Darina Bancíková bola prvou ženou, ktorú na Slovensku ordinovali za farárku Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV).  Podarilo sa jej to dokonca ako jednej z prvých v Európe a to v čase tvrdého totalitného režimu, ktorý náboženskú vieru zakazoval.

Prezidentka Zuzana Čaputová jej udelila (14.1.2023) in memoriam Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry, o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.

Bancíková dostala vyznamenanie od prezidentky

Pri evanjelickej farárke Darine Bancíkovej, ktorá zomrela v roku 1999, pripomenula, že okrem represií zo strany komunistických orgánov prekonávala aj predsudky voči nej ako prvej žene v tejto pozícii. „Neodmietla však ani najnáročnejšie úlohy, pretože nechcela uškodiť ďalším ženám, ktoré chceli tiež pôsobiť v cirkvi,“ poznamenala prezidentka podľa Denník N.

Ocenená Darina Bancíková.  Foto - facebook prezidentky Zuzany Čaputovej

Darina Bancíková sa narodila 31. decembra 1922 na evanjelickej fare v Kokave nad Rimavicou ako nemanželské dieťa. Jej starým otcom bol známy evanjelický kňaz Samuel Bancík (1857-1925). V rokoch 1933-1941 študovala na Evanjelickej ľudovej škole, Reformnom reálnom gymnáziu v Martine a dievčenskom gymnáziu v Žiline (tam maturovala).

V zimnom semestri roku 1941 sa ako jediná žena zapísala na Evanjelickú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Zároveň študovala latinčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte UK. V novembri roku 1945 získala titul Theologie Baccalaureatus (ThB.) a v decembri toho istého roku zložila katechétsku skúšku aj skúšku spôsobilosti stredoškolských profesorov náboženstva.

Prvá kaplánka a odpoveď ŠtB

Pretože ordinácia žien v evanjelickej cirkvi nebola vyriešená, začas vyučovala náboženstvo na štátnom dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici. Od roku 1946 pracovala ako lektorka a korektorka vo vydavateľstve Tranoscius v Liptovskom Mikuláši, v tom istom roku sa Bancíková stala vedúcou Evanjelickej tlačovej kancelárie Tranoscia. Popri tom stále vyučovala náboženstvo na gymnáziu, učiteľskej akadémii a tiež na Obchodnej škole v Liptovskom Mikuláši. V roku 1948 zložila profesorské skúšky z náboženstva a stala sa predsedníčkou Združenia evanjelickej mládeže v Liptovskom Mikuláši.

Po intenzívnych diskusiách v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) Generálny konvent schválil 24. apríla 1951 Štatút ECAV o ordinácii žien a ich ustanovení do kňazskej služby. Ešte v tom istom roku - 15. júla 1951 - bola Darina Bancíková ordinovaná v evanjelickom kostole v Tisovci.

Stala sa kaplánkou v Liptovskom Mikuláši (1951-1954), v Starej Turej (1954-1956) a Lučenci. Neskôr bola farárkou v Dolných Salibách (1958) a Drienove (1959-1962). Tu ju vo februári 1962 zaistila Štátna bezpečnosť (ŠtB). Dvadsaťpäť týždňov bola vo vyšetrovacej väzbe. Krajský súd v Banskej Bystrici ju v júli 1962 za rozvracanie republiky odsúdil na 14-mesačné väzenie a päťročný zákaz duchovnej činnosti.

Darina Bancíková.  Foto - archívZVM/wikipedia

Po vynesení rozsudku ju eskortovali do Prahy, vo väzení na Pankráci strávila dva týždne. Po odvolaní bola na žiadosť advokátov v auguste 1962 z väzenia na Pankráci prepustená. Zdržiavala sa v Drienove, kde ju v decembri toho istého roku zastihol rozsudok Najvyššieho súdu: rok vo väzení a päť rokov zákazu duchovnej činnosti. Do výkonu trestu nastúpila 4. februára 1963, odkiaľ bola 13. februára toho roku preložená do Pardubíc, kde zotrvala do 26. júla 1963.

Bancíková pracovala ako robotníčka

Po návrate z väzenia nemohla nájsť zamestnanie. Pracovala ako robotníčka v Kancelárskych strojoch Zvolen a ešte v roku 1963 ju prijali za referentku do Štátnej poisťovne vo Zvolene. Po viacerých žiadostiach o zníženie vedľajšieho trestu, ktoré jej boli zamietnuté, dostala štátny súhlas na kňazskú službu do Veľkého Lomu.

Súdne ju rehabilitovali až v roku 1990. Darina Bancíková pôsobila ako farárka vo Veľkom Lome až do odchodu do dôchodku 31. januára 1996. Dôchodok prežila v Lučenci, po onemocnení sa presťahovala do Horných Salib, kde 30. júla 1999 zomrela. Pochovaná je v Kokave nad Rimavicou, kde jej v novembri 2022 odhalili bronzovú bustu.

„Prečo busta Dariny Bancíkovej? Pôvod slova busta spočíva v latinskom výraze bustum - miesto spaľovania mŕtvych. Miesto, kde zosnulý bol prevedený v niekoľkých krokoch zo sveta živých do sveta mŕtvych. Dnes to robíme naopak: touto bustou prevádzame odkaz mŕtvej do sveta živých, aby sa nezabudlo. Aby sa nezabudlo, že evanjelická a. v. cirkev bola pokroková a inovatívna a vďaka tomu sme ordinovali ženu za duchovnú ako jedni z prvých v Európe. A aby sa nezabudlo, že evanjelická a. v. cirkev bola vo svojich postojoch pevná. Preto komunistická štátna moc trestala tých najvernejších evanjelických Slova Božieho kazateľov, ktorí svojim umom a rozhľadom prevyšovali komunistickú spoločnosť,” povedal vo svojom príhovore Vladimír Ticháň, zborový farár v Kokave nad Rimavicou.