|
Hovoria o nej, že je to svedomitá, tichá a odhodlaná žena, ktorej nechýba guráž. Profesorka vakcinológie a popredná britská odborníčka Sarah Gilbertová však svojou tvrdou prácou dokázala spolu so svojim tímom malý zázrak. V rekordne krátkom čase vytvorili vakcínu na koronavírus, ktorá má viac než 90-percentnú účinnosť.
Celý jej príbeh sa začal písať v apríli 1962 v britskom meste Kettering v grófstve Northamtonshire. Nič sprvoti nenasvedčovalo tomu, že raz by z malej Sarah mohla byť veľká odborníčka na biochémiu. Jej otec, ktorý pracoval v obuvníckom priemysle a mama, učiteľka angličtiny, boli nadšenými ochotníckymi divadelníkmi a svoju dcéru viedli týmto smerom. Istý čas dokonca hrala v mládežníckom orchestri na hoboj.
Sarah to však časom stále viac ťahalo k vede. Už vtedy bola veľmi cieľavedomá a napokon sa rozhodla pre biologické vedy. Najprv študovala na University of Anglia, neskôr University of Hull. Páčila sa jej rozmanitosť v tomto vednom odbore.
„Existujú vedci, ktorí šťastne pracujú dlho viac-menej sami na jednej veci... To nie je spôsob, akým ja pracujem. Ja rada zohľadňujem nápady z mnohých rôznych oblastí,“ povedala v rozhovore pre BBC.
Sarah Gilbertová - pracujúca mama trojičiek
Najprv sa začala venovať pivným kvasniciam, neskôr presedlala na ľudské zdravie. A hoci netúžila byť špecialistkou na vakcíny, v 90. rokoch dostala miesto na Oxfordskej univerzite. Začala sa venovať malárii a tvoreniu vakcín na túto chorobu.
Veľmi skoro však narazila na problém, s ktorým sa stretáva mnoho vedcov. „V jednom okamihu som zvažovala, že nechám vedu a budem robiť niečo iné. Nakoniec som sa aj napriek tomu rozhodla dať tomu ešte šancu… potrebovala som príjem,“ priznala veľmi otvorene.
Nečudo, v roku 1998 predčasne porodila trojičky. Bola to pre ňu a jej partnera veľká skúška. A trochu aj osud – keďže si nemohli dovoliť jasličky pre všetky tri deti, jej muž sa vzdal svojej kariéry a staral sa o rodinu. Bolo to z pragmatického dôvodu – Sarah zarobila viac.
Pre mamu troch detí to však nebolo jednoduché. Ako po rokoch priznala, pracovala šesť, niekedy sedem dní v týždni a za ten čas jej deti vyrástli. Bola vždy podporujúcou matkou, pre ktorú boli záujmy jej detí prvoradé, no neťahala ich do svojho odboru. Napriek tomu dnes všetky tri študujú biochémiu.
Mali vo svojej matke veľmi dobrý príklad. Stala sa profesorkou na prestížnom Jennerovom inštitúte a tiež spoluzakladateľkou spoločnosti Vaccitech. Jej výskumný tím najprv hľadal univerzálnu očkovaciu látku na chrípku, neskôr bojovali s ebolou a keď vypukol MERS, odcestovala do Saudskej Arábie, aby pomohla vytvoriť vakcínu na tento typ koronavírusu.
Práve v čase, keď výskumníci pod jej vedením robili druhé kolo pokusov na tento kmeň, dopočuli sa, že z Číny sa začal šíriť COVID-19.
Profesorka Gilbertová - boj o čas
Keďže strávila celé desaťročie vývojom technológie, ktorá by mohla vyvolať imunitnú odpoveď na ľudský koronavírus, Sarah hneď vedela, že musí zvoliť rovnaký prístup ako pri MERS-e, no išlo o čas. Keď čínski vedci zverejnili genetickú štruktúru nového vírusu, takmer v priebehu jediného víkendu mala spolu s kolegami väčšinu vakcíny navrhnutú. „Boli sme dosť rýchli,“ povedala pre BBC Gilbertovej kolegyňa, profesorka Teresa Lambeová.
Keďže počet mŕtvych vo svete rýchlo stúpal, aj vedci nasadili „smrteľné“ tempo. Začínali pracovať ráno o štvrtej a robili dlho do noci. „Veľa som toho nenaspala,“ opísala prvé mesiace roku 2020 Gilbertová pre denník Financial Times. „Bolo to ako stavať lietadlo počas letu a potom ho ešte zväčšiť,“ doplnila.
Za niekoľko týždňov jej ľudia vytvorili vakcínu, ktorá bola účinná v laboratóriu a už v apríli 2020 sa začalo s prvým testovaním. Sama Gilbertová to opisovala ako sériu malých krôčikov, ktoré uprednostňovali viac ako nejaký prevratný skok.
Ilustračné foto: pexels.com
„Od začiatku sme to vnímali ako boj s vírusom, nie ako súperenie s inými tvorcami vakcín. My sme univerzita a nám nejde o peniaze,“ dodala. Ona sama je veľmi skromná a v žiadnom prípade netúži po sláve.
„Nemá rada pozornosť. Ak existuje niekto, kto fakt netúži po pozornosti, je to Sarah,“ povedala BBC biochemička Anna Mooreová, ktorá je jej dobrou priateľkou.
A čo sama Gilbertová? Chce byť dievčenskou ikonou hodnou nasledovania? „Úprimne povedané, som skutočne sklamaná, že ňou musím byť, pretože je rok 2020. Prečo vôbec diskutujeme o vedeckých pracovníčkach? Nie som žena- vedkyňa, som vedec a viac ako polovica mojich kolegýň sú ženy a robíme túto prácu. “
Má aj odkaz pre tých, ktorí vakcíne a vede ako takej neveria. „Nezavrhujte vedu, pretože veda pre nás robí mnoho. Ak máte z vedy obavy, choďte jej porozumieť. Choďte a zistite, o čo tam ide,“ radí.
