|
V rámci politickej strany ste založili ženskú organizáciu Ženy SPOLU. Hoci je to v politických stranách bežné, mali ste veľa negatívnych reakcií. Čo vám vyčítali najviac?
“Tie negatívne reakcie, ktoré sme zachytili, súvisia z môjho pohľadu s tým, že istá veľmi malá časť spoločnosti vidí v našich snahách hrozbu presadzovania „nadvlády žien nad zlými mužmi“. Čo, samozrejme, nemôže mať ďalej od pravdy. Túto iniciatívu sme od začiatku tvorili spolu s mužmi, jej podpredsedom bude muž a všetky aktivity, ktoré plánujeme robiť, chceme robiť nielen s podporou mužov, ale aj pre mužov. Rovnosť nie je o zvýhodňovaní žien, ale rovnakých podmienkach a príležitostiach pre ženy aj mužov. Musím však povedať, že pozitívne reakcie boli významne silnejšie – od odbornej verejnosti, našich členov a sympatizantov, médií, až po bežných ľudí. Ocenili najmä, že sme snahe o rovnoprávnosť dali „strechu“ a konkrétny prepracovaný program. Ako poslankyňa sa týmto témam venujem aktívne v parlamente už takmer 4 roky. Ale vždy som cítila, že téma rovnosti medzi mužmi a ženami si zaslúži viac pozornosti a aj silnejší premyslený záväzok zo strany politickej strany voči verejnosti.”
Simona Petrík: Potrebujeme ženské organizácie
Vždy, keď príde na tému ženské práva, reakcie sú, že veď ženy práva majú: môžu sa vzdelávať, môžu robiť kariéru a skĺbiť ju s rodinou, máme prvú prezidentku, vyzerá to, že spoločnosť je s touto témou vysporiadaná. Prečo potom založenie ženskej organizácie, ktorá chce realizovať ženské práva, vyvoláva kritiku?
“Cestu k rovnosti medzi mužmi a ženami sme na Slovensku ešte nezavŕšili. Naopak, čaká nás veľa práce. Máte pravdu, ženy u nás môžu voliť, vzdelávať sa a pracovať. Ale stále musia prekonávať neprimerané prekážky a predsudky, ktoré v realite ich slobodnú vôľu či rozhodovanie obmedzujú. Nehovoriac o tom, že bývajú okolím kritizované napríklad za to, že popri rodine a deťoch sa chcú realizovať aj pracovne a budovať si kariéru. Na mužov sa u nás zase stále pozerá cez prsty, keď sa rozhodnú ísť na materskú alebo nosia svoje novonarodené dieťa v šatke na vlastnom tele. Ženy bývajú bežne terčom vtipov a poznámok so sexuálnym podtónom od svojich kolegov v práci, ktorí si ani neuvedomujú, že sa správajú sexisticky. Nehovoriac o tom, že tak závažná téma, akou je násilie páchané na ženách a deťoch, sa na Slovensku zúžila na hlúpu a neopodstatnenú vojnu proti Istanbulskému dohovoru, ktorý by v prípade ratifikácie priniesol konečne komplexné riešenia v tomto dlhodobo zanedbanom probléme. Toto všetko sú dôvody, prečo potrebujeme na Slovensku aj ženské politické organizácie.”
Venovali ste sa ženským právam aj pred vstupom do politiky. Je to dnes lepšie alebo sa nálady v spoločnosti zhoršili?
“Ja osobne cítim posun, aj keď, samozrejme, mohlo by to byť oveľa lepšie. Pamätám si ešte zo svojich aktivistických čias, že vtedy sa veľa debát točilo okolo toho, že ak je žena vo vyššej pozícii, začne sa automaticky správať ako muž. A že to teda vôbec ničomu a nikomu neprospieva. Teraz už o tom, chvalabohu, počujem menej. Zároveň sa o témach rovnosti hovorilo veľmi málo aj v médiách. V parlamente chýbali poslankyne, ktoré by sa tejto téme vytrvalo venovali. Zostávala len v odborných feministických kruhoch, z ktorých bolo ťažké dostať ju von medzi ľudí. Nehovorím, že teraz je všetko inak. Stále musíme bojovať s hlboko zakorenenými stereotypmi, keď hovoríme o postavení ženy v spoločnosti, ale jedno môžem povedať naisto – téma je konečne na stole a je nás už pomerne dosť na to, aby sme ju nenechali „vyšumieť“.”
