Neviem, z akého dôvodu mi od istej doby na sociálnej sieti začali vyskakovať záhadné videá. Sú na nich pekne upravené ženičky, ktoré v zrýchlenom móde upratujú vkusne zariadené americké haciendy. Sú to mamy, ženy v domácnosti, ktorých koberce na prvý pohľad nemajú chybu, zrkadlá nemajú šmuhy a ešte aj rozhádzaná obývačka je nejaká čistá. Stačí len ponaprávať vankúše a zopár hračiek, ledabolo rozhodených po podlahe, hodiť do škatule.

Niekedy mám pocit, že si zo mňa niekto robí srandu. V našej domácnosti to vyzerá celkom inak. Niekedy mám dojem, že u nás vybuchla bomba. A stále pozerám na tie videá a nestačím sa čudovať.

Keď som čakala prvé dieťa, urobila som zásadnú chybu. Pri naberaní druhého dychu z obyčajného pohybu s obrovským bruchom, som si v jedno krásne dopoludnie vyložila nohy, sadla na gauč a pustila to najhoršie, čo vtedy televízne obrazovky ponúkali. Program, v ktorom si dve ženy na týždeň vymenia rodiny a domácnosti.

Nasledovala spŕška zákutí mastných digestorov, fľakatých matracov, nevypucovaných toaliet, plesní v rohoch sprchových kútov. No, jednoducho... tých najväčších nechutností, ktoré sa dali v jedno dopoludnie obsiahnuť.

Tie pohľady ma mátajú dodnes. Predstavujem si zhnusenú tvár vymenenej manželky, skúmajúcej mastné sklo mojej rúry. Ruku v bielej rukavičke prechádzajúcej po vrchu skrinky v obývačke, odhaľujúcu kúdoly prachu. Ženu krčiacu nosom nad zapáchajúcou zásuvkou práčky. A tá kopa nevyžehlenej bielizne? Bŕŕŕ! Jednoducho, títo duchovia ma mátajú aj dnes.

Verím, že mnohé mamy poznajú ten pocit, keď cestou do kúpeľne zakopávajú o rôzne pohodené hračky, či stúpajú po neidentifikovateľných kúskoch jedla. Niekde som čítala, že upratovať domácnosť s malými deťmi je ako umývať si zuby a zároveň sa nadžgávať čokoládou. 

Stále mi nešlo do hlavy, ako je to možné. Naozaj sa v každej slovenskej domácnosti dva razy do týždňa na mokro vytierajú všetky podlahy? Prečo každý, ku ktorému kedy zavítate, vás upozorní, že má doma hrozný „binec“ a v skutočnosti sa to tam ligoce?

Celkovo, mám dojem, že ako matky sme v zajatí podobných videí, snímok, instagramových účtov a dokonca televíznych relácií.

Videá upravených dámičiek, ktoré v priebehu jedného dopoludnia vyupratujú celý „barák“, (vrátane okien!!!), mi nedali spať. Aj ja som chcela mať tak vyluxované. Tak som si povedala, že idem do toho. No nedarilo sa mi. Stále mi do toho prišiel niektorý člen rodiny, ktorý moju snahu za pochodu zničil. Niečo potreboval, s niečím si nevedel dať rady, dokonca bol hladný a vlastne len pokračoval v zabehnutej činnosti rozhadzovania, trúsenia... jednoducho žil.

A potom som prišla na to, čo mi na tých videách nepasuje. Na žiadnom z nich neúčinkovalo žiadne dieťa. Jednoducho, deti tam neboli prítomné.

Odľahlo mi. Teraz si raz denne spravím kávu, slnko sa na mňa zubatí cez neumyté okná a ja si v pokoji, obklopená hračkami, môžem pozrieť ďalšie video zo zámoria. A až potom upracem to, čo naozaj treba.