Pohybujete sa vo svete aktivizmu. Je viac žien-aktivistiek?

„Vo svojom okolí jednoznačne vidím viac žien aktivistiek ako mužov. Ak si tiež predstavím veľké hnutia po celom svete, tak sú často na ich čele práve ženy. Dôvodom môže byť, že sú to práve ženy, ktorých sa problémy tohto sveta najviac dotýkajú - ženy sú najviac postihované následkami klimatickej krízy, ženy sú vystavované diskriminácii a násiliu, a sú to často ich práva, ktoré sú ohrozované. Je teda pochopiteľné, že pociťujú potrebu zmeny a neboja sa za ňu postaviť.“

Sú podľa vás úspešnejšie ako muži?

„To, či sú úspešnejšie ako muži naozaj neviem povedať, ale určite sa im daria obrovské veci. V Argentíne napríklad ženské hnutie za reprodukčné práva minulý rok dosiahlo legalizáciu interrupcií.“

Hovorí sa, že ženy sú lepšími vodkyňami. Súhlasíte s týmto názorom?

„Bolo by prílišným zjednodušením odpovedať na túto otázku buď áno alebo nie. Myslím si, že keď hovoríme o ženách, nemali by sme odkazovať k nejakej ich nemennej prirodzenosti, ale skôr sa pozerať na sociálne, politické a ekonomické podmienky, ktoré spôsobujú, že ženy majú vo väčšine prípadov veľmi odlišné skúsenosti a životy ako muži. Väčšina žien na svete zažije určitú formu diskriminácie, veľa z nich zažije určitú formu násilia a sú to ženy, na ktorých pleciach leží bremeno starostlivosti. To môže spôsobiť, že ženy vnímajú problémy a ich riešenia inak ako muži, majú vyššiu emocionálnu inteligenciu a schopnosť počúvať a sú zamerané na tímovú prácu. Tieto črty sú predispozíciou k dobrému líderskému štýlu. O tejto téme sa veľa hovorí v kontexte súčasnej pandémie, keď sú krajiny na čele so ženami hviezdnym príkladom toho, ako sa dá takto náročná situácia zvládnuť. Čiže áno, v určitom zmysle sa ukazujú ženy byť lepšími líderkami."

Sú aj nejaké „čierne ovce“?

"Byť ženou nevyhnutne neznamená byť dobrou líderkou alebo to, že ženy v tejto pozícii budú presadzovať politiky v prospech rodovej spravodlivosti. Fantastickým príkladom je Margaret Thatcherová (niekdajšia britská predsedníčka vlády - pozn. red.), ktorá počas svojej vlády na kosť zoškrtala benefity pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva (väčšina sú ženy), mala nulový záujem o otázky sociálnej starostlivosti o deti a za 11 rokov pri moci dosadila do svojej vlády len jednu ženu.“

Programová riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.  Foto - Greenpeace Slovensko.

V čom podľa vás ženy vo verejných funkciách ťahajú za kratší koniec?

„V prvom rade je žien vo verejných funkciách a na líderských pozíciach stále neskutočne málo a na to, aby sa tam ženy dostali je pre ne potrebné vynaložiť naozaj obrovské úsilie. Ak sa na tejto pozícii objavia, tak existujú vo svete, ktorý je stále dominovaný a nastavovaný mužmi. Je na ne vyvíjaný tlak a očakávania, aby sa prispôsobili zaužívaným spôsobom vykonávania funkcie. Plus sú kontinuálne posudzované - sú videné buď ako príliš emotívne a dramatické, alebo naopak ako necitlivé a nematerské anomálie svojho rodu. Celkovo sa oveľa viac pozornosti venuje ženám  ako osobám, tomu ako sa správajú a ako vyzerajú, než tomu, čo reálne robia a dokážu vo svojej funkcii.

Mnohé z úspešných žien musia vykonávať verejnú funkciu tak, ako to spoločnosť očakáva od mužov, avšak je stále viac žien, ktoré sa tomuto nastaveniu vzopreli a začali robiť veci inak, ako napríklad americká kongresmanka Alexandra Ocasio-Cortezová alebo novozélandská premiérka Jacinda Ardenová.“

Jednou z najhlasnejších bojovníčok proti klimatickej zmene je mladá Švédka Greta Thunbergová. Myslíte si, že jej osobnosť pritiahne viac pozornosti k téme ochrany životného prostredia? 

"Grete sa s veľmi jednoduchým gestom podarilo niečo nevídané, niečo, čo sa etablovaným environmentálnym organizáciám nepodarilo za posledné desaťročia. Na jednej strane inšpirovala státisíce mladých ľudí na svete, ukázala im, že každá z nás môže byť aktivistkou svojím vlastným spôsobom a prispieť tak k lepšiemu svetu. Na druhej strane Gretin aktivizmus prispel k tomu, že z klimatickej krízy sa stala jedna z najdôležitejších tém verejnej diskusie. Dôležité je teraz nepoľaviť v nátlaku na politických predstaviteľov a predstaviteľky, aby prijali systémové riešenia klimatickej krízy a  straty biodiverzity v súlade s ekologickou spravodlivosťou. Ak však už hovoríme o Grete, aj my na Slovensku máme naozaj inšpiratívne mladé ženy z iniciatívy Študenti bez mena, ktoré majú víziu a odhodlanie, a ktoré bojujú za klimatickú spravodlivosť."

