo. 

Rodný Hull opustila ako 20-ročná, keď začala bakalárske štúdium na Sheffieldskej univerzite. Po ukončení štúdia nastúpila ako sekretárka do kancelárie londýnskeho advokáta.

"Tu sa začala zaujímať aj o lietanie. Najskôr získala licenciu C pre pozemný technický personál. S finančnou pomocou svojho otca, ktorý bol obchodník s rybami, pokračovala ďalej za svojim snom stať sa pilotkou. V roku 1929 sa jej vysnívaný cieľ podarilo naplniť, keď jej udelili pilotný preukaz. Letectvo ju celkom ovládlo. Mladá ambiciózna žena sa rozhodla, že sólo preletom z Veľkej Británie do Austrálie presvedčí širokú verejnosť, že ženy môžu byť rovnako úspešné ako muži v oblasti, v ktorej do tej doby dominovali muži," objasnil pre TASR odborník na letectvo a vojenský historik Peter Šumichrast.

Rekordný prelet z Británie do Austrálie

Amy Johnsonová vzlietla z londýnskeho letiska Croydon 5. mája 1930 na lietadle de Havilland 60G Gipsy Moth. Na rozdiel od dnešných pilotov nemala rádiové spojenie so zemou a ani spoľahlivé informácie o počasí. Pri odvážnom lete cez pol planéty sa rozhodla pre najkratšiu a najpriamejšiu cestu, ktorú si načrtla jednoduchým priložením pravítka na mapu.

Viedla aj cez najnehostinnejšie miesta na svete a cez málo zmapované územia. Pred letom do Austrálie absolvovala najdlhší samostatný let len z Londýna do Hullu. Počas letu z Británie do Austrálie musela lietať v otvorenom kokpite nepretržite najmenej osem hodín, a navyše musela sa držať svojej trasy, pretože palivo na ňu čakalo na každej vytýčenej zastávke.

Napriek vynútenému pristátiu počas piesočnej búrky v irackej púšti sa dostala do Indie za rekordných šesť dní. Svetová tlač jej začala venovať pozornosť - stalo sa z nej "Britské dievča Lindbergh" či "Úžasná slečna Johnsonová".

"V Indii prekvapila britskú vojenskú posádku neočakávaným pristátím na cvičisku. Keď doletela nad Barmu, čelila monzúnu. Pri pristátí pred Rangúnom jej nepriaznivé počasie poškodilo krídlo a vrtuľu lietadla. Miestny mechanik však tieto poškodenia opravil a Amy mohla pokračovať vo svojom lete. Do svojho cieľa úspešne dorazila 24. mája 1930, kde ju vítali široké davy jej nových obdivovateľov," priblížil pre TASR Šumichrast.

Johnsonovú oslavovali davy, inšpirovala ženy

„Sme tu! Zvládli sme to! Preleteli sme z Anglicka do Austrálie. Ja a Jason sme zvíťazili!“ poznamenala si Johnsonová do denníka. Stala sa z nej celebrita, žijúca legenda, ktorá inšpirovala ženy - tie začali nosiť účesy podľa Amy Johnsonovej.

Amy Johnsonová a jej Jason.  Foto - academyofaviation.com

Jej meno sa objavilo v pesničkách populárnych umelcov a fanúšikovia ju zasypávali listami. „Zložila som si okuliare a zoskočila z Jasona. ‚Späť, späť,' volal policajt na davy, ktoré so mnou chceli oslavovať. Kto by sa na nich mohol hnevať? Je tu toľko čo oslavovať, táto žena predsa letela z Anglicka do Austrálie a dorazila v celku!“ popísala neskôr posledné pristátie cesty.

Počas jedného letu sa Amy Johnsonová zoznámila s nemenej známym priekopníkom aviatiky Jimom Mollisonom zo Škótska. Požiadal ju o ruku len po ôsmich hodinách po zoznámení, zatiaľ čo stroj bol stále vo vzduchu. Mladá pilotka súhlasila a pár začala verejnosť prezývať lietajúci miláčikovia („flying sweethearts“). 

Svadba bola v roku 1932 a v tom istom roku vytvorila sólový rekord z Londýna do Kapského Mesta. V roku 1933 podnikla spolu s manželom cestu cez Atlantik - cestu, ktorá bola ešte nebezpečnejšia, pretože museli prevážať veľké množstvo paliva. Hoci v Connecticute havarovali, vytvorili ďalší svetový rekord.

Amy Johnsonová s manželom Jimom Mollisonom.  Foto - wikipedia.org

Nasledujúci rok letel pár revolučnou novinkou de Havilland DH.88 Comet z Veľkej Británie do Austrálie. Hoci do Indie dosiahli rekordný čas, kvôli problémom s motorom museli let ukončiť. Posledný veľký let uskutočnila v máji 1936, kedy si pripísala ďalší rekord za prelet z Anglicka do Južnej Afriky.

S manželom, s ktorým boli aj leteckí rivali, sa rozviedli v roku 1938. Ich vzťah komplikovalo aj Mollisonove holdovanie alkoholu. Amy sa vrátila k svojmu rodnému priezvisku.

Záhadné úmrtie vo veku 37 rokov

Amy Johnsonová využila popularitu a svoju pozornosť zamerala na podnikanie, žurnalistiku i módu. Jej život,  tak ako život miliónov ďalších ľudí, negatívne poznačila druhá svetová vojna.

"Ako skúsená pilotka neostala stáť bokom. Prihlásila sa do Air Transport Auxiliary, organizácie zriadenej na prevoz lietadiel po celej krajine pre Royal Air Force (RAF). Lietanie sa ale stalo pre ňu napokon osudným. V nedeľu 5. januára 1941 odštartovala z letiska v Blackpooles, ktoré mala dopraviť RAF Kidlington neďaleko Oxfordu. Do cieľa však nikdy nedoletela. Pravdepodobne zahynula v mori. Tajomstvo obklopujúce jej posledné hodiny pridalo na mystike spojenej s jej životom. Napriek tomu, že presné detaily jej smrti sa už nikdy verejnosť nedozvie, jej statočnosť a odhodlanie naďalej inšpirujú," zdôraznil pre TASR Peter Šumichrast.

Telo pilotky, ktoré mala len 37 rokov, sa nikdy nenašlo. Na brehoch sa našli časti havarovaného lietadla, jej cestovná taška, šeková knižka a palubný denník.

Budova Amy Johnsonovej na Sheffieldskej univerzite, kde študovala.  Foto - wikipedia,org

„Úzky kruh ľudí okolo nej mal mnoho príležitostí, aby sa presvedčil, že obdiv k nej bol zaslúžený a štedrá chvála nikdy nebola príliš štedrá. K hrdinským vlastnostiam, pre ktoré ju poznal svet, pridávala aj svoju vľúdnu tvár, veselosť, skromnosť a priateľstvo. Tí, ktorí ju poznali, sa tak stali lepšími ľuďmi,“ napísal na jej počesť časopis The Woman Engineer.

Letecká priekopníčka Amy Johnsonová získala počas svojho života, a tiež po ňom, viacero ocenení. Ako uznanie za prelet z Veľkej Británie do Austrálie obdržala ocenenie Harmon Trophy, ako aj Rád britského impéria. Ocenili ju aj pilotnou licenciou č. 1 podľa austrálskych leteckých navigačných predpisov z roku 1921.