|
Vždy, keď sa nejakým spôsobom zapojím do verejnej debaty, pre svoje vlastné mentálne pohodlie to ľutujem. Minulý týždeň som písala o poslancovi Tarabovi, ktorý zaútočil na 17-ročnú dcéru prezidentky Čaputovej. Teda, podľa jeho slov ju pochválil.
Taraba a Emma Čaputová
Vždy, keď vstúpim do verejnej diskusie na citlivé témy s ľuďmi s extrémistickým pozadím, zvýši sa pomer hejtu. Dokonca pomerne zásadne. Zväčša to znamená, že ma spomínajú na konšpiračných weboch a v Slobodných vysielačoch. A generuje to ďalší a ďalší hejt. Takže tento týždeň som strávila čítaním si vyhrážok, nenávisti - mailom, sociálnymi sieťami, ide to z každej strany.
Do toho sme v redakcii riešili aj to, že na profesora Krčméryho nejaký antivaxer na ulici vytiahol zbraň, a že sa naozaj radikalizuje a polarizuje spoločnosť a začína to byť aj trocha znepokojivé.
S týmto som odišla na víkend do Prahy. Hejty so mnou už zväčša toľko nerobia, je to hrozné, ale zvykla som si. S kamoškami sme sedeli v pražskom bare v centre, a vedľa si sadol čudný muž. Javilo sa mi, že bol sfetovaný, ale neviem to povedať s istotou. Sedel na stoličke za naším stolom v bunde, v čiapke s pohárom vína, a asi 20 minút sa na mňa uprene pozeral. Kamošky si to nevšimli, dve sedeli chrbtom, tretia ho mala mimo svojho uhla.
Kým pán pozeral, na hodinkách mi pípli tri ďalšie emaily hejterov. Zrejme bola nejaká večerná relácia infovojny, to sa mi stáva opakovane. A v tejto situácii si pán zízajúc stále na mňa rozopol bundu a rukou druhou rukou si do nej siahol. Prisahám, že jediné, čo mi napadlo bolo, že čo keď ten týpek vytiahne zbraň.
Vystresovaná som čakala, čo bude. Pán si vytiahol niečo iné a pokračoval v uprenom zízaní. Hneď potom si to všimli čašníci a zavolali SBSku, ktorá ho slušne vyviedla. Priznám sa vám, dosť sa mi uľavilo.
Ďalší deň na to sme nastupovali do vlaku na hlavnej stanici. Pribehla ku mne zadýchaná dievčina, ktorá má chytila zozadu za rameno a niečo opakovala. Dosť som sa preľakla. Ja v šoku, ona v šoku, chcela sa odfotiť. Jasné, odľahlo mi.
Novinári, lekári, vedci a hejty
Sadli sme si do vlaku a hovorím si, nie je to normálne. Som evidentne v strese, aj keď si myslím, že racionálne sa s hejtmi viem vysporiadať. Toto by nemala byť a ani nemôže byť daň za verejné vystupovanie. Ani pre novinárov, ani pre lekárov, vedcov a odborníkov. Aj lekári a vedci, ktorí sa zapojili do tém okolo očkovania, opisujú, že hejt je veľký a znáša sa ťažko.
Ja napríklad nemám deti a bojím sa len o seba. Viem aj o pár ľuďoch, ktorí sú verejne známi a urobili si preto zbrojný pas a nosia zbraň. Toto nie je spoločnosť, v ktorej chcem žiť.
Politici by sa mohli konečne zamyslieť nad tým, či nie sú podstatnou súčasťou rozdúchavania vášní. A spolu s tým by sme si asi mali jasne zadefinovať ako pripraviť deti v škole na dnešný svet, nie svet spred 50. rokov. Ako zorientovať ľudí v informáciách, na internete.
Normálni ľudia by v tejto krajine nemali mať strach, že ich napadne nejaký pobláznený človek. Lebo nabudúce už nezoženieme nikoho, kto bude ochotný vysvetľovať vakcíny, epidémie, vedecký pokrok a vôbec - normálne racionálne veci. A zostanú nám tu len krikľúni, čo rozvášňujú davy.
Chcete si pravidelne čítať stĺpčeky Zuzany Kovačič Hanzelovej priamo vo svojom e-maili?