Hovorí sa, že v budúcnosti bude mať klimatická kríza najväčší dopad na ženy, prečo je to tak?

„Klimatická kríza už dnes disproporčne negatívne vplýva na ženy. Toto je v prvom rade spôsobené tým, že klimatická zmena najviac postihuje marginalizované a zraniteľné skupiny obyvateľstva žijúceho v chudobe. A v dnešnom svete až 70 % chudobných ľudí sú ženy. Ženy sú taktiež viac závislé od prírodných zdrojov, ktoré sú ohrozené klimatickou krízou. V mnohých krajinách majú ženy zodpovednosť za zabezpečenie vody, ako aj stravy pre domácnosť. Ďalším faktorom je to, že ženy majú menší prístup a kontrolu nad vecami, akými sú pôda, finančné zdroje, vzdelanie alebo rozhodovacie štruktúry, čo znižuje ich schopnosť prispôsobiť sa klimatickej zmene. Pri extrémnych prejavoch počasiach je miera úmrtnosti u žien vyššia ako u mužov. A v neposlednom rade, dôsledky klimatickej krízy ešte viac zvyšujú zraniteľnosť žien. V krízových situáciách alebo po prírodných katastrofách totiž stúpa miera domáceho násilia, ktorého obeťami sú z veľkej väčšiny ženy a dievčatá.

Ale bolo by nesprávne vnímať ženy ako pasívne obete. Ženy sú totiž v predných líniach nielen v boji proti klimatickej kríze a ekologického kolapsu, ale aj v boji za spravodlivejšiu budúcnosť.“

Ste súčasťou hnutia Znepokojené matky. Čím sa toto hnutie zaoberá a čo chce dosiahnuť?

„Znepokojené matky začali prvým klimatickým pochodom matiek v roku 2019. Bola to vlastne úplná náhoda, ktorá vznikla z telefonátu s kamarátkou z Liberca, ktorá mi hovorila o  pochode rodičov, ktorý organizuje. Mne sa tento nápad zdal super a tak som sa skontaktovala s mojimi známymi a za týždeň sme zorganizovali podobnú akciu aj v Bratislave. No a tá skúsenosť bola taká osviežujúca a obohacujúca, že sme sa rozhodli nezostať len pri jednej akcii, ale pokúsiť sa prispieť ku kolektívnej snahe dosiahnuť riešenie klimatickej krízy. Každá z nás je matkou a veľmi silno si uvedomuje, že naše deti čelia neistej a potenciálne strašidelnej budúcnosti, plnej nedostatku vody či potravín, sociálnych nepokojov či čoraz intenzívnejším prejavov extrémneho počasia. To, čo sa spoločne snažíme je dosiahnuť, aby vláda podnikla systémové kroky k riešeniu klimatickej krízy, aby sme zmiernili jej dopady na život nielen našich detí.“

Programová riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.  Foto - Greenpeace Slovensko.

Čo môže bežná žena, resp. jej rodina, urobiť pre zdravšiu budúcnosť? Mnohí si povedia - Čo už ja môžem zmeniť? Viete im poradiť?

„Každá z nás môže urobiť individuálne zmeny v našich životoch, akými sú napríklad obmedziť používanie osobnej automobilovej dopravy alebo spotrebu mäsa a živočíšnych výrobkov. Ale dobré je nezostať len pri tom, ak to je možné. Klimatickú krízu a stratu biodiverzity totiž nevyriešime len individuálnymi krokmi, potrebujeme systémové riešenia. Čiže, áno, znížme spotrebu živočíšnych produktov, ale spojme sa s inými rodičmi a žiadajme viac zmeny aj v školskom stravovaní; používajme viac bicykle, pridajme sa k skupine, ktorá požaduje od starostu viac bezpečných cyklotrás. Myslím si, že tie možnosti zapojenia sa do rôznych skupín, ktoré bojujú za lepšiu budúcnosť, sú dnes už vcelku pestré.“

 

Ako vidíte svet po pandémii koronavírusu? Bude iný?

„Pandémia koronavírusu nám odhalila hlboké trhliny v našej spoločnosti a sociálne nespravodlivého systému, ktorý nás ženie z jednej krízy do druhej. Vidíme, že následky disproporčne padajú na marginalizované a zraniteľné časti obyvateľstva alebo to, čo sa stane, ak sa dlhodobo uprednostňuje záujem biznisu na úkor verejných služieb, akými sú zdravotníctvo alebo školstvo. Pandémia nám tiež ukázala, čo sa môže stať, ak neprestaneme viesť vojnu proti ekosystémom, na ktorých sme závislí.

Pandémia nás tiež veľa naučila - vážiť a ceniť si rozmanitú prírodu okolo nás, dôležitosť blízkych vzťahov, potrebu počúvať vedecké odporúčania. Toto sú lekcie, na ktorých môžeme stavať.

Myslím, že obnova po tejto kríze je obrovskou príležitosťou robiť veci inak a nevrátiť sa do normálu, ktorý nás viedol k ekologickému a sociálnemu kolapsu.“

Čo by ste zaželali slovenským ženám k MDŽ?

„Veľa síl a úspechov v boji proti patriarchálnej spoločnosti!“