|
Pred vypuknutím pandémie COVID-19 zažila podľa Svetovej zdravotníckej organizácie určitú formu násilia jedna z troch žien. Po necelých dvoch rokoch prináša prieskum OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien nové dáta.
Od začiatku pandémie podľa respondentiek z 13 krajín zažila násilie každá druhá žena. V tieni pandémie COVID-19 sa šíri nová hrozba, pre ktorú už odborníci majú názov: tieňová pandémia.
Tieňová pandémia
“Pojem tieňová pandémia sa začal objavovať počas prvej vlny pandémie COVID-19, kedy globálne vzrástlo domáce násilie, prevažne na ženách, ale tiež na deťoch,” vysvetľuje pre Ženy v meste psychologička a programová riaditeľka občianskeho združenia IPčko Dominika Rajznerová. Pre štvrtinu opýtaných žien sa miestom stupňujúcich sa konfliktov a hádok stala práve domácnosť.
“Pandémia nás ako rodiny izolovala. Uväznila nás doma a nevedeli sme, kedy sa naše životy vrátia do normálu,” vysvetľuje Rajznerová a dodáva, že práve neistá situácia vedie k eskalácii konfliktov, “V rodinách, kde sa násilie dialo už pred pandémiou, sa vyhrotilo do extrémnych situácií, kedy obete nemali možnosť úniku.”
Domáce násilie má alarmujúce čísla
Psychologička Dominika Rajznerová považuje najnovšie štúdie o výskyte rodovo podmieneného násilia za alarmujúce. “Aj na našich linkách pomoci téma domáceho násilia počas pandémia vzrástla. V roku 2019 sme v súvislosti s ňou hovorili s viac ako 2100 ľuďmi, v roku 2020 sa na nás s fyzickým, psychickým či sexuálnym násilím v domácnosti obrátilo 4 478 ľudí,” vyratúva Rajznerová.
Psychologička Dominika Rajznerová. Foto - archív DR
Občianske združenie IPčko je známe najmä vďaka svojim linkám pomoci, ktoré sú dostupné bezplatne a nonstop. Počas pandémie zaviedlo združenie špeciálnu COVID-19 Krízovú linku pomoci ako odpoveď na zvýšený počet žiadostí o pomoc.
“Prvá vlna pandémie bola vlnou spolupatričnosti, súdržnosti, vzájomnej pomoci. Čím dlhšie však pandémia trvá, prináša nám do života ďalšie výzvy v podobe neistoty, existenčných ťažkostí a naša spoločnosť sa stále viac rozdeľuje,” myslí si Rajznerová. Rozdielne názory na opatrenia, politikov a očkovanie ďalej prehlbujú konflikty a môžu viesť k agresii medzi ľuďmi z opačného konca názorového spektra.
Žena si za násilie môže sama. Nemôže
Rodovo podmienené násilie je na Slovensku kvôli chýbajúcej spoločenskej diskusii a rodovým stereotypom dodnes tabu. Jedným z najčastejších mýtov je predstava, že si žena za agresiu násilníka môže sama.
“Od laikov niekedy počúvame - ktovie, čo mu spravila, keď ju zbil - a podobne,” hovorí programová riaditeľka IPčka, “Domáce násilie je charakteristické prevahou moci a zväčša sa deje v tzv. cykloch. Po útoku prichádza obdobie pokoja, kedy násilník svoj čin ľutuje, ospravedlňuje sa a sľubuje zmenu.” Rajznerová toto obdobie označuje za akési “ticho pred búrkou”.
.jpg)
Zvyšujúce sa napätie však vedie k opätovnému útoku a intervaly medzi jednotlivými obdobiami cyklu sa skracujú. Žena sa tak ocitá s násilníkom v nekonečnom začarovanom kruhu. “V spoločnosti pretrváva predstava, ako má vyzerať žena, ktorá zažíva násilie a ako vyzerá násilník,” vysvetľuje Jana Juchová z mimovládnej organizácie Aliancia žien.
Podľa Juchovej je neochota ľudí rozprávať o existencii násilia dôvodom, prečo nie je táto téma na Slovensku otvorená. “Násilie má mnohé skryté formy. Nie je vzor ženy, ktorá zažíva násilie,” myslí si Juchová a zdôrazňuje, že násilie sa vyskytuje vo všetkých sociálnych vrstvách a modriny na tvári nemusia byť jeho poznávacím znakom.
Bezpečné telefóny v obchode
Mimovládna organizácia Aliancia žien sa ako jedna z najstarších organizácií na Slovensku venuje ženám a ich právam už tridsať rokov. Združenie v rámci novej iniciatívy Medzi nami dievčatami inštalovalo na pracoviskách obchodného reťazca Lidl mobilné telefóny, z ktorých si môžu ženy - zamestnankyne bezplatne zavolať na krízovú linku Aliancie žien Slovenska. “Dlho sme zvažovali, kam telefón umiestniť. Do kabínky, na toalety, do lekárne, niekam, kde ženy chodia a cítia sa bezpečne” hovorí Juchová.
Foto - Facebook
Dodáva, že do práce chodia ženy opakovane. Počas pandemických obmedzení tak pre ženu, ktorá zažíva domáce násilie, často predstavuje posledné bezpečné útočisko.
Okrem bezplatného a anonymného hovoru si ženy môžu domov odniesť aj kontakt na krízovú linku nenápadne zabalený v hygienickej pomôcke. Iniciatíva Medzi nami dievčatami je pilotný projekt mimovládnej organizácie Aliancia žien. Zástupkyňa združenia verí, že sa hnutiu podarí osloviť ďalších zamestnávateľov a rozšíriť krízové telefóny po celom Slovensku.
