Rok 2020 nebol rokom žien, hoci v ňom ženy vystupovali v prvej línii. Priniesol krízu a kríza vždy prehlbuje nerovnosti. Podľa niektorých odborníčok sa debata o rovnocennom postavení mužov a žien vrátila o 30 rokov dozadu. Prejavovať sa to naplno začne v roku 2021, keď sa skončí pandémia.

Na Slovensku to mali ženy ešte horšie. V roku koronavírusu sme si zvolili asi najkonzervatívnejšiu vládu a parlament, aké sme tu kedy mali. V roku 2020 sa tak o ženách na Slovensku hovorilo hlavne ako o matkách, ktoré sa majú starať o deti, domácnosť a o svojich blízkych. Prestali sa riešiť práva žien, ale riešili sa práva matiek a nemýľme sa, nie je to to isté.

Rok 2020: Istanbulský dohovor a voľby

Atmosféru roka 2020 predznamenala diskusia o Istanbulskom dohovore, ktorá postrádala akúkoľvek vecnosť a snahu riešiť hlavný problém -  násilie na ženách. Napokon sa presadila kričiaca konzervatívna menšina, podľa ktorej medzinárodná zmluva prinesie do slovenského minivesmíru škodlivú gender ideológiu, ktorá je proti Bohu, vede a prírode (citát z februárového protestu pred Úradom vlády - poz.autorky.).

Gender ideológiu nepriniesla, ale lockdown ukázal, aký veľký problém s domácim násilím na Slovensku máme. Za štyri mesiace pandémie sa počet trestných činov oproti rovnakému obdobiu zvýšil o 49 percent, počet obvinení z trestného činu o 47 percent. Ako uviedla generálna prokuratúra, najhoršie mesiace boli marec a apríl, keď sme museli sedieť doma. Mnohé uväznené spolu s násilníkom. 

Štyri dni po odmietnutí Istanbulského dohovoru sme si na Slovensku zvolili konzervatívny parlament. Zvolili sme si ho v roku, keď ženy oslavovali 100 rokov od prvých volieb do poslaneckej snemovne.  

Poslanci a poslankyne medzi prvými zákonmi po opadnutí šoku z prvej vlny koronavírusu, riešili sprísnenie interrupcií, ktoré neprešli len o jediný hlas a zo žien urobili nesvojprávne kariéristky. 

Rok 2020 a Krajniakovo ministerstvo 

Ministerstvo práce pod vedením Milana Krajniaka prvý raz neudelilo dotácie neziskovým organizáciám, ktoré podporujú rodovú rovnosť. Odborníčku na práva žien Oľgu Pietruchovú nahradila Zuzana Brixová, bývalá šéfka oddelenia legislatívy Konferencie biskupov Slovenska . Uznávanú sociologičku Silviu Porubänovú zase vystriedal na čele Inštitútu pre výskum práce a rodiny kontroverzný publicista Roman Joch, podľa ktorého by mala mať žena volebné právo, ak má najmenej dve deti. A prišli sme o Silnú zostavu, prvú čisto ženskú debatu odborníčok. O vtipoch ministra práce, ktorý sa rád oblieka do vojenskej uniformy, ani písať nebudem. 

Čo nestačila urobiť vláda a parlament, dokonala pandémia koronavírusu. V praxi ukázala, čo najviac ohrozuje rovnocenné postavenie mužov a žien - neplatená práca. Tá sa v roku 2020 znásobila a zo žien zo dňa na deň urobila kuchárky, učiteľky, upratovačky, opatrovateľky, psychologičky, ktoré pracujú hlavne z domu.  

Rok 2020 potvrdil, že keď spoločnosť a politici, či političky rozmýšľajú o ženách, tak ako o spoľahlivých výkonných silách. Ženy sa ocitli v prvej línii v nemocniciach, v domovoch seniorov, v domácnostiach, v obchodoch. Akurát do ekonomického krízového štábu, kde sa riešila jedna z najväčších ekonomických kríz za posledných 100 rokov, posadili jedinú ženu. 

Voči covidu skôr či neskôr imunitu získame. Buď si chorobou prejdeme alebo nás zaočkujú. Citlivé by sme preto mali ostať na problémy, ktoré sa nám v dobrých časoch zdali byť veľmi vzdialené. Pandémia nám pripomenula, že ich môžeme odsúvať, ale nezmiznú, iba narastú a vycibria svoj efekt.

Ženy v roku 2020 v prvej línii obstáli. Nepýtali sa, čo za to, iba robili, čo bolo nevyhnutné. Keď mimoriadny stav pominie, musí sa to zmeniť. Spoločnosť to musí prestať brať ako samozrejmosť a ženy i muži sa musia začať pýtať, čo za to.

Odpoveďou nemôžu byť nižšie platy a nižšie dôchodky ako majú muži, nízky kariérny postup a zanedbateľný hlas pri riešení dôsledkov pandémie. A už vôbec nie rečičky o tom, že hodnota ženy sa meria počtom detí, ktoré privedie na svet.