|
Femicída, teda vražda ženy jej partnerom, sa nestane zo dňa na deň. Vieme jej predísť, ak včas odhalíme vzorec rizikového správania muža a ohrozenú ženu účinne ochránime. Čo môžeme ako spoločnosť urobiť, aby femicíd ubúdalo?
Femicída je vyvrcholením dlhotrvajúceho a stupňujúceho sa násilia, ktoré na žene pácha jej partner alebo expartner. Na Slovensku je približne 10 takýchto vrážd ročne. V skutočnosti ich môže byť viac, pretože chýbajú dáta.
Verejnosť je zvyčajne šokovaná, keď sa z médií dozvie, že obeť bola dlhodobo týraná, ale nikto si to nevšimol a nikto účinne nezakročil. Spomeňme si na vraždu Andrey v Dubnici nad Váhom v roku 2023.
Páchateľ ju a jej rodinu prenasledoval viac ako dva roky. Márne sa domáhali pomoci od polície, ktorá mala tvrdiť, že nie je prezidentka, aby ju chránili. Ľudia sa pýtali, ako je možné, že sa to vôbec mohlo stať. Čo sme mohli urobiť, aby Andrea a ostatné ženy ešte žili?
Femicída - potrebujeme dáta
Najprv potrebujeme poriadne dáta. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) radí, aby pracovníci na všetkých úrovniach poriadne dokumentovali prípady femicíd, aj tie, ku ktorým takmer došlo.
Ide najmä o dokumentovanie vzťahu medzi obeťou a páchateľom. Poznanie tohto údaju je základom, ktorý môže odhaliť, či išlo o femicídu alebo iný typ vraždy. To je dôležité preto, aby sme vedeli, koľko prípadov sa naozaj deje.
Dôležité je zdokumentovať a preskúmať aj okolnosti, ktoré k vražde viedli. Femicída je špecifická tým, že páchateľom je muž, obeťou žena, že je vyvrcholením dlhotrvajúceho násilia a že je možné jej predísť. Je odlišná od iných typov vrážd a preto k nej treba inak pristupovať. Ak máme údaje, vieme, čo sa stalo a vďaka tomu vieme vytvoriť preventívne opatrenia.
Výskum na základe dát má byť zameraný aj na potreby obetí, aby sme vedeli, ako im čo najlepšie pomôcť. Vieme, že kritickým obdobím je odchod od násilného partnera, preto by sa mal výskum zamerať na to, ako pomôcť ženám odísť zo vzťahu bezpečne.
WHO upozorňuje na celosvetový problém so zberom dát, ktorý sa týka aj štátov Európskej únie vrátane Slovenska.
Potrebujeme osvetu medzi zdravotníkmi
Podľa WHO, žena v poslednom roku života zvyčajne kvôli partnerskému násiliu vyhľadá pomoc lekára. Preto by podľa organizácie pomohlo vzdelávanie zdravotníkov, aby vedeli odhaliť týranie ženy.
Najohrozenejšie sú tehotné ženy, takže zapojení by mali byť aj gynekológovia a lekári starajúci sa o tehotné. Potrebujeme vzdelanú a účinnú políciu
Organizácia na ochranu žien Fenestra vypracovala Správu o stave systému ochrany, pomoci a podpory pre ženy zažívajúce násilie a ich deti. Na jej základe odporúča zavedenie záväzných a jednotných postupov polície a protokolov k nim, ktoré by boli povinnou súčasťou spisu, vrátane dotazníka na odhad nebezpečenstva.
“Iba tak budeme vedieť systémovo monitorovať a vyhodnocovať kvalitu, odbornosť a účinnosť postupov polície a postupne ich zlepšovať,” hovorí Sylvia Králová z Fenestry. Je presvedčená, že potrebujeme špecializované policajné tímy pre vyšetrovanie násilia na ženách, vrátane násilia v partnerských vzťahoch.
“Je to kvôli tomu, že násilie na ženách má špecifické vzorce a dynamiku, ktorým polícia musí hĺbkovo rozumieť, ak chce kvalitne a účinne vyhodnocovať riziko vraždy žien zo strany súčasného či bývalého partnera alebo manžela,” hovorí Sylvia Králová.
Ministerstvo vnútra na naše otázky o postupoch polície do zverejnenia textu neodpovedalo.
