Keď je život v rovnováhe

Poznáme tie skvelé dni, keď nám všetko vychádza podľa predstáv. Ráno sa vieme zobudiť ešte pred budíkom, dokonca aj s úsmevom. Viete, presne s takým, ktorý vraví, dnes to bude super deň. Do práce ideme s radosťou, bez ohľadu na to, čo nás v nej čaká. Cítime sa krásne a nepotrebujeme k tomu komplimenty od ostatných, aby nám to potvrdili.

Nič nás nerozčuľuje, počas dňa sa vieme usmiať aj na cudzích ľudí. Máme sebavedomie, s ktorým by sme dokázali mať čokoľvek, na čo si pomyselne ukážeme prstom. Všetko je v poriadku: s priateľom, manželom, šéfom, rodičmi, deťmi, so sebou samou (dosaď si podľa seba).

Baví nás varenie, šport, život, dokonca aj povinnosti. Keď  sa udeje niečo zlé, vieme  to pohotovo otočiť na výhodu, zlú náladu ignorujeme, lebo vieme racionálne vyhodnotiť, že to aká bude, je na nás.

...a kdesi uprostred mesiaca príde zmena.

Zo sebavedomej ženy je zrazu čudná osoba

Buďme k sebe úprimné, hneď od začiatku. Hlavne sa nepresviedčajme, že obdobie pred menštruáciou zvládame. Skôr sa nám to zamieňa s prianím, že by sme chceli.  Začína čas, kedy sa cítime škaredé, bez ohľadu na to, že nie sme. Všetko, čo sa deje v našej blízkosti je nespravodlivé, nie preto, že naozaj je, ale preto, že sme sa o tom presvedčili.

Zapnutie práčky, umytie riadu, zvesenie bielizne, sú povinnosti, pri ktorých sa nám tisnú slzy do očí, lebo všetko je len na našich pleciach a nikto iní to neurobí a nikto našu snahu neocení. Áno, presne tie povinnosti, ktoré si počas „bežných“ dní, ani nevšimneme, že vykonávame.

Vadí nám všetko a každý. Manžel, priateľ, deti, kolegovia, ľudia, ktorí sa na nás náhodne pozrú. Na každé riešenie máme problém, keď veľmi chceme vymyslíme aj dva. Sme unavené, bezradné a hlavne presvedčené, že celý život je na nič a tak to aj ostane. Nič nemá význam, neveríme si a jediná istota, ktorej sa odovzdávame naplno, je ľútosť.

Všetko je úplne v poriadku

Chcete počuť dobrú správu? Aj ten najhorší deň trvá „len“ 24 hodín a opäť sa budeme cítiť, ako v prvom odstavci. Naučme sa v živote situácie viac prijímať: či už PMS (predmenštruačný syndróm - poz.red.) aleboseba samú, je to lepšie, ako s nimi bojovať. Nepodceňujme silu hormónov, ale ani našu ženskú silu. Využime ju správne  alebo si ju ušetrime. Určite ju nemíňajme na presviedčanie sa, že musíme byť VŽDY produktívne, dokonale upravené a s dobrou náladou.

Nie, nemusíme. Dokonca budeme pôsobiť oveľa prirodzenejšie a pre niektoré ženy aj motivujúco, ak nebudeme mať vždy úsmev na tvári, dokonalé obočie, poriadok v byte, úspech v práci, že si nepôjdeme zašportovať, aj keď to máme v diári. Toto si zapamätajte: môžeme byť unavené, môžeme nič nerobiť, môžeme jesť nugetu polievkovou lyžicou a chipsy si môžeme sypať priamo do úst... PMS nie je nepriateľ, je to priestor, ako mať „relax“, ktorý nemusíte zdôvodňovať.

Dámy, tým, že budeme robiť veci nasilu, silu nezískame. Dovoľte si vypnúť, nielen počas PMS, ale kedykoľvek, keď to tak cítite.