Progresívne Slovensko, ktoré malo ako jediná politických strana v parlamentných voľbách 2023 rovnaké zastúpenie žien a mužov na kandidátke, má na kandidátke do eurovolieb, ktoré budú 8. júna, 2024, sedem žien z 15 kandidátov. Číslo 6 je Lucia Yar. 

Pred parlamentnými voľbami 2023 ste viedli iniciatívu Zakrúžkuj ženu, ktorá zvýšila zastúpenie žien v slovenskom parlamente. Čo ste sa pri nej o Slovensku naučili? Chcú Slováci a Slovenky viac žien v politike?

“To, že Slováci a Slovenky chcú v politike viac žien, ukazujú nielen prieskumy verejnej mienky, vrátane eurobarometra, ale bola to aj moja skúsenosť z iniciatívy Zakrúžkuj ženu. Ohlas sme mali veľmi pozitívny, koniec-koncov nás podporila aj prezidentka Čaputová. Ale aj mnohí muži. Téma sa konečne dostáva do hlavného prúdu a mnohí a mnohé si uvedomujú, že Slovensko musí Európu dobiehať aj v tejto oblasti. Začínajú si všímať ten obrovský, do oči bijúci nepomer zastúpenia mužov a žien v politike - teda medzi tými, ktorí v tejto krajine nastavujú pravidlá. Viac žien v politických funkciách pôsobí aj symbolicky a ukazuje ďalším ženám, že sa to dá.”

Čo sú najväčšie bariéry pre ženy v politike?

“Tých je, samozrejme, viacero - od toho, ako sú dievčatá „vedené” (alebo skôr nevedené) od ranného veku k tomu, aby boli ambicióznejšie a mali líderské ambície. Je to nastavenie vzdelania, či výber povolania - ktoré častokrát ovplyvňujú naše stereotypné predstavy o tom, čo by sme ako ženy vôbec robiť mali. Mnohým neskôr vo vstupe do politiky bráni tzv. dvojité bremeno, teda nielen práca na svojej kariére, ale v priemere aj omnoho väčšia záťaž pri starostlivosti o rodinu a domácnosť. Existujúce mužské prostredie v politike navyše mnohé odrádza, je to totiž aj na Slovensku stále najmä pánsky klub. Nehovoriac o zákerných mizogýnnych útokoch, ktorým mnohé dennodenne čelia. A keďže je v našej politike málo žien, reflektory pozornosti na ne svietia omnoho viac ako na mužov. Prešľap jednej sa potom zovšeobecňuje na ostatné ženy, čo je ďalšia odradzujúca vlastnosť politického prostredia.”

Vy osobne ich prekonáte?

“Snažím sa. V mnohom som mala silnú podporu - od rodiny, cez manžela, po prostredie priateľov a kolektívu v práci. Doktorát, ktorý som robila o téme zastúpenia žien v politike, bol pre mňa v mnohom tiež „oči-otvárajúci”, lebo mnohé pocity z témy mi pomohol pochopiť komplexnejšie, vedecky. Ale chce to veľa energie, nad rámec práce, na úkor rodiny a voľného času. A občas aj zatnutia zubov, keď ste za tú zlú a tému zastúpenia žien otvárate aj na fórach, ktoré to nechcú vždy počúvať.”

Zakrúžkuj ženu bola apolitická iniciatíva, ale nakoniec Vás vtiahla do politiky. Bol to jeden z momentov, keď ste sa rozhodli kandidovať v eurovoľbách?

“Je pravda, že práve vďaka iniciatíve som si plne začala uvedomovať, aký dopyt je aj na Slovensku po ženách političkách. Aj ja som ako volička hľadala na kandidátkach strán ženy, odborníčky, ktoré svoju skúsenosť vedia pretaviť do zmysluplnej politickej činnosti. Znie to možno ako klišé, ale aj ja som sa v nejakom momente - najmä po septembrových voľbách - pozastavila nad tým, že nám tu začínajú vládnuť ešte patriarchálnejšie, ako doteraz. A že ak sa ďalší a ďalšie do boja za slobodu a demokraciu v tejto krajine nezapojíme, tak nám vládnuť ostanú tí najneschopnejší z nás. Ženy ako prezidentka Čaputová nám tu dláždia cestu. Musíme v tom pokračovať aj ďalšie.”

