|
Kým ženy v jej okolí sa starali o deti, manželov a domácnosť, ju taký život nelákal. Američanka Elizabeth Jane Cochran, neskôr známa ako Nellie Bly, si vybrala oveľa dobrodružnejšiu cestu – stala sa jednou z prvých novinárok na svete, ktorá položila základy investigatívnej žurnalistiky. Pre autentické svedectvá sa dokonca neváhala nechať zatvoriť do psychiatrickej liečebne.
Nellie Bly naštval protiženský stĺpček
Elizabeth prišla na svet 5. mája 1864 v mestečku Cochran´s Mills, v americkom štáte Pensylvánia. Pochádzala z početnej rodiny. Jej otec, druhý raz ženatý, mal dovedna 15 detí. Začínal ako robotník na mlyne, no čoskoro mu patrili mlynice v celom okolí a stal sa pomocným sudcom. Elizabeth, zdá sa, po otcovi zdedila zmysel pre spravodlivosť, no veľa radosti si s ním neužila. Veľmi skoro zomrel a mama sa druhý raz vydala. Otčim malej Pinky, ako ju pre obľúbenú ružovú farbu všetci volali, však bol pijan a násilník. Matka sa s ním preto rozviedla. A hoci bol Elizabethin nebohý otec bohatý, majetok sa rozdelil medzi 15 potomkov a aj keď dievčina chcela študovať, dedičstvo jej nestačilo.
Už od mladého veku sa teda musela obracať. S nadšením sledovala dennú tlač. Život jej obrátil naruby stĺpček, ktorý si prečítala v miestnom denníku Pittsburgh Dispatch. Volal sa Na čo sú dobré dievčatá a autor v ňom tvrdil, že úlohou ženy je len rodiť deti a starať sa o domácnosť. To Elizabeth pobúrilo a do redakcie poslala ohnivú odpoveď, ktorú podpísala pseudonymom Osirelé dievčatko. Mužov v ňom vyzvala, aby dali dievčatám šancu ukázať, čo v nich je. Vydavateľa jej slová tak zasiahli, že po autorke začal pátrať a neskôr Elizabeth ponúkol miesto redaktorky.
Nellie Bly ako redaktorka. Foto - pinterest.com
Nellie Bly písala o hrozných podmienkach žien
O takom niečom sa jej ani len nesnívalo a s vervou sa hneď pustila do práce. Na stránkach denníka by ste však jej pravé meno hľadali márne – kolegovia z redakcie pre ňu vymysleli pseudonym. Volali ju Nellie Bly podľa vtedy populárnej piesne Stephena Fostera. A Nellie šle nekompromisne po téme. Nechala sa najať ako pracovníčka do továrne, aby poukázala na desivé pracovné podmienky miestnych žien. Jej ostré články tak poburovali bohatých továrnikov, že zatlačili na vedenie novín, ktoré Nellie preložilo na „ženské stránky“. Písať o móde, spoločnosti a záhradníčení však ambicióznu žurnalistku vôbec nebavilo. Rozhodla sa, že pôjde radšej do Mexika ako zahraničná korešpondentka. Mala vtedy len 21 rokov.
Ani v Mexiku však nebol pokoj. Nellie nevedela tolerovať nespravodlivosť a verejne kritizovala represie proti miestnemu novinárovi a tiež samotnú vládu vtedajšieho diktátora Porfiria Diaza. Po pol roku v Mexiku musela odísť z krajiny, no v domovskom denníku jej ponúkli len reportáže o divadle a umení. Preto sa rozhodla skúsiť šťastie v New Yorku. Ani tam ju spočiatku nevítali s otvorenou náručou. Po niekoľkých mesiacoch bez jediného dolára sa jej ujal Joseph Pulitzer, ktorý jej dal možnosť písať pre svoj slávny denník New York World. Tam začala pracovať v roku 1887.
Nellie Bly sa nechal zatvoriť do blázinca
Nellie sa rozhodla, že známemu vydavateľovi ukáže, čo je v nej. Keďže počula veľa zlých chýrov o miestnej psychiatrickej liečebni, rozhodla sa tam vydať v utajení. Chcela priniesť autentickú reportáž, no dostať sa tam nebolo také jednoduché. Prefíkaná žurnalistka si však vymyslela plán. Pred zrkadlom si celé hodiny trénovala šialené výrazy a potom si objednala izbu v jednom z miestnych penziónov. Celé noci nespala, bedákala, vykrikovala a obviňovala ostatné obyvateľky zo šialenstva. Tie zavolali políciu, ktorá zalarmovala lekárov a tí Nellie poslali rovno do zariadenia Blackwell´s Island Asylum s pochybnou povesťou.
