V polovici decembra mal európsku premiéru dokumentárny film Oh Sister, ktorý ukazuje úlohu žien vo vojnovom konflikte na Ukrajine. Jedna z najvýznamnejších ukrajinských obhajkýň ľudských práv Oleksandra Matvijčuková (39) vo filme účinkuje a jeho európskej premiéry v Bruseli sa zúčastnila na spiatočnej ceste z Osla, kde si prevzala Nobelovu cenu za mier.

Matvijčuková o ženách vo vojne

Keď film prvýkrát videla, nedokázala zadržať plač. Príbehy, o ktoré sa podelila, ukázali hlbokú osobnú daň, ktorú kvôli invázii platia obyčajní ľudia, ale aj obrovské nasadenie ukrajinskej občianskej spoločnosti, ktorým reaguje na deštrukciu krajiny. Hovorila o deťoch narodených uprostred násilia a ako ľudí povzbudzovala, že život pôjde ďalej. "Ženy sú na samom čele tohto boja za slobodu a demokraciu," povedala v panelovej diskusii po premietaní.

„Ženy vyviedli ľudí zo zničených miest. Ženy zachraňovali ľudí uväznených pod troskami obytných budov, ženy prelomili obkľúčenie, aby doviezli humanitárnu pomoc, ženy sa pripojili k armáde a obrane územia. Statočnosť nemá pohlavie," povedala.

Právnička vo svojom záverečnom vystúpení opísala, aký hlboký význam majú prejavy medzinárodnej podpory pre ukrajinský ľud. „Ľudia v zahraničí môžu video zastaviť, prepnúť kanál alebo zavrieť článok a vyhnúť sa pohľadu na hrozné veci, ktoré sa teraz dejú na Ukrajine, ale milióny Ukrajincov to nedokážu,“ povedal Matvijčuková. "Táto hrôza sa stala súčasťou nášho každodenného života."

Nobelova cena pre Matvijčukovú

Oleksandra Vjačeslava Matvijčuková si 10. decembra 2022 v nórskom Osle prevzala Nobelovu cenu za mier, ktorú udelili ukrajinskej ľudskoprávnej organizácii Centrum pre občianske slobody (CCL). Matvijčuková je jeho riaditeľkou. Ocenenie bolo veľkým zadosťučinením pre ich prácu, ktorej hlavným cieľom posilňovanie ukrajinskej občianskej spoločnosti, podporu právneho štátu a dodržiavanie medzinárodného práva.

 

Oleksandra pracuje v Centre pre občianske slobody od jeho založenia v roku 2007. Aktuálne sa sústreďujú na dokumentovanie ruských vojenských zločinov a snažia sa o to, aby sa ich vinníci postavili pred súd.

Tím Oleksandry Matvijčukovej do dnešného dňa zdokumentoval viac ako 27-tisíc vojnových zločinov. Rovnako hľadajú spôsoby, akými by sa mohli vrátiť domov Ukrajinci odvlečení do Ruska. "Ľudia na Ukrajine chcú mier viac, než ktokoľvek iný na svete. Krajina, na ktorú útočia, však nemôže dosiahnuť mier zložením zbraní," vyhlásila Matvijčuková na slávnostnom ceremoniáli v Osle. "To by nebol mier, ale okupácia. Štát, ktorý zabíja novinárov, väzní aktivistov a zasahuje na pokojných demonštráciách, je hrozbou pre mier na celom svete," konštatovala.

O vojne a Rusku

Okrem Matvijčukovej boli Nobelovou cenou za mier ocenení aj bieloruský aktivista Ales Biaľacki a jedna z najstarších ruských ľudskoprávnych organizácií Memorial, ktorej činnosť ukončila ruská vláda minulý rok. Stali sa symbolickou voľbou, pretože reprezentujú tri krajiny, ktoré sú v centre vojny na Ukrajine. Podľa Nobelovej komisie tohtoroční laureáti "vynaložili mimoriadne úsilie pri dokumentovaní vojnových zločinov, porušovaní ľudských práv a zneužívania moci".

Keď po udelení cien chcela britská BBC spraviť spoločný rozhovor Matvijčukovej s riaditeľom ruskej organizácie Memorial Yanom Rachinskim, Matvijčuková to odmietla. Na otázku, prečo chcela robiť rozhovor oddelene, Oleksandra Matviichuk povedala:

„Teraz sme vo vojne a chceme, aby bol hlas ukrajinských obhajcov ľudských práv jasne zreteľný . "Som si istá, že bez ohľadu na to, že robíme samostatné rozhovory, prinášame rovnaké správy." Prácu Yana Rachinského ocenila a Memorial opísala ako „nášho partnera“. Ukrajina a Rusko by ale podľa nej v súčasnosti nemali zdieľať žiadne spoločné platformy.

