V júni by podľa prieskum agentúry Ipsos volilo stranu Sme rodina 7,2 percenta voličov a voličiek, podľa najnovšieho júlového prieskumu je to 6,4 percenta. Z dát prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N vyplýva, že na podpore voličov a voličiek sa prejavila kauza šéfa strany a predsedu parlamentu Borisa Kollára, ktorý sa koncom júna priznal, že zbil svoju vtedajšiu partnerku Barboru Richterovú. Viackrát zopakoval, že by to urobil opäť.

Sme rodina sa výrazne opiera o ženy-voličky. Ako hodnotíte fakt, že po kauze domáceho násilia sa ženy, ktoré sú pomerne vernými a tolerantnými voličkami, odklonili od Borisa Kollára a jeho politickej strany?

Podľa mňa to je prirodzená reakcia žien, ktoré možno obdivujú Borisa Kollára a jeho schopnosť postarať sa o všetky svoje deti a bývalé partnerky, ale rozhodne odmietajú násilie. Nepoznám ani jednu ženu a ani žiadny výskum, ktorý by ukazoval, že ženy sú rady alebo hrdé na to, že ju manžel alebo partner bije. Naopak, vždy sa za to hanbia a skrývajú to, hoci ich práve hanba vedie k tomu, že týchto domácich agresorov ospravedlňujú a často napokon poprú, že dostali bitku. A myslím, že pokles z desiatich percent na sedem percent, teda o tri percentá voličiek, zase nie je dramatický.

Ako vnímate voličky strany Sme rodina - čo je pre nich charakteristické?

Mne známe výskumy to síce nepotvrdili, ale medzi komentátormi prevládlo niekedy presvedčenie, že túto stranu volia ženy, ktorým imponuje Boris Kollár ako viacnásobný otec, ktorý sa „stará“ o svoje potomstvo. Myslím, že to je isté zjednodušenie. Domnievam sa, že ide o komplexnejší fenomén, lebo medzi voličkami sú zastúpené ženy aj vo vyššom veku, ktoré už majú dospelé deti.

Myslím, že podpora Sme rodina je úzko prepojená s témami, ktoré pôvodne priniesol do politickej súťaže Smer pod spoločným pomenovaním „istoty“. Kollárova Sme rodina nielen svojim názvom nadviazala na túto rétoriku, ale zabodovala najmä schopnosťou dať tomuto volaniu po lepšej sociálnej politike jasnejšie kontúry, keďže jeho strana sa vždy sústredí na konkrétne témy (napr. exekučnú amnestiu, dostupné nájomné bývanie, rodičovský dôchodok a pod.). Príklon k takémuto očakávaniu, k paternalistickému populizmu, že sa niekto o nás „postará“ momentálne na Slovensku dominuje, a to nielen medzi voličkami. Stigma neúspešnosti, sklamania sa takto stále viac rozširuje, možno aj preto túto strany volili ženy viac ako iné strany, lebo takýto pocit je pre ženy typickejší.

Môžu ženy rozhodnúť o tom, či sa Sme rodina dostane do parlamentu?

Nie, nemyslím si, že by škandál Borisa Kollára a jeho následné vyjadrenia o tom, že muži môžu biť ženy, keď si to vraj zaslúžia, mali dlhodobejšie efekty.

Prečo si to myslíte?

Vo všeobecnosti je elektorát Sme rodina značne nestabilný. Ak teraz strana prišla o voličky, na druhej strane táto kauza môže prilákať mužov, ktorí bijú ženy. Momentálne Sme rodina vedie intenzívnu kontaktnú kampaň Deň s rodinou po celom Slovensku. Táto kampaň je dobre naplánovaná, keďže poskytuje počas víkendov zábavu pre rodiny s deťmi, ktoré zostali doma. Tieto rodiny nie sú, možno si to nemôžu dovoliť, na dovolenke. Predstavitelia strany nemajú žiadne politické prejavy, rozdajú darčeky s logom strany, ako celebrity sa vyfotia s návštevníčkami a pod. Myslím, že takáto kampaň môže strane ešte priniesť nové voličky, lebo volebný potenciál je 14 percent.

Myslíte si, že sa podarí Kollárovi nakoniec tento škandál urovnať?

Nie je to vylúčené. Môže sa ospravedlniť, bývalá partnerka sa stiahne do úzadia a pod. To by zodpovedalo modelu, ako množstvo žien reaguje na domáce násilie. A elektorát má na Slovensku výnimočne krátkodobou pamäť. Celá kauza paradoxne vyvolala väčšiu pozornosť, lebo aj negatívna reklama je reklama. Napokon Sme rodina má na listine druhý najvyšší počet žien - 45, hneď po Progresívnom Slovensku, v prvej desiatke kandidujú až štyri ženy. Aj to môže ešte do volieb zmierniť negatívne dopady jeho kauzy domáceho násilia, ak to budú aj tieto ženy-kandidátky obhajovať.