|
Zmena klímy už nie je okrajovou témou spoločnosti. A niet divu. Výkyvy počasia, rekordné teploty, požiare v Amazónii, Austrálii, povodne v Indii. O klimatickej kríze sme diskutovali aj na 5. výročí založenia portálu Ženy v meste. Na paneli s názvom Klimatická kríza: ako sa nevzdať, sa zúčastnila trojica žien, ktoré sa angažujú a určite to nevzdávajú.
Tri ženy a ich boj proti zmene klímy
Alexandra Madrová mala odjakživa blízko ku zvieratám, aj preto je od puberty vegetariánkou. Téme ochrany životného prostredia a zvierat sa venuje dlhodobo a okrem iných projektov založila aj eko iniciatívu Planet Lover. V rámci nej sa stretáva so stredoškolákmi a robí prednášky o ekológii. Projekt s chytľavým sloganom Máš gule na zmenu zemegule? strieda s rokovaniami vo veľkých firmách.
„Moja skúsenosť je taká, že väčšina ľudí v skutočnosti nerozumie jasne daným témam. Nevieme, ako separovať, aký je vplyv konzumácie mäsa pre ekosystém a už vôbec netušíme, ako sa nás klimatická zmena týka,“ hovorí Alexandra Madrová, ktorá je inak úspešnou podnikateľkou a má vlastnú značku šperkov.
Druhou panelistkou je spolumajiteľka bezobalového obchodu U vážky - Zuzana Cseriová, ktorá spolu s kolegami opustila korporát a otvorila obchod, kde možno bez obalu kúpiť potraviny zdravé pre ľudský organizmus, ale aj šetrné k prírode. Ako vraví, chcú inšpirovať k zmene správania spotrebiteľov.
Lucia Szabová (vľavo) a Zuzana Cseriová. Foto - Stano Stehlík
Trojicu spíkeriek uzatvára Lucia Szabová, ktorá dlhé roky pracovala pre Greenpeace Slovensko, kde pôsobila ako komunikačná špecialistka. Keď na jar minulého roku slovenskí študenti a študentky organizovali klimatický štrajk, medzi jej známymi vznikol nápad podporiť ich. Netrvalo to ani týždeň a Znepokojené matky vzali kočíky, deti v šatkách a kráčali ulicami Bratislavy, aby upozornili, že im téma zmeny klímy nie je ukradnutá. Usporiadali aj piknik pred Úradom vlády SR, kde požadovali od premiéra Petra Pellegriniho, aby prijal na konkrétne riešenie klimatickej krízy.
Čo to teda zmena klímy je?
Tri dámy, tri projekty, každá iná a inak za spoločný cieľ – vyvinúť čo najväčšie úsilie za zdravú planétu. Alexandra Madrová vníma zmenu klímy najmä v spojitosti so zmenami počasia, na ktoré nie sme zvyknutí. Ostatné rečníčky len prikyvujú. Ich súhlas potvrdzuje aj počasie, ktoré sme mali počas diskusie - začiatok februára a príjemných 8 stupňov Celzia. „Chytám občas paniku, keď niekto povie, že aké pekné, teplé počasie,“ hovorí aktivistka Lucia Szabová. Podnikateľka Zuzana Cseriová ilustruje zmenu klímy na muškátoch. „Pred pár rokmi som ich musela dať preč z balkóna, aby nezmrzli. Dnes som ich poliala a všimla som si, ako vychádzajú nové lístky,“ uzatvára Zuzana.
Napriek tomu, že zmena klímy rezonuje čoraz viac, nie všetci rozumieme, čo presne sa deje s planétou. Vedci hovoria, že máme len pár rokov na to, aby sme odvrátili katastrofálne dopady klimatickej krízy. Pomyslená hranica zlomu je oteplenie planéty o 1,5 stupňa Celzia. „Momentálne sa nachádzame približne na úrovni jedného stupňa v porovnaní s predindustriálnou dobou. Keď to prešvihneme, tak následky budú nezvratné. Ak by sme pokračovali ako doteraz, tak sa to jednoznačne stane a to pomerne skoro. Musíme teda zabojovať so všetkých síl,“ objasňuje Lucia Szabová.
Alexandra Madrová otepľovanie planéty ilustruje aj na inom príklade. „Je rozdiel, či má vaše dieťa teplotu 39 alebo 40 stupňov. Aj keď je to odchýlka len jeden stupeň,“ porovnáva podnikateľka, čo vzdeláva študentov.
Trendy v ekológii - pomáhajú?