Na tlačovej konferencii v Nórskom Nobelovom centre v Osle Rusko tvrdo kritizovala. „Rusko nebolo nikdy potrestané za zverstvá spáchané v mnohých krajinách, nielen na Ukrajine, vyhlásila. "Ani v Sýrii nie." Myslia si, že im všetko prejde." Podľa nej sa Putin nebojí NATO, ale samotnej slobody. "Toto nie je vojna medzi dvoma štátmi," povedala, "Je to vojna medzi systémami."

Vyzvala tiež, aby bolo Rusko vylúčené spomedzi stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, kde môže vetovať výzvy väčšiny, aby zastavilo svoje opakované útoky na Ukrajinu.

Rok ocenení pre Matvijčekovú

Olexandra Matvijčuková a jej organizácia Centrum pre občianske slobody bola za svoje aktivity ocenená už v septembri tohto roku, kedy sa stala jednou zo štyroch laureátov tzv. alternatívnych Nobelových cien, ktoré udeľuje od roku 1980 nadácia Right Livelihood Award Foundation ako ocenenie za angažovanie sa v oblasti ľudských práv, verejného zdravia a dobrého spravovania spoločnosti.

Oleksandra Matvijčuková   Foto - facebook

V polovici decembra sa zúčastnila aj slávnostného odovzdávania Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu za rok 2022 v Štrasburgu, ktorú získal statočný ľud Ukrajiny. Zastupoval ho ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý prizval aj zástupcov občianskej spoločnosti. Matvijčuková nemohla chýbať.

Najvplyvnejšia žena sveta

Prestíž jej dodal aj renomovaný denník Financial Times, ktorý ju v decembri zaradil medzi 25 najvplyvnejších žien sveta. Matvijčuková sa tak ocitla v elitnej spoločnosti žien ako fínska premiérka Sanna Marinová, tenistka Serena Williamsová, filantropka MacKenzie Scottová, manželka princa Harryho Meghan Markleová, speváčka Billie Eilish či statočných iránskych žien, ktoré už mesiace protestujú proti režimu.

Kto je Matvijčuková

Jej pozoruhodná kariéra začala už v roku 2012, kedy sa stala členkou poradného zboru Komisára pre ľudské práva ukrajinského parlamentu. Po násilnom potlačení pokojných demonštrácií na Námestí nezávislosti v Kyjeve v roku 2013 koordinovala občiansku iniciatívu Euromajdan SOS, ktorá poskytovala právnu pomoc obetiam protivládnych protestov v Kyjeve a ďalších ukrajinských mestách, zhromažďovala a analyzovala informácie na ochranu demonštrantov.

Matvijčuková iniciovala a viedla viacero medzinárodných mobilizačných kampaní za prepustenie nelegálne väznených ľudí v Rusku a na okupovanom Kryme, ako napríklad kampaň #letmypeoplego a globálnu akciu #SaveOlegSentsov. Publikovala a pripravila množstvo správ pre rôzne výbory OSN, Rady Európy, Európskej únie, OBSE a niekoľko podaní pre Medzinárodný trestný súd v Haagu.

V júni 2021 sa Matvijčuková zapísala do histórie, keď ju ako prvú ukrajinskú kandidátku nominovali do Výboru OSN proti mučeniu, kde sa venovala násiliu páchaným na ženách.

Popri tom intenzívne pracovala na dokumentácii vojnových zločinov počas vojny na Donbase. Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 sa Matvijčuková objavila v mnohých medzinárodných médiách, kde reprezentovala ukrajinskú občiansku spoločnosť, najmä vo vzťahu k otázkam vysídlených osôb, vojnových zločinov a ľudských práv.

Matvijčuková otvorene vyzýva na vytvorenie nového medzinárodného tribunálu, pred ktorým by prezident Vladimír Putin a ďalších Rusi zodpovedali za svoje činy na Ukrajine, pričom súčasný systém označila v rozhovore pre BBC za nedostatočný.

"Otázka znie, kto zabezpečí spravodlivosť pre státisíce obetí vojnových zločinov?" pýta sa. Zároveň obvinila Rusko, že používa vojnu ako nástroj na dosiahnutie svojich geopolitických cieľov a pácha vojnové zločiny, aby konflikt vyhralo. „Rusko nebolo nikdy potrestané“ za „zverstvá“ spáchané v mnohých krajinách, nielen na Ukrajine, vyhlásila na tlačovej konferencii vedúca ukrajinského Centra pre občianske slobody Oleksandra Matvijčuková.