|
Spánok. Alfa a omega rodičovstva. Môže sa dokonca stať, že žena s extra nízkou spánkovou potrebou raz bude trpieť nedostatkom spánku. Stačí, keď sa stane mamou.
Ruku na srdce. Ktorá čerstvá rodička nepočula dobre mienenú radu: „Veď spi, keď spí bábätko“, nech hodí mobilom. No v mnohých prípadoch sa to pekne počúva, ale je to nemožné vykonať. Keďže drvivá väčšina našich zlatíčok začne normálne spávať až v tínedžerskom veku. A teda – pri kočíkovaní si moc nezdriemneme. Ani pri šoférovaní. Nadskakovanie na fitlopte tiež nie je zrovna ideálne na schrupnutie si a pohupovanie sa s nosičom už vôbec nie.
A keď sa to klbko po všetkých tých „cavikoch“ konečne dostane do stavu alfa, za tých magických 30 minút by sa nevyspal ani slávny Napoleon.
A ešte ako bonus, je tu inštitút staršieho dieťaťa. To, pri vysokej dávke šťastia, spí len raz za deň. A pred tým, než mu padnú viečka, má tisíc otázok a tristo vecí, ktoré urgentne potrebuje.
No jednoducho – hodiť si „šlofíčka“ s bábätkom cez deň dokáže len pár vyvolených.
Večery tiež dajú zabrať, hlavne, keď po tretí raz uspíte nervózneho spáča. A potom príde ten moment, ktorý by každý súdny človek využil na výlet do ríše snov. Ale prečo teda mamy nespia?
Odpoveď je jednoznačná. Keď celý dom stíchne, prichádza ten čarovný moment, na ktorý sa nejedna z nás tešila celý deň. Konečne nik od nás nič nechce, nič sa nás nepýta, nemrnčí, nedožaduje sa pozornosti. Netreba od sporáku tristokrát odbiehať riešiť rozliaty čajík, pocikanú plienku a rozpadnutý domček z lega. V tú chvíľu sa z mamy konečne môže stať tá stará Anča, Zuzka, Katka – jednoducho osoba, ktorá je tam niekde hlboko a má svoje vlastné potreby a sny alebo jednoducho preferuje TICHO.
A tak v čase, keď sa už niektorí spáči prevracajú na druhý bok, mamy ešte skladajú bielizeň, čítajú prachom zapadanú knižku, počúvajú podkast, pracujú, pozerajú seriál, nebodaj sa venujú svojmu mužovi a niektoré napríklad píšu aj tieto myšlienky. Alebo si donekonečna pozerajú fotky svojich ratolestí.
Tak prečo mamy nespia? Lebo môžu!
