Som evidentne v strese, aj keď si myslím, že racionálne sa s hejtmi viem vysporiadať. Toto by nemala byť a ani nemôže byť daň za verejné vystupovanie. Ani pre novinárov, ani pre lekárov, vedcov a odborníkov. Aj lekári a vedci, ktorí sa zapojili do tém okolo očkovania, opisujú, že hejt je veľký a znáša sa ťažko.
Všetci sme už na niečo vekom zmenili názor, skúsenosťami sa posunuli. Čudné nie je meniť sa a posúvať. Čudné je nepohnúť sa z miesta a všetkým dookola vehementne vysvetľovať, že tam budete stáť, aj keby traktory padali.
Bez ohľadu na to, čo si myslíme o prezidentovi Zemanovi, ukazovať ho v tak náročnej situácii, v nemocnici, bezvládneho, bez štipky úcty a rešpektu, mi príde naozaj cez čiaru.
Ak sa vám dnes na Slovensku narodí dieťa, ktoré nie je zdravé, štát vám nepomôže. Mnohí rodičia, ktorí majú autistické deti, mi písali, že za terapie a včasnú intervenciu, akú ponúka toto centrum v Košiciach, musia platiť v súkromných zariadeniach. Mnohí hovoria o desiatkach tisíc eur, iní opisujú, že im pomáha finančne rodina aj známi, pretože sú finančne v koncoch.
Našim politikom dôvera zväčša klesá, čím dlhšie sú vo funkcii. Merkelovej to naopak stúpalo a odchádza s tým, že väčšina nielen Nemcov, ale vôbec ľudí v Európe by chceli, aby ešte zostala. Čakajúc na výsledky volieb som rozmýšľala, či by ju na Slovensku vôbec niekto volil.
Vlastný výskum ukázal, že Instagram je "teen mental health deep dive", teda hlboký ponor pre duševné zdravie teenagerov. Ukázal aj to, že jedna z troch tínedžeriek má problémy prijať vlastné telo.
Žijeme v dobe, keď sme jeden klik od všetkých informácií, a zmietame sa v absolútnom chaose. Máme všetko po ruke, žijeme dobu, kde každý má prístup k vzdelaniu aj informáciám, no je nám to zatiaľ skôr na škodu, ako na úžitok. Umrieme na hlúposť, hoci sme generácia, ktorá má po ruke najviac z vedy.
Rozmýšľala som, ako je možné, že ľudia chcú úplne bežné medziľudské susedské problémy riešiť absolútnym extrémom, agresiou a útokom. Žijeme takú dobu? Že ľuďom príde normálne použiť ako prvé riešenie slzák?
Misia školský rok sa začína. Deťom držím palce, aby zvládli psychicky náročný nástup, strach z covidu, aj z učenia, a mali opäť sociálne kontakty. A rodičom, aby sa nezbláznili a netlačili na deti s výsledkami a produktivitou. Lebo aj detský mozog potrebuje pauzu, a stresu a nervov mal minulý rok dostatok.
Lenže čo, keď tú chybu dnes urobíte online? Čo ak sa stane virálna? Máte vôbec šancu posunúť sa? A ako sa asi musí cítiť človek, ktorý má už o 10 rokov viac, a je z neho iný, lepší človek, no každý rok niekto vytiahne nejakú chybu a znova a znova a znova koluje?
