Tento týždeň jeden známy hľadal radu na sociálnych sieťach. Má dve malé deti a stretáva sa pri dome s veľkými psami, ktorých majitelia nie sú práve ukážkoví. Psov nechajú behať aj na detskom ihrisku a tak všeobecne, prosto majú niektorí rodičia zlý pocit, že veľké psy bez vodítka behajú okolo detí. Chápem.

Ja som psíčkarka a môj pes je už považovaný za väčšieho. Deti zatiaľ nemám, ale chápem obe skupiny. Psíčkari nemajú žiadne priestory, kde legálne venčiť psov, rodičia zase psy nechcú aj preto, že mnohí majitelia nezbierajú exkrementy a psy nemajú vychované. A tak vznikajú rôzne nedorozumenia, konflikty, hádky a agresia.

Slzák na psa i na majiteľa

Známy veľmi slušne riešil, čo je najlepšia stratégia. Poradila som mu volať mestskú políciu, aj u nás pred domom ich rodičia občas zavolajú a polícia rieši problémy. Absolútne ma však šokovalo, že drvivá väčšina ľudí mu pod statusom radila nasledovné - použiť slzák. Najprv proti psovi, potom ešte aj proti majiteľovi. Kúpiť si taký ten prístroj, čo pustí do človeka elektrický šok a dať šupu psovi. Alebo public shaming - natočiť si majiteľa, zverejniť to a verejne ho pranierovať.

V šoku som si predstavila, že by mi odbehol pes a niekto najprv dá šupu slzáku jemu a potom ešte aj mne. Predstavila som si nejakého iného psa, ktorý by mohol dostať slzák, či elektrošok a v strachu a šoku prejsť do agresie a zaútočiť. Rozmýšľala som, ako je možné, že ľudia chcú úplne bežné medziľudské susedské problémy riešiť absolútnym extrémom, agresiou a útokom. Žijeme takú dobu? Že ľuďom príde normálne použiť ako prvé riešenie slzák?

Agresia na protestoch

A potom som si otvorila nejaké videá z protestov v stredu. Asi 60-ročná pani, zhruba meter 50, začala sácať do policajta. Ten v šoku pozeral, že čo má vlastne robiť. Má ju zložiť a tresnúť pelendrekom? Predpokladám, že asi takúto situáciu doteraz často neriešil. Aj ja som videla niečo podobné po prvý raz. Doteraz som vždy videla agresiu voči policajtom len od extrémistov, mladých mužov, kotlebovcov. Ale 60-ročná pani, to je nóvum.

Kde sa berie táto agresia? Prečo aj normálni ľudia chcú riešiť banálnu situáciu slzným plynom? A čo to hovorí o nás a o dnešnej dobe? Dokážeme vôbec viesť normálnu debatu o ťažkých témach? Ako tu chceme spolu žiť? Robia toto z nás sociálne siete?

Kladiem si tieto otázky už dlhšie a nemám na ne odpoveď. Sledujem nálady a hádky, niekedy sa sama do nich pustím. Neviem ako z toho von. Asi len vypnúť facebook, učiť sa empatii a chápať jeden druhého. Aj psíčkari potrebujú priestor, aj rodičia s deťmi bezpečné ihriská. Nejako sa tu musíme naučiť spolu žiť. Inak nás to zničí.

Ženy v meste, želám vám týždeň, v ktorom si lepšie porozumiete s druhou stranou.

Chcete si pravidelne čítať stĺpčeky Zuzany Kovačič Hanzelovej priamo vo svojom e-maili?