Potrebujeme inšpiráciu zo zahraničia
Inšpirovať by sme sa vedeli napríklad v Španielsku a vo Veľkej Británii, kde majú špecializované policajné jednotky alebo v Nemecku a v Rakúsku, kde sú špecializované súdy pre domáce násilie.
Príručka Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách (KMC) opisuje komplexný monitorovací systém v Španielsku. Po prvom ohlásení násilia na polícii, spraví polícia počiatočný odhad nebezpečenstva.
Podľa stupňa nebezpečenstva ho potom opakuje v rôznych časových intervaloch od 72 hodín v prípadoch extrémneho ohrozenia, po 60 dní v prípadoch nízkeho ohrozenia.
“Medzi ochranné opatrenia tam patria intenzívny monitoring a sledovanie situácie zo strany polície, ochranné opatrenia, ktoré s okamžitou platnosťou vydávajú špecializované súdy, elektronické systémy ochrany a elektronické monitorovanie páchateľov,“ píše sa v príručke.
Potrebujeme obmedziť prístup ku zbraniam
Ak je v domácnosti zbraň, je trikrát vyššia pravdepodobnosť, že žena bude zavraždená. Výnimkou nie je ani to, ak vlastní zbraň žena na svoju obranu. WHO odporúča obmedziť vlastníctvo zbrane pre všetkých ľudí, ale špeciálne pre mužov s predchádzajúcou históriou násilia voči partnerke.
Príručka KMC upozorňuje, že rizikom nie je iba situácia, keď má niekto zbraň doma, ale všeobecne, ak má muž k zbrani prístup, či už kvôli práci alebo je to jeho záľuba. Zároveň nejde iba o strelnú zbraň, ale tiež nože a iné predmety, ktoré môžu byť nebezpečné, ako kuchynské náčinie.
Český odborník Pavel Houdek pre iROZHLAS povedal, že polícii by malo byť umožnené krátkodobo zaistiť legálne držané zbrane človeku, ktorý sa dopúšťa nebezpečného vyhrážania, prenasledovania alebo opakovaných priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu.
Aj WHO odporúča zaviesť legislatívu obmedzujúcu prístup k strelným zbraniam pre páchateľov násilia na partnerkách a umožňujúcu zatknutie, ak niekto poruší obmedzenia, ktoré má nariadené po tom, ako páchal na partnerke násilie.
“Z našich skúseností polícia často v prípade závažného ohrozenia zadrží násilnému mužovi zbrane,” hovorí Sylvia Králová z Fenestry. Toto podľa nej nestačí.
Je podľa nej dôležité, aby sme rizikové faktory femicídy neobmedzovali len na odchod z násilného vzťahu a prístup ku zbraniam, lebo výskum je už v tejto oblasti ďalej.
Potrebujeme zohľadniť nový výskum
Mali by sme upriamiť pozornosť na niečo, čo zatiaľ inštitúcie, vrátane polície, opomínajú: miera kontroly partnera nad partnerkou.
Sylvia Králová hovorí, že súčasťou uvažovania o miere ohrozenia ženy zvlášť závažným násilím alebo zabitím, je aj miera kontroly, ktorú nad životom ženy uplatňuje jej násilný manžel alebo partner.
Viaceré krajiny, ako napríklad Veľká Británia, v posledných rokoch špecificky do trestnej legislatívy zaviedli pojem "coercive control", teda kontrola, ktorú si násilný muž vynucuje nad životom svojej partnerky.
Kontrolujúce správanie zahŕňa množstvo rôznych foriem, ako napríklad kontrola toho, s kým sa žena stretáva, s kým komunikuje osobne alebo online, kam chodí, čo si oblieka, ako trávi čas a podobne.
Autor konceptu "coercive control", Evan Stark, zdôrazňuje, že "je stále viac výskumných dôkazov o tom, že miera kontroly násilného muža, ktorú uplatňuje nad životom partnerky, je presnejším indikátorom pravdepodobnosti závažného násilia a vrážd žien v dôsledku násilia, ako sú predchádzajúce útoky alebo sexuálne násilie,” píše vo svojom výskume.
Páchateľom nemusí byť stereotypný násilník s prístupom k zbrani. Môže to byť kontrolujúci muž. Znalosť tohto rizikového faktora môže byť kľúčom k tomu, aby sme vedeli ženy lepšie ochrániť.