V rámci diskusie Žien v meste sme načrtli aj tému trendov. Veľkou témou boli donedávna slamky. Tie sa stali symbolom boja proti plastom. So samotnou zmenou klímy však súvisia minimálne. Alexandra Madrová spomína, ako v minulosti navštívila majiteľov kaviarní v nákupnom centre a vysvetľovala im, ako by sa mohli slamiek zbaviť úplne, respektíve prejsť na ekologickejšie alternatívy.
Alexandra Madrová (vľavo) a Lucia Szabová. Foto - Stano Stehlík
„Aj U vážky sme istý čas pozorovali, že nakupovanie bolo skôr trendom. Napríklad, mnoho ľudí si chodilo ku nám načapovať orieškové maslo, lebo to bolo in. Nevidím však na tom nič zlé, pretože keď už boli v obchode, aspoň sme im vysvetlili našu filozofiu života s minimálnym odpadom a zdravými potravinami,“ približuje správanie zákazníkov Zuzana Cseriová.
Lucia Szabová trendy v oblasti ekológie víta. „A prečo nie, keď môže mať dobrý marketing oblečenie, prečo by ho nemohla mať aj dobrá myšlienka,“ vysvetľuje Lucia na príklade slamiek, ale aj Grety Thungergovej.
Jedným dychom však dodáva, že jednoduché riešenia v boji so zmenou klímy neexistujú. „Ide o tak komplexný problém, že rady typu – vysaďme všetci stromčeky, pokojne aj dva, nás nezachránia. Niekedy to môže byť aj kontraproduktívne, ak zabudneme, že tie kroky musia byť v rôznych sférach, nie len v jednej,“ hovorí environmentalistka.
Tlak na politikov a političky
Uprednostniť verejnú dopravu pred autom, jesť viac rastlinnú stravu, nakupovať oblečenie v second-handoch, neplytvať jedlom a vytvárať čo najmenej odpadu. Možností, ako znížiť svoju uhlíkovú stopu, je mnoho. Záleží na každom z nás, ktoré opatrenia sú reálne a vieme ich zapracovať do svojho života.
Ak chceme eliminovať dopad klimatických zmien, musíme podľa Zuzany Cserióvej začať hneď a nečakať. „Znamená to začať od seba. Aj keď sú to zdanlivo malé kroky či zmeny, spoločne môžu mať veľký vplyv. Ako zákazníci máme svojím správaním a dopytom schopnosť zmeniť ponuku tovarov v regáloch, ako aj spôsob balenia,“ hovorí majiteľka bezobalového obchodu. Dodáva, že tieto opatrenia jednotlivcov musia ísť v ruka v ruke s osvetou a vzdelávaním.
Lucia Szabová považuje individuálne kroky za dôležité, pretože vytvárajú podhubie, aby obyvateľstvo politici brali seriózne. „Bez systémových opatrení to však nepôjde. Musíme vyvinúť tlak na politikov, lebo politické zmeny majú dosah na väčšiu sféru ľudí. Nemáme čas na to, aby sme menili spoločnosť ani na to, aby sme čakali, kým sa všetci ľudia uvedomia,“ vysvetľuje členka Znepokojených matiek.
(2).JPG)
Alexandra Madrová (vľavo), Lucia Szabová (v strede) a Zuzana Cseriová (vpravo). Foto - Stano Stehlík
Súhlasí s nimi aj zakladateľka iniciatívy PlanetLover, Alexandra Madrová. Podľa nej jedno bez druhého nemá význam. „Pokiaľ ľuďom nevysvetlíme a nedovzdelávame ich, prečo vláda spraví nejaké opatrenie alebo niečo zdražie, nebude to mať taký veľký efekt,“ vysvetľuje podnikateľka a dodáva, že každý by mal riešiť veci sám za seba, a tiež tlačiť na politikov, aby sa prijali zelené opatrenia. „Mám to tak nastavené, že je fajn, ak sú organizácie, ktoré sa zameriavajú na jednotlivcov, a teda ich vzdelávajú (PlanetLover, Vlk, Živica), a potom potrebujeme aj organizácie, ktoré sú nadnárodné ako Greenpeace či Priatelia zeme, ktorí tlačia najmä na politikov, aby sa robili veľké zmeny,“ objasňuje Alexandra.
Všetky rečníčky sa zhodujú, že blížiace sa parlamentné voľby sú pre každého obyvateľa a obyvateľku príležitosťou, aby volili politikov, ktorí klimatickú krízu považujú za prioritu a chcú presadiť opatrenia na zmiernenie dopadu.