To, čo tam Nellie zažila, bolo peklo. Hoci už prestala predstierať šialenstvo, nik z ošetrujúceho personálu na to nebral ohľad a mladá novinárka zistila, že ani zďaleka nie je jediná z chovankýň, ktorá je úplne v poriadku. Niektoré boli imigrantky a jediný problém, ktorý mali bolo, že nerozumeli po anglicky. Iné ženy boli len chudobné a mysleli si, že idú do chudobinca, nie do blázinca.
Desivé životné podmienky by dohnali k šialenstvu každého. Všade špina, potkany a skazené jedlo, pacientom dávali piť znečistenú, zapáchajúcu vodu, zväzovali ich lanami, celé hodiny nútili sedieť na jednom mieste, umývali ľadovou vodou. Tú dokonca používali na viacerých pacientov, ktorých poutierali jedinou osuškou.
Na tomto pekelnom mieste vydržala desať dní a potom ju vyslobodili právnici jej zamestnávateľa. O pár dní na to vyšla prvá reportáž.
„Čo, okrem mučenia, by spôsobilo šialenstvo rýchlejšie ako táto liečba? Ošetrovatelia vezmú zdravú ženu pri zmysloch, umlčia ju, od šiestej ráno do ôsmej večer ju nútia sedieť na lavičke bez operadla, nedovolia jej hovoriť, či sa hýbať, nedajú jej nič na čítanie, nevie nič o tom, čo sa deje vo svete, dajú jej hnusné jedlo a tvrdé zaobchádzanie, a uvidia, ako dlho jej potrvá zošalieť. Za dva mesiace je z nej mentálna a fyzická troska,“ napísala.
Foto - youtube.com
Nellie Bly dosiahla veľkú zmenu
Jej svedectvá spôsobili senzáciu a prinútili úrady, aby preverili stav v liečebni. Nellie dosiahla to, po čom túži každý investigatívec, po celej krajine začali zavádzať opatrenia, aby sa nič podobné ako v Blackwell´s Island Asylum nezopakovalo. Sériu reportáží neskôr vydala knižne pod názvom 10 dní v blázinci.
Bly sa však podarila aj iná senzácia. Po vzore slávneho fantastického románu Julesa Verna Cesta okolo sveta za 80 dní, pod hlavičkou New York Worldu absolvovala podobné dobrodružstvo. Na cestu sa vydala 14. novembra 1889 a planétu obišla za rekordných 72 dní, 6 hodín a 11 minút. Prešla takmer 25-tisíc míľ a väčšinu času cestovala sama.
Nellie nakoniec skončila so žurnalistikou, keď sa v roku 1895 vydala za milionára Roberta Seamana. Nebola by to však ona, ak by to nebolo niečo netypické. Jej manžel bol totiž od nej o 42 rokov starší a v tom čase mal 73 rokov. Namiesto napínavých dobrodružstiev mu jeho mladá žena pomáhala vo firme, ktorá vyrábala oceľové nádoby. Keď v roku 1904, po deviatich rokoch spoločného života ovdovela, pokračovala vo vedení firmy. Už sa nevydala a žila sama.
Pomník Nellie Bly. Foto - wikipedia.org
Nellie Bly vrátila do novín vojna
K novinárčine sa nakrátko ešte raz vrátila. Po vypuknutí 1. svetovej vojny totiž mala jej firma vážne finančné problémy, tak sa v roku 1920 zamestnala v denníku New York Journal. Ako jedna z prvých žien sa stala vojnovou korešpondentkou a pokrývala dianie na fronte v Srbsku. Návrat ku kariére však netrval dlho, zomrela 27. januára 1922 na pneumóniu. Mala 57 rokov.
Nellie Bly prepísala dejiny žurnalistiky. Okrem toho, že upozorňovala na sociálne neprávosti, tvrdo bojovala aj za práva žien a rodovú rovnosť. A v neposlednom rade - ukázala, že v krehkom Osirelom dievčatku sa skrýva viac odvahy ako v niektorých tvrdých chlapoch.
