Britská vedkyňa Kirsty Smittenová dokázala vo svojch 28 rokoch niečo, čo sa nepodarilo nikomu za posledných 40 rokov - vytvorila novú triedu antibiotík. So svojím objavom by mohla ašpirovať aj na získanie Nobelovej ceny.

Najväčšieho vedeckého uznania sa však pravdepodobne nedožije. Kirsten pred nedávnom diagnostikovali nevyliečiteľnú rakovinu srdca a ostáva jej niekoľko mesiacov života.

Britská vedkyňa objavila nový typ antibiotík

Biochemička Kirsty Smittenová dlhodobo pracuje na výskume antimikrobiálnej rezistencie. Týmto pojmom označuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) jednu z najväčších globálnych zdravotných hrozieb, keďže neustále sa vyvíjajúce baktérie, vírusy, huby a parazity postupne prestávajú reagovať na doteraz účinné lieky.

Baktérie odolné voči liekom, akou je napríklad MRSA, majú už na svedomí viac ako milión úmrtí ročne a predpokladá sa, že do roku 2050 by ich mohlo byť celosvetovo až desať miliónov.

Kirty a jej tímu v spoločnosti Metallo Bio, ktorú založila s podporou svojho doktorandského školiteľa na Sheffieldskej univerzite, sa podarilo vyvinúť dve antibiotické zlúčeniny na liečbu bakteriálnych infekcií spôsobujúcich zápal pľúc a meningitídu, ktoré odolávajú tradične používaným liekom. Po úspešných laboratórnych testoch a testoch na zvieratách budú v ďalšej fáze výskumu nasledovať testy na ľuďoch.

Ak sa liečba ukáže ako účinná, Kirsty je presvedčená, že licenciu na liečbu by mohla získať do roku 2030. Jej vedeckú činnosť ocenil aj časopis Forbes, ktorý v roku 2020 zaradil túto talentovanú vedkyňu s doktorátom z chémie do prestížneho rebríčka „30 Under 30“ v kategórii veda a zdravotná starostlivosť.

Diagnostikovali jej angiosarkóm - vzácny typ rakoviny

Aj keď správa o jej výskume vzbudzuje veľké očakávania, mladá výnimočná biochemička sa zaslúženého uznania  pravdepodobne nedožije.  Pred pár mesiacmi jej diagnostikovali rakovinu srdca, neliečiteľné ochorenie, ktoré je také zriedkavé, že v Spojenom kráľovstve postihuje iba dvoch ľudí ročne. Lekári Kirsten predpovedali pár mesiacov života.

V rozhovore, ktorý poskytla pre denník Mail Online, o svojej chorobe otvorene rozpráva. „Ochorenie ma šokovalo. Stravujem sa zdravo, nepijem, nefajčím. Až do oznámenia diagnózy som každý deň športovala.“

Kirstyna diagnóza znie srdcový angiosarkóm – nádor v srdci, ktorý v súčasnosti nie je možné vyliečiť. Ak by sa rozhodla pre operáciu, pri ktorej by nádor odstránili, existuje vysoké riziko, že vykrváca. A ak by operáciu prežila, pomohlo by jej to iba predĺžiť život, ale nie vyliečiť sa. Tento typ nádoru znovu narastie a je pravdepodobné, že sa rozšíri alebo praskne, čo spôsobí zlyhanie srdca.

Prvé tušenie, že niečo nie je v poriadku, mala Kirsty minulý rok v novembri, keď sa v noci zobudila na silné bolesti na hrudníku. Lekár si najprv myslel, že to bude pravdepodobne natiahnutý sval na hrudi, keďže predtým hrala futbal. Poslal ju domov s liekmi proti bolesti, ale Kirsty, ktorá rozumie ľudskému telu viac ako bežní pacienti, odmietla odísť a trvala na tom, že bolesť je príliš intenzívna a vyžiadala si röntgen a krvné testy.

Kirsty Smittenová vedela diagnózu skôr ako lekári

Výsledky neboli dobré a navyše pravá predsieň srdca bola trojnásobne zväčšená. "Povedali mi, že by to mohlo byť veľa iných vecí ako rakovina. Ale myslím, že v tomto bode som už vedela, aký osud ma čaká. Vďaka svojej práci mám dobré vedomosti o onkológii,“ hovorí Kirsty.

