|
Romana, kto vlastne ste? Ste právnička, venujúca sa dizajnu, ktorá svoj voľný čas venuje útulku a psom? Vaše meno som dokonca zachytila aj v oblasti módy...
"Som vyštudovaná právnička, s praxou advokátskeho koncipienta, ktorá „utiekla“ do sveta interiérového dizajnu. Áno, počas štúdia na vysokej škole som si privyrábala aj ako fashion stylistka, pracovala som pre módne časopisy, prešla som si rôznymi brigádami, v šestnástich sme si dokonca s kamoškou vymysleli mini biznis/brigádu a chodili upratovať veľké domy. Všetky práce ma naučili, že v živote treba makať a potom sa dostavia aj výsledky."
Byt dizajnérky si predstavujem ako miesto, kde nenájdem žiadnu zbytočnosť a všetko má svoj dôvod a zmysel. Našli by sme u vás nejakú zbytočnosť? Sú veci, ktorých sa neviete vzdať?
"Ja mám doslova averziu na zhromažďovanie nepotrebných vecí a vetešníctvo. Často veci triedim a posuvám ďalej, snažím sa mať doma len to, čo naozaj používam. Mám rada poriadok, systém a každá vec musí mať svoje miesto. Všetko v byte má pre mňa význam alebo funkciu. Samozrejme, každý má rád niečo iné a každý považuje za potrebné pre svoj život v domácnosti niečo iné. Ale aj ja si ulietavam, na sviečkach a umení. Doslova tieto veci zbieram, sviečky pálim denne pri práci za počítačom, pri čítaní... Obrazy mi robia radosť každý deň, kolektujem vázy, prevažne od slovenských a českých dizajnérov a mám rada úžitkové umenie."
Aké sú vaše skúsenosti? Je niečo, v čom máme predsudky, čoho sa máme problém pri rekonštrukcií vzdať?
"Najviac sa snažím o to, aby som so svojími klientmi nezápasila. Základom je dôvera medzi mnou a klientom. Vždy sa snažím odviesť maximálny výkon s cieľom, aby som splnila zadanie a predstavu klienta a zároveň práca odrážala môj rukopis. Snažím sa pri svojej práci klientom vysvetliť prečo uvažujem ako uvažujem a prečo niečo nie je dobrý nápad. Ani by som nepovedala, že máme predsudky, skôr sa bojíme trochu pustiť uzdu a chceme ísť na istotu. Ale na to je profesionál, aby tu pomyslenú uzdu trochu popustil..."
Romi Klimeková Foto - Mária Alkhimová
Teraz musíme byť najmä doma....Kde sa Vy cítite najlepšie – máte doma svoje obľúbené miesto?
"Ja mám veľmi rada svoj byt, je to moje útočisko a priestor, v ktorom sa cítim dobre. Najviac času trávim v pracovni, čo mi je niekedy ľúto, že zvyšok bytu si až tak neužívam, ale raz príde aj to. Ale obľúbené miesto mám vo vintage kreslách v obývačke."
Majú ľudia počas korony obavu pustiť sa do rekonštrukcií?
"Z môjho pohľadu obavu nemajú. Osobne mám práce našťastie stále dosť, obzvlášť teraz, moji klienti nie sú rozcestovaní ako v „normálnom režime“, majú čas, dostávam nové zadania a tiež nové dopyty mimo rozbehnutých projektov.
Vaše druhé JA, ak to tak môžem povedať, patrí OZ Pes v núdzi. Už koľko – viac ako desaťročie? Prečo ste sa do toho pustili?