Ženy riešia násilie po 16 rokoch
Trestný čin týrania blízkej či zverenej osoby vzrástol za rok 2020 o sedemnásť percent. Podľa Jany Juchovej je toto číslo len špičkou ľadovca. Mnohým ženám trvá roky, kým si priznajú, že zažívajú násilie. V priemere začne žena riešiť násilie až po šestnástich rokoch.
“Ženy častokrát pociťujú hanbu. O téme násilia sa nechcú rozprávať,” myslí si zástupkyňa Aliancie žien. Násilník ženou často manipuluje, spochybňuje a vysmieva ju, čo má za následok nízke sebavedomie ženy a nedôveru vo vlastné schopnosti. “Ľudia, ktorí s domácim násilím nemajú skúsenosť, si často kladú otázku, prečo žena s násilníkom zostáva, prečo mu to trpí. Odpovede sa často skrývajú práve v zložitosti každej situácie,” vysvetľuje psychologička Dominika Rajznerová.
“Páchateľom násilia je zvyčajne blízky človek, ku ktorému ženy prechovávajú aj pozitívne emócie a ktorý svoje činy ľutuje. Ony chcú veriť, že situácia sa ešte môže zmeniť.” Rozhodnutie ženy zostať s násilníkom ovplyvňuje množstvo faktorov, od nepriaznivej finančnej situácie po starostlivosť o deti. Bývajú to práve deti, kvôli ktorých bezpečiu a budúcnosti ženy nakoniec od násilníka odchádzajú.
Na políciu sa obráti len každá desiata žena
Odborná pomoc pre ženy, ktoré zažívajú domáce násilie, je dostupná zadarmo a anonymne, mnoho žien však nevie, na koho sa obrátiť. “Je dôležité poskytnúť ženám informácie o organizáciách, ktoré im môžu pomôcť, a na ktorých pomoc majú bezplatný nárok,” hovorí Juchová z Aliancie žien. Pomoc ženy nájdu na linkách združenia IPčko aj špecializovaných linkách na pomoc ľuďom trpiacim násilím, ako napr. Linka pre ženy zažívajúce násilie.
“Ľuďom sa o tom, čo zažívajú, nehovorí ľahko, chce to veľa odvahy, často je s tým spojený pocit viny alebo zrady,” vysvetľuje psychologička Rajznerová, “Nikto však nemá právo ubližovať iným na tele ani na duši a násilie nie je v žiadnej situácii ospravedlniteľné.”
Od začiatku pandémie počet hovorov na krízové linky prudko stúpol, výsledky prieskumu OSN pre rodovú rovnosť však poukazujú na klesajúcu dôveru žien k bezpečnostným zložkám. V prípade domáceho násilia by sa na políciu obrátila len každá desiata žena. Podľa Rajznerovej sa ženy často privolania polície v krízovej situácii stránia, pretože majú obavy.
“V našej spoločnosti k záchranným zložkám nepanuje prílišná dôvera. No v situácii, kedy je žena či dieťa v ohrození, je privolanie polície najúčinnejšou pomocou, ktorá môže zasiahnuť už do niekoľkých minút a páchateľa z príbytku odviesť,” prízvukuje psychologička, “Ak nie je možné políciu privolať kvôli potrebe telefonovania, na našich chatových linkách vieme pomôcť a záchranné zložky privolať namiesto nich.”
Krízové centrá sú vyťažené
Odborníčky a odborníci na linkách pomoci sú často prvými, s kým prichádzajú ženy zažívajúce domáce násilie do kontaktu. Linky pomoci ďalej prepájajú ženy s organizáciami, ako sú krízové centrá alebo bezpečné ženské domy po celom Slovensku. Tu ženy nachádzajú ochranu, psychologickú aj sociálnu pomoc.
“Na Slovensku máme niekoľko krízových centier či bezpečných ženských domov, ktoré sú k dispozícii ženám a deťom v tých najnáročnejších chvíľach a môžu im poskytnúť pomoc,” hovorí Rajznerová a dodáva, že aj napriek pandémii väčšina domov otázku možnej nákazy COVID-19 vyriešila. V prípade voľnej kapacity vedia zariadenia poskytnúť žene bezpečný priestor.
Hlavný problém predstavujú nedostatočné kapacity. “Krízové centrá a bezpečné ženské domy sú často naplno vyťažené a ženy spolu s deťmi tak musia čakať, kým sa pre nich uvoľní miesto. Takýchto kvalitných odborných zariadení by sme určite potrebovali viac,” myslí si psychologička.
Pomôže aj pozvanie na kávu
O domácom násilí sa nerozpráva ľahko. Nie je to príjemná téma na rozhovor, preto buďme vnímavejší k tomu, čo sa deje vo vzťahoch v našom okolí. “Nemajme obavy spýtať sa so skutočným záujmom, ako sa druhým darí. Ak máme podozrenie, že sa deje niečo, čo by niektorým členom mohlo ubližovať, usitime ich, že s nami môžu hovoriť. Ak ich niečo sužuje a ak doma nemajú bezpečie, môžu ho nájsť u nás,” radí Rajznerová z poradne IPčko.
Dôležitý je záujem, citlivý prístup a ochota počúvať. Niekedy stačí pozvanie na kávu, prechádzka pred domom či výpomoc s deťmi. Malými krôčikmi možno postupne vybudovať dôveru. “Ak máte podozrenie, že sa vo vašom susedstve deje násilie, no nikto z danej rodiny o ňom nechce hovoriť, odporučte jej členom linky pomoci či organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom zažívajúcim násilie. Nezabudnite ich ubezpečiť, že to nie je to ich vina a môžu požiadať o pomoc. Majú právo na bezpečie a pokojný život,” uzatvára pre Ženy v meste psychologička Dominika Rajznerová.