Preto Sylvia Králová hovorí o potrebe zriadiť špecializované policajné tímy pre vyšetrovanie násilia na ženách, ktoré budú takéto špecifiká násilia vo vzťahu dobre poznať.
Potrebujeme vedieť bezpečne odísť
Najrizikovejším obdobím na femicídu je odchod z násilného vzťahu a niekoľko týždňov až mesiacov po ňom, kedy si násilný partner uvedomí, že prichádza o moc nad partnerkou.
Sylvia Králová z Fenestry hovorí, že neexistuje všeobecný vzorec, ako ženu v tomto období ochrániť. Zodpovedné inštitúcie by mali vedieť, aké riziko prináša odchod. Následné intervencie by mali robiť v spolupráci so ženou, ktorá svojho partnera pozná najlepšie.
“To isté platí aj pre blízkych ľudí žien zažívajúcich násilie, ktorí im pomáhajú v situácii násilia. Kľúčové je neprezrádzať násilnému partnerovi, že žena chce vzťah ukončiť alebo chce odísť a nerobiť žiadne kroky bez vedomia ženy,” odporúča Sylvia Králová.
“Ženy, ktoré zažívajú násilie v partnerskom vzťahu a zvažujú jeho ukončenie alebo odchod od násilného partnera a majú z toho obavu, môžu zavolať do niektorého zo špecializovaných poradenských centier pre ženy zažívajúce násilie a poradiť sa o tom, ako bezpečne odísť,” hovorí Sylvia Králová z organizácie Fenestra, ktorá takéto služby zabezpečuje pre ženy v Košiciach a okolí.
Potrebujeme iný prístup inštitúcií
Násilie pokračuje často aj po skončení vzťahu, kedy prebieha súdne konanie o zverenie detí a keď sa násilný partner stretáva s deťmi. Sylvia Králová hovorí, že súdy a orgány sociálno-právnej ochrany detí často nezisťujú násilie vo vzťahu, prípadne naň neberú ohľad.
“Snahou mužov, ktorí sa k svojim partnerkám správajú násilne, je mať nad životom ženy moc a kontrolu. Súčasná prax inštitúcií v tejto oblasti však skôr vytvára priestor na to, aby ju násilný partner nad ženou mal aj vtedy, keď sa žena snaží ochrániť seba a svoje deti a násilný vzťah ukončiť,” hovorí Sylvia Králová.
“Z toho je viditeľné zjavné nepochopenie dynamiky moci a kontroly v násilných vzťahoch na strane týchto inštitúcií.”
Potrebujeme účinné zákony
Národná rada SR nedávno schválila rozsiahlu novelu Trestného zákona, v ktorom doteraz chýbala femicída ako samostatný trestný čin. Definícia sa nedostala ani do novely.
“Zavedenie pojmu femicída do trestného zákona by uľahčilo zber potrebných dát, ktoré umožňujú pochopiť povahu a rozšírenie tohto problému a jasne naň odpovedať,” hovorí poslankyňa za Progresívne Slovensko Beáta Jurík, ktorá sa problematikou zaoberá.
Progresívne Slovensko predložilo počas prerokovávania novely trestného zákona v parlamente niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa venovali rodovo-podmienenému násiliu. Boli medzi nimi návrh redefinície znásilnenia a sexuálneho obťažovania, zavedenie pojmu “domáce násilie” do trestného zákona a úprava paragrafu týkajúceho sa týrania blízkej alebo zverenej osoby či nebezpečného prenasledovania.
Tieto zmeny by mohli pomôcť aj v prevencii femicíd. “Nič z toho si koalícia, žiaľ, neosvojila,” konštatuje jedna z predkladateliek Lucia Plaváková.
Ministerstvo: súčasný zákon postačuje
Ministerstvo spravodlivosti SR ako predkladateľ novely trestného zákona pre Ženy v meste napísalo, že “k vytvoreniu špeciálnych skutkových podstát pristupuje zákonodarca zvyčajne až vtedy, keď nie je možné postihovať konkrétne závažné protiprávne konanie na základe žiadneho existujúceho trestného činu v Trestnom zákone.”
Podľa ministerstva v súčasnosti možno postihovať femicídu ako trestný čin úkladnej vraždy a trestný čin vraždy. Pri oboch trestných činoch je možné udeliť vyšší trest, ak ide o osobitný motív. Tým môže byť v prípade femicídy napríklad pomsta, sexuálny motív alebo nenávisť voči jednotlivcovi pre jeho pohlavie.