"Veru, v apríli bude mať naše OZ Pes v núdzi 13 rokov, čiže už budeme mať pubertu. Všetko to spustil e-mail, ktorý som dostala a bolo treba zachrániť pred utratením niekoľko psíkov, v e-maile bolo číslo na moju spoločníčku Dominiku Homolovú, náš prvý telefonát trval viac ako hodinu a tak ma zaujala, že som sadla do auta a išla za ňou z BA do Zvolena. Bola to taká pekná informačná „facka“ o tom, aká je žalostná situácia s túlavými, týranými a nechcenými psami na Slovensku. Dovtedy som žila v ružovej bubline a nemala som predstavu o realite, keďže my sme v rodine považovali psa vždy za člena rodiny. Boli sme mladé a plné nádeje, tak nás nezastavilo naozaj nič. Ani odhováranie okolia, že čo chceme zmeniť, ani diaľka BA-Zvolen-BB. V tom čase nebol na strednom Slovensku útulok a Dominika bola odtiaľ. Začali sme na kolene, ja som riešila a doposiaľ riešim marketing, zháňanie peňazí, papierovačky a celú agendu útulku, a to môžem robiť z akéhokoľvek miesta. Dominika vyskladala náš dream team a má na starosti chod útulku a samotných psov. Od začiatku sme si sadli, sme síce rozdielne, ja perfekcionistka, Domi vetroplach, ale zároveň nás spája spoločná láska k zvieratám a prírode. Spolu sme harmonická dvojica, ktorá vybudovala stabilný tím dievčat, ktoré obetujú svoj voľný čas a životy pre záchranu a pomoc psom. Veľmi si ich vážím, pretože ťahať to nežistne toľké roky je doslova zázrak."
Tím OZ Pes v núdzi. Foto - Pavel Kudiváni
Ako útulky pociťujú dopady pandémie koronavírusu? Je rozdiel napr. medzi hlavným mestom a stredným Slovenskom?
"Skôr by som povedala, že rozdiely sú regionálne. Východ je čistá katastrofa, veľkým problémom sú rómske osady a žalostná situácia so psami tam. Stačí sledovať prácu Kastračného programu, alebo iné útulky, ktoré denne makajú po celom Slovensku. A dopady pandémie? Žiaľ sitauácia je rovnaká, jediná výhoda je asi pre psíkov v rodinách, že vďaka povoleným venčeniam sa ľudia trochu spamatali a psíkom sa venujú viac ako obvykle, pre odľahčenie som videla niekoľko vtipných ilustrácií o tom, že sa napríklad ľudia v bytovke trhajú o venčenie aj cudzieho psíka von a ten hotový leží na gauči, že dnes som bol vonku už 72krát, dajte mi pokoj."
Takže, patrí pes do bytu? Často sa stretávam s konštatovaním, že psovi sa v byte nemôže žiť dobre.....
"Jednoznačne áno! Treba si len vybrať vhodné plemeno alebo lepšie povedané povahový typ psíka k životnému štýlu. Pes potrebuje len prítomnosť človeka, nič viac. On je šťastný s vami aj v krabici aj v paláci. Na rozdiel od nás sú oslobodení od matérie a potrebujú len vašu lásku a čas."
U vás doma - resp. v byte by sme našli koľko psov?
"Jedného, pitbullie veličenstvo s menom Hugo. Boli časy, keď som mala aj dvoch alebo štyroch psov na trvalo, a tiež aj 8 a viac (v dočasnej opatere), ale na to treba mať priestor a čas. Pri mojom súčasnom pracovnom vyťažení a životnom tempe je jeden akurát."
Romi Klimeková Foto - Nicole Lieskovská
Je dôležité, aby mal aj pes svoje miesto v byte? Resp. mysleli ste pri zariaďovaní vášho bytu aj na jeho „kútik“?
"Podľa môjho názoru áno, je to inteligentný tvor, ktorý má tiež rád svoj priestor, tiež sa chce ísť niekedy „zašiť“ a mať svoj pokoj. Ak majú klienti domácich miláčikov vždy myslím aj na nich. Hugo má svoju posteľ v spálni, pelech pri mojom pracovnom stole a tretí v ohnisku bytu, kde má prehľad o celom byte a tam trávi čas, keď je sám doma. Nemá dovolenú posteľ ani sedačku, tak mu chcem dopriať jeho priestor."
Keď som sa pýtala, či patrí pes do bytu....veľa ľudí na dedine, resp. v rodinnom dome s dvorom má pocit, že dávajú svojim psom dostatok priestoru a tak ich netreba venčiť? Skutočne netreba?