Na snímke zľava poslanci a ich deti a vnúčatá Dušan Tittel (SNS), Eduard Heger (OĽANO), Juraj Droba (SaS), Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), Alan Suchánek (OĽANO), Boris Kollár (SME RODINA) a SimonaPetrík (nezaradená) počas 2. ročníka podujatia Vezmite dieťa do práce 18. mája 2017 v Bratislave. Foto TASR - Andrej Galica
Simona Petrík: Používam viac príkladov zo života žien
Zmenili ste v niečom názor na spôsob, ako treba práva žien presadzovať?
“Snažím sa používať viac príkladov zo života a nehovoriť priveľmi filozoficko-akademicky. Očividne je to téma, ktorá u nás vyvoláva vášne (aj keď stále nerozumiem prečo a kedy sa nám to stalo. Inde vo svete je hľadisko rovnosti príležitostí bežne zohľadňované v legislatíve aj v jazyku odbornej a laickej verejnosti). Čo sa však snažíme akcentovať najviac je fakt, že rovnosť medzi mužmi a ženami nie je žiadnou nepodstatnou kultúrno-etickou témičkou, ktorú zveličujú frustrované feministky. Je to jedna zo zásadných sociálnych otázok, ktorá sa dotýka každého a každej z nás. Ak sa na Slovensku bude žiť ženám lepšie a budú mať rovnaké podmienky a príležitosti ako muži, pocíti to celá krajina. Bude to lepšie pre štát, pre ekonomiku aj pre rodiny.”
Keď sa v diskusii o právach žien objaví pojem tradičná rodina, vyvoláva to dojem, že to je opak, že to je niečo, čo ide proti právam žien. Ide?
“Z môjho pohľadu je to spôsobené častokrát účelovou dezinterpretáciou (podobne ako sa to stalo aj s pojmom „rod“). Tradičnou rodinou sa u nás chápe rodina, kde je muž a žena, ktorí spolu v ideálnom prípade vychovávajú dieťa alebo deti. Toto určite nejde proti právam žien. Druhou definíciou tradičnej rodiny je tá, v ktorej žena a muž vykonávajú tradičné úlohy a plnia tradičné role. Žena sa stará o deti, je doma, varí, upratuje, neodvráva, nemá kariéru, poslúcha muža. Muž je ten, kto prináša do rodiny peniaze, a ochraňuje rodinu, ale na domácich prácach sa nepodieľa. Táto predstava je už zásadne v rozpore s právami žien. Otázkou však nie je, ktorá definícia je správna (lebo v podstate obe sú správne), ale s ktorou sa ako spoločnosť stotožňujeme. Pre mňa je podstatné, či si ľudia uvedomujú, že v 21. storočí nik nemôže a nemá právo od ženy očakávať, že bude plniť “tradičné” úlohy a zastávať “tradičnú” rolu. Tradičná rodina, ako ju poznáme z minulosti, je prekonaná. A či sa to niekomu páči alebo nie, pokrok v tejto oblasti nezastavíme.”
Téma sprísnenia interrupcií ukáže, ako veľmi slovenská spoločnosť necíti, čo to ženské práva sú. Právo rozhodovať o svojom tele, o čase narodenia je kľúčové pre slobodné postavenie ženy v spoločnosti. Očakávate, že to bude téma kampane?