“Z uvedených skutočností je zrejmé, prečo aktuálne zákonodarca nepripravuje a ani v blízkej budúcnosti neplánuje zavedenie trestného činu femicída do Trestného zákona,” hovorí Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti.
“V prípade náležitej potreby vyplývajúcej z aplikačnej praxe, sa bude Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako gestor Trestného zákona uvedenou problematikou zaoberať.”
Potrebujeme celoeurópsku spoluprácu
Na úrovni EÚ sa členské krajiny a europoslanci dohodli na znení smernice nahrádzajúcej Istanbulský dohovor, ktorý Slovensko a niekoľko ďalších krajín neratifikovalo.
Podľa smernice majú členské štáty zabezpečiť bezpečné, rodovo citlivé a jednoduchšie nahlasovanie násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Násilie by malo byť možné nahlásiť aj online. Tým chce únia riešiť problém zložitého nahlasovania, ktoré mnoho žien odrádza.
Po nahlásení majú príslušné orgány posúdiť riziko páchania ďalšej ujmy a prijať ochranné opatrenia, napríklad zákaz vstupu páchateľa do obydlia obete. Členské štáty majú riadne zhromažďovať údaje, zdieľať medzi sebou osvedčené postupy a navzájom spolupracovať.
“Táto legislatíva je krokom vpred, ktorý pomôže ženám a ďalším osobám zažívajúcim násilie aj u nás na Slovensku. My však na ňu nemusíme ani čakať a potrebné úpravy môžeme zaviesť aj skôr,” myslí si poslankyňa Beáta Jurík.
Potrebujete pomoc?
Národná bezplatná non-stop linka pre ženy zažívajúce násilie: 0800 212 212
Polícia SR: 158
Záchranná linka: 112
Linka prokuratúry pre ohlásenie domáceho násilia: 0800 300 700
Linka pomoci obetiam násilia: 0850 111 321
Linka pomoci dievčatám, ženám a matkám v krízových životných situáciách: 0800 120 024
IPečko - krízová linka pomoci: 0800 500 333
Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566
SOS nonstop linka Aliancie žien Slovenska: 0903 519 550, alianciazien@alianciazien.sk
Poradenské centrum Trenčín: 0907 242 778, trencin.alianciazien@gmail.com
Poradenské centrum Trnava: 0948 388 152, trnava.alianciazien1@gmail.com
Poradenské centrum FENESTRA - Košice a okolie: 0911 440 808 PONDELOK – PIATOK: 09:00 – 16:00, https://www.fenestra.sk/
Poradenské centrum ALEJ: 0911 417 778 (9.00 – 16.00 h), alejporadenskecentrum@gmail.com
Centrum Slniečko - Nitra: 0917 545 808, poradna@centrumslniecko.sk
Bezpečný ženský dom Dúha: 0915 166 663, 0918 824 247, bzd@domovduha.sk, www.domovduha.sk
Bezpečný ženský dom Brána do života: 0915 439 245, 02/6241 0469, bzd@branadozivota.sk, pomoc@branadozivota.sk
Intervenčné centrum LUNA Trenčín: 0918 312 908, poradnaluna@gmail.com
Bezpečný ženský domov LUNA Trenčín: 0951 272 727, bzdluna@gmail.com
HANA - Spišská Nová Ves: 0903 404 483 Pondelok – Piatok 9:00 – 17:00, ozhana.snv@gmail.com, www.ozhana.sk
KOTVA - Trebišov: 056 672 31 14 Pondelok – Piatok 9:00 – 16:00, kotva.n.o@zoznam.sk, www.kotvano.sk
POMOC RODINE - Michalovce: 0911 084 473 Pondelok – Piatok 8:00 – 16:00, pomocrodine@pomocrodine.sk, poradkyne@pomocrodine.sk, www.pomocrodine.sk
PROGRESFEM - Poprad: 0919 235 820 Pondelok – Piatok 8:00 – 16:00, progresfem@progresfem.sk, https://www.progresfem.sk/
Test na odhalenie, či zažívate domáce násilie:
https://alianciazien.wordpress.com/2023/03/07/zistite-ci-doma-zazivate-nasilie/
