Keď sa pre niečo nadchneme

Určite všetci dobre poznáme začiatky, akékoľvek. Na úvode každej zmeny stojí rozhodnutie, či už chceme byť lepší, túžime vyzerať pekne, snažíme sa mať funkčné telo alebo je to snaha napredovať osobnostne. Môžeme si za to dosadiť akékoľvek aktivity: či už začneme cvičiť, čítať knihy, prihlásime sa niekde ako dobrovoľník, viac sa budeme venovať domácnosti, možno si vyberieme nejaký kurz, možností je nekonečno.

Múdre výskumy tvrdia, že vytvorenie zvyku trvá od 18 do 254 dní, nech vás to neodradí, výskum ďalej pokračuje a dopĺňa, že priemer je 66 dní. To by sme mohli zvládnuť, však? Rovnako dôležité ako voľba cieľa, je jeho priebeh a zreteľná definícia. Čo to znamená? Jednoduchý príklad: ak sa rozhodneme, že budeme viac čítať, je podstatné upresniť si, čo znamená to „viac“. Prakticky povedané, ak máme určený cieľ presne, vieme ho objektívnejšie vyhodnotiť. Oveľa reálnejšie znie, prečítam jednu knihu za mesiac, ako všeobecné „budem viac čítať.“

Cesta je cieľ

Šťastnými nás robí najmä predstava, to znamená pocit, keď dosiahneme cieľ. Avšak treba pripomenúť, že oveľa dôležitejšie je, čo sa učíme na tejto ceste, pretože formuje nás práve to, čím si prechádzame. Úspechy, dosiahnutie cieľa sú bez pochýb skvelé, ale tie nás málokedy niečo naučia. Posun dopredu robíme práve vtedy, ak sa nám nedarí, nemáme čas, stratili sme motiváciu, ale aj napriek tomu vytiahneme knihu, obujeme si tenisky, oblečieme sa a ideme na rozbehnutý kurz.

Počas našej cesty sa určite stretneme aj s porovnávaním, ako inak, z vlastných radov. Nikto nás nevie spochybniť tak, ako sa vieme my sami. Opakujme si často, že sa môžeme porovnávať len so sebou, či sme lepší ako včera. Porovnávanie s inými, nemá význam, možno máme rovnaké možnosti, ale každý z nás má iné podmienky, začína z inej štartovacej čiary. Ak vám nabudúce napadne takáto myšlienka, je to v poriadku, oveľa podstatnejšie je, čo „s ňou urobíte“. Ja navrhujem predstavu veľkej vizuálnej stopky. Presne tej, ktorú vidíme na cestách.

Nie za každú cenu

Sme ľudia, nie stroje. Máme svoje povinnosti, emócie, cykly, choroby, únavu, ktoré nás ovplyvňujú. Vo väčšine prídu vtedy, keď sa nám to najmenej hodí. Ale buďme k sebe úprimní, kedy je ten správny čas na chorobu, PMS, únavu? To všetko patrí k našej ceste a spravidla prídu vtedy, keď to nejakým spôsobom aj potrebujeme. Telo si žiada oddych, ak mu ho nedáme, zariadi si to inak. My v tomto celom máme jednu dôležitú úlohu, rozoznať, kedy sme unavení a kedy sa nám nechce. Ak sme unavení, tak oddychujme, ak sa nám nechce, tak poďme. Pretože ak sa nám nechce, vtedy to najviac potrebujeme. A ako to zistíme? Len praxou - zvykom, ktorý keď si vybudujeme v niečom, výhody budeme mať vo všetkom.

Držím nám palce.