Patrí medzi najúspešnejšie slovenské režisérky. Okrem filmov, ktoré otvárajú závažné spoločenské témy ako je Únos, Sviňa, či aktuálne v kinách premieta

ná Slúžka, nakrúca aj nádherné výpravné rozprávky (Zakliala jaskyňa, Legenda o lietajúcom Cypriánovi, či Láska na vlásku). Je zároveň spisovateľkou, ktorá píše aj o historických postavách Štefánikovi, Jánošíkovi, či Tisovi.

V rozhovore S Marianou Čengel Solčanskou sa dozviete aj to, prečo sú jej blízke historické témy a či je Slúžka filmom o lesbickej láske alebo o potrebe blízkosti.

Film Slúžka podľa útlej knihy

V kinách sa práve premieta váš film Slúžka, ktorý ste nakúcali deväť rokov. Aký je to pocit vidieť, že ste zavŕšili jednu významnú časť svojej kariéry?

Na jednej strane cítim radosť a zadosťučinenie, na druhej strane sa mi rozlial v celom tele akýsi smútok. Je to podobné tomu, keď rodičov zo dňa na deň opustí dieťa a začne žiť svojím životom.

Spomínate si ešte na začiatky? Čím vás oslovila kniha Hany Lasicovej natoľko, že ste sa rozhodli nakrútiť film na jej motívy?

Bola to útla kniha v brožovanej väzbe a veľa som od nej nečakala. Vyšla vo vydavateľstve, ktoré sa netajilo tým, že predáva lacné romance. Ale obálka bola striedma, žiadne krikľavé farby a tak som tomu dala šancu. Bola napísaná veľmi dobre a predovšetkým bola autentická. Žiaden vykalkulovaný počin vymyslený na zarábanie peňazí, ale vyslovene zvnútornená Hanina potreba písať. Po dočítaní som začala vidieť film.

Mariana Čengel Solčanská.  Foto - Juraj Štefanovič

V jednom rozhovore ste spomenuli, že by ste najradšej nakrúcali iba historické filmy, čím vás história priťahuje?

Mám doslova fyzickú potrebu vedieť, kam patrím. Možno je to spôsobené tým, že môj biologický otec zostane pre mňa večným tajomstvom, to vlastne znamená, že sa nemôžem  identifikovať so žiadnym z osudov svojich predkov „po meči“, iba po praslici. Fabulovaním starých príbehov vlastne vysvetľujem vlastnú prítomnosť.

Čengel Solčanská o ženách

Ste zároveň spisovateľka a pre svoje romány si rovnako vyberáte historické postavy, či je to mních Cyprián, legendárny Jánošík, Štefánik či Tiso. Nepíšete však ich životopisy, ale pozeráte sa na nich z rôznych uhlov, niekedy aj veľmi nelichotivých. Čím vás tieto postavy oslovujú a čo v nich hľadáte?

Každý z tých mužov ma zaujal z úplne odlišných dôvodov. Negatívne postavy, ako bol Jánošík a Tiso ma pritiahli potrebou vyhraniť sa voči nim, odmietnuť ich, obnažiť. Štefánik ma zasa rozčuľoval, pretože som tomu zvetranému neživému monumentu vôbec neverila. Chcela som pod tým patetickým nánosom hrdinstva objaviť chlapa z mäsa a kostí. A Cyprián je rozprávka o premene človeka.

Slúžku médiá nazvali prvým slovenským lesbickým filmom. Stotožňujete sa s týmto pomenovaním?

Čarovné na filmoch je, že každý divák si ich slobodne interpretuje, ako to cíti a potrebuje. Ja by som podľa správnosti vôbec nemala komentovať komentáre. Ale je prvý, to je pravda. Niekto musel byť a vyšlo to na mňa. Ale to je vlastne zmysel umenia, nie? Provokovať, narúšať komfortnú zónu, vyťahovať zo skríň práchnivejúcich kostlivcov.