“Toto je tak extrémne citlivá a pre ženy bolestivá téma. Súčasná vládna koalícia ju nechutne zneužila len pár týždňov dozadu, keď ohlásila, že na jeseň prinesie návrh zákona, ktorý by súčasnú právnu úpravu sprísnil. Cieľ bol jasný, dostať pred voľbami verejnú diskusiu a opozíciu do ďalšej kultúrnej vojny. Nedali sme sa nachytať. Jasne sme im, napríklad aj dohodou s KDH ukázali, že sa im nepodarí rozbiť nás na našich hodnotách. Teraz sa zdá, že od svojho zámeru upustili. Chcem tomu veriť, pretože súčasná právna úprava je potvrdená rozhodnutím ústavného súdu, je to štandardná európska legislatíva, ktorá dbá na zachovanie rovnováhy medzi povinnosťou chrániť nenarodený život a zároveň právom ženy slobodne sa rozhodnúť. Naša koalícia PS/SPOLU je pripravená sa v téme aktívne angažovať a urobíme všetko preto, aby súčasná legislatíva zostala zachovaná.”
Simona Petrík: Ženy do politiky patria
V manifeste, ktorý ste vydali pri založení Ženy SPOLU uvádzate, že antikoncepcia sa má hradiť zo zdravotného poistenie Niekoľko pokusov tu už bolo, prečo by ste vy mali uspieť?
“Toto opatrenie je súčasťou veľkého balíka návrhov zameraných na podporu rodiny, rovnosti medzi ženami a mužmi a ochranu práv. Je to náš verejný záväzok, že ak nám voliči dajú dôveru, navrhované opatrenia budeme presadzovať do vládneho programu. Pre nás to nie je len ďalší pokus, ale súčasť vytrvalej politickej snahy. Na jej konci musí byť Slovensko, ktoré práva žien plne rešpektuje.”
Máme prvú prezidentku. Porazili sme v prezidentských voľbách predsudky o tom, že ženy do politiky patria?
“Pevne verím, že azda už nikto na Slovensku nepochybuje, že ženy do politiky patria. Sú nositeľkami tém, na ktoré by sa inak zabúdalo (podpora mladých rodín s deťmi, úroveň pôrodníctva, násilie páchané na ženách a deťoch, menšiny, ŤZP, dostupnosť škôlok a jaslí, zlaďovanie rodinného a pracovného života, starší ľudia, ..). Zároveň sú ženy v politike príkladom pre ďalšie ženy, že politika nepatrí len mužom. Osobne chcem každú ženu povzbudiť, aby to — pokiaľ nad vstupom do politiky uvažuje — určite skúsila. Radi ju privítame aj u nás v strane SPOLU.”
Pred voľbami v roku 2016 sa politické strany vo svojich predvolebných programoch o postavenie žien na Slovensku nezaujímali. Ukázala to vtedy analýza nezávislého a apolitckého združenia Platformy žien Slovenska. O ženách vo svojich programoch vtedy minimálne alebo vôbec nehovorili SMK, SNS, Sme rodina a Ľudová strana Naše Slovensko Mariána Kotlebu. Program vládnej strany SMER experti hodnotiť nemohli, pretože tam k postaveniu žien našli päť viet, ktoré nebolo možné analyzovať. Bude to pred budúcoročnými voľbami iné?
“Za iné strany hovoriť nemôžem, ale náš manifest je programový dokument. Obsahuje najdôležitejšie návrhy, ktoré pomáhajú rodinám, lepšie chránia práva žien a snažia sa o reálnu rovnoprávnosť žien a mužov v mnohých praktických oblastiach života. Je to náš záväzok, že tieto riešenia budeme v politike aktívne presadzovať. V sociálnej oblasti máme opatrenia na predchádzanie ženskej chudobe či podporu starostlivosti o deti a jej deľbu medzi partnermi. V zdravotníctve máme návrhy na zlepšenie pôrodnej a popôrodnej starostlivosti. Špeciálne sa tejto téme venujeme aj v kapitole o ľudských právach. V našom programe sa teda právam žien budeme určite venovať. Ako k tomu pristúpia ostatné strany neviem.”