Pred stanovením konečnej diagnózy Kirsten podstúpila veľmi veľa vyšetrení. Nakoniec sa jej predtucha potvrdila: 8. februára jej diagnostikovali angiosarkóm -  najagresívnejší typ sarkómu. Lekári jej dali sedem mesiacov života.

Napriek tomu podstupuje intenzívnu liečbu – má za sebou šesť kôl chemoterapie a užíva 48 tabletiek denne, a to všetko s vedomím, že jej nemôžu zachrániť život. Aj keď cíti veľkú nespravodlivosť, zostáva pragmatičkou.

Vie, že za jej rakovinu môže vzácna genetická mutácia a nie jej životný štýl. Hnev ju poháňa vo výskume, ktorému sa v zostávajúcom čase naďalej venuje. S veľkým odhodlaním, tvrdohlavosťou a aj permanentne zavedenou kanylou na pravej ruke pracuje na liečbe, ktorá môže zachrániť milióny životov.

Zmarené vedecké aj osobné ambície

„Neexistujú slová, ktoré by vyjadrili môj smútok nad tým, že nemôžem ďalej pokračovať vo svojej práci, ktorá by raz mohla byť ocenená Nobelovou cenou. Mojou jedinou nádejou je, že moja práca bude pokračovať aj bezo mňa. Som si istá, že bude,“ hovorí Kirsty Smittenová.

Kirsty Smittenová    Foto - metallobio.com

Kirsty sa netají, že okrem zmarených vedeckých ambícií nedostane šancu ani na tie osobné - zamilovať sa, usadiť sa a mať rodinu. „Kvôli liečbe som neplodná. Nestihla som si dať ani odobrať vajíčka,“ hovorí. „A som slobodná. Nebolo by fér mať vzťah, keď neviem, koľko času mi zostáva. A vôbec, kto by chcel chodiť s niekým s rakovinou v terminálnom štádiu?" pýta sa Kirsty bez toho, aby čakala odpoveď.

Rizikovú operáciu podstúpi, aj keď ju nedokáže zachrániť

Kirsty Smittenová sa v snahe odolávať chorobe čo najdlhšie, rozhodla postúpiť aj rizikovú operáciu. „Neviem, koľko času navyše tým získam,“ hovorí. "Niektorým ľudom sa nádor vráti po roku - dvoch, niektorí operáciou získajú len dni alebo týždne navyše. Nikto nevie, čo spôsobuje ten rozdiel,“ hovorí.

Ak by aj operácia dopadla dobre, ďalším kolám chemoterapie sa nevyhne. „Môj život už nikdy nebude ako predtým,“ smutne konštatuje.

Stále si udržuje aj hmlistú nádej, že pri pomalej progresii choroby, sa možno podarí onkológom nájsť vhodný liek. Ale zároveň si uvedomuje, že kvôli mimoriadne zriedkavej diagnóze, je to veľmi nepravdepodobné. Dôvodom sú peniaze.

„Aktuálne neexistujú žiadne nové liečebné postupy a nikto nebude chcieť financovať výskum niečoho, čo pomôže iba jednej osobe z 36 miliónov – taký ojedinelý a vzácny je môj typ rakoviny.“

Zostávajúci čas chce využiť na prácu a osvetu

Už financovanie výskumu jej vlastnej práce je veľmi náročné. A to aj napriek tomu, že antimikrobiálna rezistencia je už teraz zodpovedná za približne 1,2 milióna každoročných úmrtí na celom svete. Ak sa to nedostane včas pod kontrolu, okolo roku 2050 tieto úmrtia vzrastú na desať miliónov ročne, čím predbehne počet úmrtí na rakovinu. Napriek tomu je Kirsty Smittenová presvedčená, že vláda bude musieť časom vyčleniť finančné prostriedky na výskum aj iných ojedinelých diagnóz.

Kirsty by chcela stráviť čas, ktorý jej zostáva, zvyšovaním osvety o srdcovom angiosarkóme, tak ako to robila Deborah Jamesová, ktorá predtým ako vo veku 40 rokov podľahla rakovine čriev, neúnavne viedla mediálnu kampaň na zlepšenie informovanosti o tejto chorobe.

Kirsty Smittenová je rovnako odhodlaná. „Nie je v mojej povahe vzdať sa. Takže budem pokračovať vo svojej práci a bojovať tak dlho, ako len budem môcť.“