Mňa vo filme oslovila najmä túžba žien po blízkosti. Až pri jeho sledovaní som si uvedomila, že ženy počas manželstva v tej dobe zažívali veľmi málo radosti zo sexu, ich prežívanie a potreba dotykov, či blízkosti úplne absentovala. Cítila som, že obe hrdinky Anka aj Resi hľadali práve tú lásku, nehu a blízkosť, ktorá sa ženám od mužov nedostávala. Čo si o tom myslíte?

Presne tak. Navyše obe boli veľmi mladé. Žena sa v tých časoch považovala za súcu na umiestnenie na sobášny trh už v pätnástich rokoch. Málokedy vedela, čo s ňou bude muž vlastne robiť. Každý pôrod bol buď alebo. Je to veľmi dobre vidieť na starých matrikách, keď muž neraz i trikrát ovdovel. Ak aj žena pôrod prežila, nikto ju nezašil, neriešil inkontinenčné problémy, spadnuté maternice, hemoroidy, zapálené prsníky. Byť matkou bolo životu nebezpečné. Osobne som nepísala ten príbeh s úmyslom rozprávať lesbický vzťah, ale vzťah naplnený absolútnou, až fyzickou blízkosťou.

Mariana Čengel Solčanská.  Foto - archív MCS

Veľmi zaujímavá je aj postava Kristíny, ktorá je pomerne drsná, pretože si prežila ťažké veci. Zaujal ma najmä jej postoj k potratom, už v tej dobe tvrdila, že je právom ženy sa rozhodnúť ako naloží so svojím telom. Táto téma rezonuje aj v súčasnosti, keď sa v parlamente neustále rieši zákon o interrupciách a vyjadrujú sa k nemu najmä muži.

Kristína vyslovila môj postoj v tejto otázke.

Film Slúžka a téma ženskej slobody 

Film Slúžka by som nazvala skôr feministickým, pretože ukazuje vôľu žien vzbúriť sa a ukradnúť si aspoň časť života pre seba. Rozhodnúť sa slobodne, kým chcú byť. Niektoré po tom iba túžia, ako napríklad Líza, niektoré sa zariadia po svojom, ako Kristína a niektoré o svoju slobodu zabojujú a dosiahnu ju, ako Anka. Je vám téma ženskej slobody blízka?

Dokonca si myslím, že ani muži v skutočnosti nestoja o ženy, ktoré nie sú feministkami, rovnako ako ženy neveľmi stoja o mužov, ktorí nemajú v sebe aspoň kúsok chlapáctva, čiže špecifického prejavu mužského sebavedomia. Je pritom jedno, či žena pracuje ako učiteľka, alebo robotníčka na tri smeny, v partnerstve by mala byť partnerkou. Muži, ktorí sploštia spolužitie so ženou na sex, výchovu detí a teplú večeru prichádzajú o to podstatné, čo je zmyslom partnerstva ako takého. O vzájomnosť.

Nakrútili ste mnoho výborných filmov. Únos hlboko zasiahol do spoločnosti, pripomenul nedávnu minulosť a aj pod jeho vplyvom sa zrušili Mečiarove amnestie. Sviňa kruto pomenovala politickú realitu pred smrťou Jána a Martiny. Po jej zhliadnutí sa na čas zmenili politické pomery v krajine. Čím podľa vás zasiahne spoločnosť film Slúžka? Otvorí tému ženskej slobody? Toho ako sa k ženám spoločnosť správa aj teraz?

Slúžka je predovšetkým kvalitným kinom, je to krásny výpravný film s fantastickými hereckými výkonmi a príbehom, ktorý prenikne do každej bunky mozgu a srdca. Ak okrem úžasného diváckeho zážitku prebudí v jednotlivcoch porozumenie a potrebu presadzovať toleranciu voči LGBTI+ komunite, bude to nepochybne prínosom pre celú našu spoločnosť.

Do akej témy sa plánujete pustiť teraz? Čo chystáte v knižnej aj vo filmovej oblasti?

Píšem román o Adele Ostrolúckej a jej vášnivej láske k Štúrovi. Trávim dni s hektolitrami kávy a pri Schubertovi snívam s otvorenými očami. Bude to veľký romantický príbeh.