"TREBA a to zdôrazňujem. Pre psa nie je venčenie na vlastnom dvore, v ktorom trávi celý deň. Ľudia si môžu v týchto časoch najlepšie predstaviť aké to je neopustiť byt alebo dom a prežiť život len v jednom priestore. Pes potrebuje vnemy, pachy, socializáciu a nie izoláciu, aj keď na veľkom pozemku."
Prečítajte si
Prečo dávate prednosť sučkám?
"Haha, sú poslušnejšie, rozumnejšie a menej ovplyvniteľné. "
A prečo nedáte dopustiť na krížencov?
"Sú tam tak namiešané gény, že sú častokrát múdrejší, odolnejší a vzhľadovo originálny."
Prichádza opäť obdobie, kedy budeme viac doma kvôli pandémií, okrem toho Vianoce......a prosby v štýle: Mama, kúp mi psa!.....je to ideálne obdobie? Prijať do rodiny psa práve v čase, keď sa javí, že na to budeme mať čas?
"Neviazala by som to na vyššie uvedené obdobia a udalosti. Rozhodnutie mať psa je záväzok na min 10-15rokov, treba mať premyslené kam s ním v čase dovolenky, pravidelné venčenie, náklady na kvalitnú stravu a zdravotnú starostlivosť. Je to živý tvor, cítiaca bytosť a mal by to byť člen svorky, teda rodiny. Inak ho radšej prosím nemajte, lebo z nezvládnutia vyššie uvedeného sú preplnené útulky."
Kedy sa psy najčastejšie dostávajú do útulkov? Dá sa povedať, či sa do útulkov dostávajú nejaké konkrétne psy?
"Roky opakujem, že my riešime len dôsledky ľudského konania. Nič iné, ľudia si nezhodnotia svoje schopnosti a možnosti mať psíka, príde prvý problém a riešenie je zbaviť sa ho. A zbavujú sa šteniatka, dospelého, starého, chorého, papierového, kríženca... Ľudia sú veľmi zvláštne tvory. Civilizačne sme si my tieto zvieratá ochočili a urobili sme si z nich spoločenské zvieratá, milujú nás viac ako seba a naša odmena je, že sa ich zbavíme pri prvom probléme."
Vo svojich edukačných videách vaše OZ akoby skôr ľudí odrádzalo od toho, aby mali psa....a viac ste sa zamerali na prevenciu. Prečo?
"Lebo to je jediná cesta, roky sa pohybujeme v začarovanom kruhu, kde do nekonečna a denne riešime to isté. A radšej chceme tým dôsledkom predchádzať ako ich riešiť. Cieľom je, aby sme raz nemuseli fungovať."
Romi Klimeková Foto - archív RK
V čom má adopcia psa výhodu pred kúpou šteniatka?
"Doslova zachránite život."
Viem si adoptovať aj šteňa?
"Samozrejme, treba si len nájsť aktuálnu „ponuku“ v útulkoch na Slovensku a splniť podmienky adopcie."
Môžem si to vyskúšať? Niektoré útulky dávajú možnosť venčiť svojich psov, deti tak prichádzajú k návykom.
"Ideálne sú útulky, kde si môžete zadovážiť venčiaci preukaz a chodiť venčiť, získate tak návyky a hlavne deti zistia, o čom to je, že so psíkom treba ísť von aj keď sa im nechce, aj keď je dážď, zima, príliš teplo... A dočasná starostlivosť je výborným konceptom pre rodiny, ktoré chcu pomôcť psíkovi v dobe jeho prechodného obdobia, kým nenájde svoj trvalý domov. Psíka máte totiž po dobu, kým sa neadoptuje, ale pozor môže to byť mesiac, ale aj pol roka. Avšak je to pomoc win win, psík čaká na svoj trvalý domov v lepších podmienkach ako v koterci v útulku a vy máte krásnu simuláciu života so psom. A možno u vás aj ostane, čo je najkrajší koniec."
Podlieha aj výber psa módnym trendom?
"Žiaľ, áno a toto by malo prestať. Opakujem sa, treba si vyberať psa vyhovujúceho k povahe a štýlu vášho života, nielen podľa exteriérového vzhľadu psa."
Kto by nad psom nemal vôbec uvažovať? Komu ho neodporúčate?
"Ten, kto nemá na psíka čas, financie, podmienky a nemá rád zvieratá."
