|
Už ako malým dievčatkám nám vtĺkali do hlavy, že máme byť milé. Za každých okolností. Keď sa k nám na pieskovisku niekto správal hnusne a my sme mu to chceli vrátiť rozbitím vedierka o hlavu, boli sme okamžite napomenuté, že toto predsa dievčatká nerobia. Dievčatká nekričia, nebijú sa, nekopú, nežalujú, nepošlú toho lotra, ktorý im namočil hlavu do pieskovej bábovky, do prdele.
Áno, dievčatká nenadávajú. Sú milé. Lenže táto milota za každých okolností môže byť začiatkom veľkých problémov, keď z dievčatiek vyrastú dospelé ženy.
Ženy nemusia byť milé
Mnohé z nás si vytrpia rôzne formy ponižovania svojím okolím a ešte za ne poďakujú. Bojíme sa každej svojej nepríjemnej reakcie, hoci môže byť úplne oprávnená. Bojíme sa odmietnuť, bojíme sa zvýšiť hlas, lebo by sme náhodou mohli pôsobiť ako “tá hysterka”, “tá harpia” “tá xantypa”. Poznala som ženu, ktorú jej partner nútil žehliť mu nohavice a košeľu, keď odchádzal k milenke.
Keď na to prišla, neurobila mu scénu. Síce sa s ním rozišla, ale ticho v pokoji a bez scén. V zásade mu nepovedala nič hnusné, ani mu veľmi nevynadala. Nechcela vraj pôsobiť ako zatrpknutá a ukrivdená žena. Ona je ten najmilší človek, akého poznám. Lenže práve preto jej milotu a dobrotu tak veľa ľudí zneužíva.
Prečítajte si
Koncom roka som v práci nebola milá. Mala som toho naloženého veľmi veľa. Často som kvôli zlej organizácii na oddelení pracovala tak za dvoch ľudí. A ozvala som sa. Pohovorila som si so šéfom a nebol to príjemný rozhovor. Povedala som mu, že sa hnevám a čo presne sa mi nepáči a zdá sa mi nespravodlivé. Zároveň som navrhla riešenie.
Hoci moje riešenie nezrealizoval, nezabudol mi pripomenúť, že odkedy chodím cvičiť a zdravo jem, tak som nejaká nepríjemná a kedysi som bola milšia. Poradil mi, že si mám dať niečo sladké, lebo som príliš nervózna a stále naštvaná.
Dievča má byť milé a pekné
Mal pravdu, kedysi som bola milšia, a práve to bol ten problém. Nekomunikovala som svoje potreby, nehovorila o problémoch a snažila som sa byť pozitívna v situácii, kedy na to nebol dôvod. A výsledkom bola vnútorná frustrácia. Lenže okolie si na to zvyklo. U žien sa neočakáva, že budú komunikovať svoje potreby a že povedia bez okolkov, že sú nespokojné. Čaká sa, že budete pocit krivdy servírovať na zlatom podnose prezlečený za pečené kurča. Len aby sa nikto necítil nepríjemne.
Vďaka tomu, že nás stereotypná výchova našich mám a starých mám presvedčila, že dievča má byť milé a pekné, nevieme sa ohradiť ani keď nám niekto veľmi ubližuje. Snažíme sa zľahčovať sexizmus, mizogýniu, sexuálne zneužitie, mobbing na pracovisku, zlé zaobchádzanie, domáce násilie a mnohé iné veci. Dávame si to za vinu, hľadáme chybu v sebe, ospravedlňujeme to, lebo sme milé a dobré duše.
Nikto nám nepovedal, že hnev je povolená emócia a môžu ju cítiť ženy rovnako ako muži. Hnev je na mieste v každej situácii, keď sa nám deje krivda, keď nám je ublížené alebo sme s niečím nespokojné.
Svojmu šéfovi som povedala, že nepotrebujem jesť sladké a že moja milota sa zasa vráti v momente, keď na to bude dôvod. Keď budem spokojná a problematické veci sa vyriešia, budem mať dôvod na úsmev, žarty a dobrú náladu. Zatiaľ cítim hnev a nebudem ho prehĺtať ani zajedať koláčmi. Na záver mi dal za pravdu a pochopil, že vzájomnou milotou a klamaním sa k ničomu dobrému neprepracujeme. Hovorí sa pre dobrotu na žobrotu. Platí to aj pri milote. Nezdravá milota nás privedie k žobrote našej duše.