Lucia Yar počas kampane.  Foto - archív LY

Prečo kandidujete za Progresívne Slovensko?

“Okrem toho, že sa stotožňujem s hodnotami strany, považujem PS za jediné hnutie na našom politickom poli, ktoré berie zastúpenie žien a rovnoprávnosť vážne. Nielenže o nich hovorí ako o niečom, „na čom musíme robit“, ale ich princípmi sa aj aktívne, do vnútra strany aj navonok, riadi. Ako prvé hnutie vytvorilo PS kandidátku s rovnakým zastúpením mužov a žien v parlamentných voľbách; ako jediná sa minimálne nebojí diskutovať aj o stále „kontroverzných” témach ako rodová rovnosť, či kvóty. Nehovoriac o aktivitách v oblasti boja proti násiliu na ženách, rovnosť príležitostí, ohodnotenia na trhu práce, atď.”

Takmer 15 rokov sa venujete témam EÚ, medzinárodnej bezpečnosti a rodovej rovnosti. Na aké konkrétne témy sa chcete sústrediť ako europoslankyňa?

“Mojou odpoveďou na strach, ktorý sa šíri v našej spoločnosti, je práve bezpečnosť - tá by bola mojou hlavnou témou aj v europarlamente. Bezpečnosť, ktorú nám zaručuje členstvo v EÚ, je jednou úrovňou. Aj tu ale potrebujeme pôsobiť za Slovensko profesionálnejšie ako doteraz. Potrebujeme vedieť aktívnejšie reagovať na globálne hrozby, pretože tie nás ohrozujú všetkých. Okrem medzinárodnej úrovne bezpečnosti mi ale, ako Východniarke, veľmi záleží aj na regionálnej úrovni. Zabezpečenie európskych zdrojov pre naše regióny, ktoré sú najmenej rozvinuté v celej EÚ, sa dá totiž riešiť aj z Európskeho parlamentu. A do tretice sa chcem sústreďovať na individuálnu bezpečnosť. Pocit bezpečia musí mať u nás každý - ohrozené skupiny, menšiny, ale aj väčšina spoločnosti - teda ženy. A tie by mali byť súčasťou rozhodovania. Práve EÚ má v tomto smere najlepšie výsledky, bez EÚ by u nás stále nemali ženy takú podporu, akú dnes majú - štát na ženy v oblasti príležitostí zabúda. Únia vie ale stále robiť aj viac.”

S vládou premiéra Fica a novým prezidentom má Slovensko zložitejšiu situáciu na medzinárodnej scéne, stráca dôveryhodnosť. Ako vnímate momentálnu pozíciu Slovenska v EÚ?

“Od začiatku kampane vnímam medzi obyvateľmi obrovskú frustráciu. A taká frustrovaná je aj naša pozícia v EÚ. Ak sa nespojíme, nezaberieme, neposmelíme sa a nedáme si nádej, že to bude lepšie, Únia nám utečie. Budeme len bezvýznamným príveskom, o ktorého zotrvanie v klube  najvyspelejších sa vlastne nemusí nikto zaujímať. Ako malá krajina máme ale stále toľko energie, kreativity, odhodlania, sme neskutočne vynaliezaví… A preto by nás ani na európskej úrovni nemali zastupovať takí, ktorí sa tam chodia maximálne fotiť, vypúšťať holubice, alebo len nadávať - pretože nie sú súčasťou žiadne frakcie, teda politickej rodiny, ktorá by im pomohla mať politický výtlak (hovorím napr. o vládnych stranách, ktoré majú pozastavené členstvá vo frakciách práve pre svoje činnosti)."

Ako budete na prípadnú kritiku slovenskej vlády reagovať ako europoslankyňa?

“Naša vláda sa v súčasnosti správa ako Ľudovít IX. a tvrdí, že štát je ona (l'état c'est moi). No keď koná proti právu, demokracii a vydobitej slobode na Slovensku, ako občianka - ale teraz aj politička -, cítim potrebu ozvať sa, zasiahnuť, niekedy kričať. Ako europoslankyňa ostanem rovnaká, aká som dnes. Ak bude niekto konať proti Slovensku, neostanem ticho a budem hľadať všetky možnosti, ako ho brániť.”