Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová vystúpila v utorok na klimatickej konferencii OSN v Glasgowe, ktorú označila za rozhodujúcu pre budúcnosť planéty. Varovala, že politici zatiaľ nedokázali prijať účinné opatrenia, ktoré by zvrátili prehlbujúcu sa klimatickú krízu. Podľa prezidentky hrozí Zemi "nezvratná devastácia".
Čaputová o obavách mladých ľudí
"Potrebujeme zintenzívniť naše úsilie znížiť emisie a zmierniť následky klimatickej krízy. Ak v tomto zlyháme, na ďalších konferenciách budeme diskutovať už len o nezvratnej devastácii našej planéty a jej biotopov," upozornila Čaputová a dodala, že mladá generácia tomuto problému rozumie.
Delegátov informovala, že na Slovensku sa 42 percent mladých ľudí "veľmi obáva" klimatickej krízy a zároveň si 73 percent myslí, že ľudstvo v starostlivosti o planétu zlyhalo. Dve tretiny považujú opatrenia politikov na riešenie klimatickej krízy za sklamanie.
Čaputová tiež poukázala na nedávnu štúdiu z krajín po celom svete, podľa ktorej 40 percent mladých ľudí zvažuje, či vôbec mať v dôsledku klimatickej krízy deti. "Je jasné, že mladá generácia vie, že nám dochádza čas. A nám politikom už dochádzajú výhovorky," vyhlásila slovenská prezidentka.
Vyjadrila sa pochvalne k snahám Európskej únie znížiť emisie o najmenej 55 percent do roku 2030 a k plánu urobiť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent. Ako dodala, EÚ bude v rovnakom smerovaní pomáhať aj rozvojovým krajinám.
Čaputová o pokroku Slovenska
Čaputová poukázala na výrazný pokrok Slovenska v ochrane životného prostredia za uplynulé tri desaťročia. Celkové emisie Slovenska od roku 1990 poklesli o 46 percent, emisie metánu sú nižšie o viac ako o polovicu. SR už teraz vyrába 80 percent elektriny nízkouhlíkovo a od roku 2023 prestane používať uhlie na výrobu elektrickej energie. Celkovo 43 percent prostriedkov z plánu obnovy chce SR využiť na zelenú dopravu, priemysel a budovy.
Najvyššia slovenská predstaviteľka zdôraznila, že boj proti klimatickej kríze si vyžaduje úsilie celého sveta. "Všetci musíme prispieť svojím spravodlivým dielom – vrátane tých štátov, ktorých najvyšší predstavitelia neprišli do Glasgowa. To platí aj pre oblasť financovania opatrení v oblasti zmeny klímy," zdôraznila.
Osobne do Glasgowa neprišli napríklad čínsky prezident Si Ťin-pching či ruský prezident Vladimir Putin. V súvislosti s touto výzvou Čaputová pripomenula, že Slovensko v rokoch 2019 až 2023 zdvojnásobilo svoj dobrovoľný príspevok do Zeleného klimatického fondu.
