|
Ich príbeh sa začal písať na statku v českej dedinke Skrýchov v Táborskom kraji. V tom čase to bola ešte súčasť Rakúsko-Uhorska. Písal sa rok 1878, keď 20. januára prišli na svet dve sestry. Pre matku to bol poriadny šok – boli zrastené spodnou časťou chrbta. Lekár ju však ubezpečil, že inak sú úplne zdravé a životaschopné. A tak aj bolo.
Rodina však bola chudobná a okrem dievčat mali rodičia ešte jednu staršiu dcéru Annu a mladšieho syna Františka. Rodičia dvojičky síce vzali k lekárom do Prahy, no oddeliť ich nedokázali. Vtedajšia medicína bola pri takejto diagnóze bezmocná. Josefa a Rosa, (niektoré zdroje uvádzajú aj Ružena alebo Rozália – pozn. red.) tak boli odsúdené na celoživotnú vzájomnú spoločnosť. Ako sa neskôr ukázalo, neustále spojenie bolo pre ne dosť stresujúce a vyčerpávajúce, no nebolo inej možnosti. Naučili sa s tým žiť.
Sestry však boli šikovné a tam, kde im bolo fyzicky ubrané, kompenzovali nadaním. Naučili sa dobre pohybovať a nerobilo im problém ani vyliezť na strom. Čoskoro sa senzácia o ich existencii rozšírila do okolia a o dievčatá sa začal zaujímať istý barón. Ten ich nešťastnú matku ubezpečil, že jej deti jej ešte zarobia pekné peniaze a sám im začal platiť súkromných učiteľov. Učili sa po francúzsky a nemecky a tiež hrať na husle a xylofón.
Rose a Josefa - varietné umelkyne
Čoskoro sa o ne začali zaujímať agenti a dievčatá dostávali ponuky na vystúpenia. Už ako jedenásťročné prvý raz stáli na pódiu – spievali a hrali, no ich talent nebol takou senzáciou ako ich fyzický zjav. Čoskoro si najali agenta. Najprv mali menšie vystúpenia po Čechách, predstavili sa aj v karlínskom divadle v Prahe. Neskôr začali cestovať po Európe a dostali sa aj do Spojených štátov.
V Amerike vystupovali v cirkusoch a tzv. obludáriách – najčastejšie popri umelcoch ako najvyšší muž sveta, najťažšia žena, trpaslík či bezruký artista. Ich život veľmi zaujímal novinára Egona Ervina Kischa, ktorý bol v tom čase predstaviteľ niečoho, čo by sme dnes mohli nazvať dobovým bulvárom. Bol Josefou a Rosou úplne posadnutý a rád o nich písal.
Rose a Josefa predstavovali malého Franza ako Syna dvoch matiek. Foto - pinterest.com
Vďaka jeho svedectvám vieme niečo viac o zaujímavých sestrách. Rúža a Jóža, ako ich volala matka, sa túžili odlíšiť jedna od druhej, pretože naozaj neboli rovnaké. Kým Rose bola veselá a rada sa smiala, Josefa bola namrzená a rada sa hádala. Nechávali si šiť šaty rozdielnych farieb a Josefa si zafarbila vlasy na červeno, kým jej sestra mala tmavé.
Ako v jednej z reportáži napísal Kisch, v hoteli v Prahe videl zaujímavú scénku a dôkaz o tom, že sestry sa vedeli aj škaredo pohádať – vraj ich videl preťahovať sa o fľašu whisky. Ružena totiž mala tento alkoholický nápoj vo veľkej obľube a Josefa jej v tom chcela zabrániť. Bola však slabšia a jej sestra túto bitku vyhrala.
„Vzťah oboch sestier, z ktorého sa nedalo odísť, nebol vždy idylický. Jedno telo skrývalo dve duše a povahovo boli každá iná,“ píše o sestrách Blažkových český denník iDnes.cz.
Siamské dvojičky a pôrod
Čo sa týka podnikania, v tom sa dvojičky vedeli zhodnúť. V mestečku Sepekov, kde sa vydala ich staršia sestra a presťahovali aj ich rodičia, si za zarobené peniaze kúpili krčmu, ktorú prenajímali. Takto mysleli na zadné dvierka.
🛒 [Originálne toaletné stolíky v štýle vintage a provence s menami silných žien- kliknite tu:]
V predvojnovom období boli sestry veľmi populárne a mali mnoho vystúpení. V roku 1910 sa však niekoľko mesiacov neukázali na verejnosti, čo zaujalo spomenutého novinára. Ten ich vypátral v jednej pražskej klinike. Bolo to tesne po tom ako Rose porodila. Keďže obe sestry mali vlastné lono, bolo to možné a matkou dieťaťa bola práve Rose. Zdravému synovi dala meno František.
Podľa Kischovho svedectva, vzťah oboch sestier bol v tom čase v kríze. Rose totiž bola šťastná, no Josefa sa sťažovala. Tiež prežila pôrodné bolesti a mlieko sa tvorilo aj jej, hoci podľa svojich slov bola panna. Nepáčilo sa jej, že ona trpí, kým jej sestra zlízla celú smotanu, ako napísal český webový portál Novinky.cz.
Aký však bol milostný život sestier a kto bol vlastne otcom malého Franza, to si sestry vzali do hrobu. Samozrejme, začali sa šíriť špekulácie a otcovstvo ľudia prisudzovali najprv agentovi dvojičiek, neskôr novinárovi Kischovi. Spomínalo sa aj meno Františka Dvořáka, vojaka, ktorý padol v prvej svetovej vojne.
Podľa niektorých zdrojov sa za neho mala Rose vydať, ale nikde nejestvuje žiadny záznam o svadbe. Pravdepodobne nikdy neexistoval, keďže takéto manželstvo by bolo považované za polygamné.
Rose a Josefa vystupovali ako varietné umelkyne. Foto - findagrave.com
Umelkyne čoskoro pokračovali vo vystupovaní a chlapec ich sprevádzal. Predstavovali ho ako Franza - Syna dvoch matiek. Keď v roku 1922 odcestovali za veľkú mláku, ich popularita už mierne klesala. Nik však nečakal taký rýchly koniec. V americkom Chicagu totiž sestry ochoreli na zápal pľúc a hoci im lekári ponúkli oddelenie, odmietli ho.
Tvrdili, že celý život prežili spolu, chcú tak aj zomrieť. Ten osudný deň prišiel 30. marca 1922, prvá zomrela Josefa, o 12 minút neskôr aj Rose. Mali len 44 rokov. Rodina ich nechala spopolniť a urnu previezli do rodinnej hrobky v Sepekove.
Malý František zdedil po mame a tete celkom pekný majetok, až do dospelosti sa o neho starali príbuzní. Neskôr sa vyučil za elektrikára a oženil sa. Sláva Syna dvoch matiek zapadla prachom a zarobené peniaze sa rozkotúľali. Na známe krajanky si návštevníci môžu spomenúť aj po rokoch. V Milevskom múzeu majú zbierku korešpondencie a osobných vecí sestier.
