Jedna z najkrajších žien sveta, talianska herečka Ornella Muti, sa narodila 9. marca 1955 v Ríme ako Francesca Romana Rivelli. Mama bola sochárka, ktorá pochádzala z Estónska, otec pracoval ako novinár. Už od detstva sa u nej a jej staršej sestry Claudii prejavoval umelecký talent, proti čomu bol však ich prísny otec.

Otec bol proti herectvu

„Otec bol zo starej školy. Potrpel si na tradície a nikdy by nepripustil, aby moja sestra maľovala a ja som hrala vo filme. Pre neho to boli zavrhnutiahodné profesie a jediné, čo by jeho dcéry mohli ísť študovať, bola medicína. Lenže ja, ani Claudia, sme o takú budúcnosť nestáli,“ povedala nekôr talianskym médiám Ornella Mutti.

Otec zomrel, keď mala desať rokov a rodina to pocítila aj finančne. Ornella si privyrábala si ako modelka. Pózovala aj nahá študentom výtvarného umenia, pričom, samozrejme, neprezradila svoj skutočný vek.

Keď ju režisér Damiano Damiani obsadil do drámy Najkrajšia manželka (1970), mala len štrnásť rokov. Bola to jej prvá veľká a úspešná herecká príležitosť. Damiani jej dal aj umelecké meno Ornella Muti, ktoré používa dodnes – hoci priznáva, že si ho veľmi neobľúbila.

Počas nakrúcania tohto filmu spoznala herca Alessia Orana, ktorého si potom v roku 1975 vzala, a o šesť rokov neskôr v roku 1981 sa s ním rozviedla. Avšak ešte rok pred sobášom, 10. októbra 1974 porodila svoju prvú dcéru Naike Rivelli, ktorej otcom bol španielsky producent Jose Luisa Bermudeza de Castro, a ktorá sa neskôr vydala v matkiných stopách a stala sa znie aj modelka a herečka.

Ornella Mutti Hollywood nedobila

V sedemdesiatych rokoch Ornella svojím jedinečným sexappealom uchváti celý Apeninský polostrov a spolupracuje so slávnymi talianskymi režisérmi tej doby. Mario Monicelli jej ponúkol úlohu vo filme Ľudový román (1974). Z úloh jednoduchých, zvodných a pritom nezávislých mladých dievčat ju vyslobodil kontroverzný filmový tvorca Marco Ferreri, keď jej ponúkol úlohu po boku Gérarda Depardieua v provokatívnej dráme Posledná žena, 1976.

V roku 1977 hrala po boku Alaina Delona v kriminálke Smrť darebáka, ktorú nakrútil Georges Lautner. Vo viacerých filmoch Ornella Muti preukázala aj komediálny talent – napríklad v snímke Zločin á la Neapol (1979).

Popri mladej herečke zažiarili v komédii také hviezdy ako Marcello Mastroianni, Renato Pozzeto a Michel Piccoli.

Napriek tomu, že jej sláva presiahla hranice Talianska a stala sa celosvetovo uznávanou hviezdou, natáčala predovšetkým filmy talianskej proveniencie a jej pokus presadiť sa v Hollywoode sa končí sklamaním.

A tak medzi významnejšie filmy nakrútené v anglo-americkej produkcii, patrí v podstate iba britský Flash Gordon (1980), americký Oskar (1991), kde stvárni vedľajšiu postavu matky herečke Marise Tomei, ktorá je pritom len o desať rokov mladšia ako Ornella. Svoj pobyt v Hollywoode však brala ako tvrdú, ale užitočnú skúsenosť a neúspech ju rozhodne nezlomil.

V spoločnosti politikov

A tak v osemdesiatych rokoch mohli vzniknúť ďalšie zaujímavé filmy ako Swannova láska (1984), v réžii Volkera Schlöndorffa podľa románovej predlohy Marcela Prousta. Ďalšími úspešnými filmami osemdesiatych rokov sú bezpochyby Kronika ohlásenej smrti (1987), ktorý je adaptáciou rovnomenného románu Gabriela Garcíu Márqueza, či film Súkromný zákonník (1988), za ktorý bola nominovaná na cenu Európskej Filmovej Akadémie.

V júni 1988 sa Ornella Muti navyše druhýkrát vydáva za burzového makléra Federica Fachinettiho, s ktorým má dve deti, a to dcéru Carolinu (nar. 1984) a syna Andrea (nar. 1987). Manželstvo vydrží až do roku 1996, kedy sa spolu obaja rozchádzaní a od roku 1998 žije s o osem rokov mladším, plastickým chirurgom Stefanom Piccolom. V roku 1996 sa z nej navyše stáva, zásluhou jej najstaršej dcéry Naike, babička.

Ornela Mutti sa často ukazovala aj v spoločnosti politikov – v roku 1998 podporila v predvolebnej kampani vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. Spoločná večera s vtedajším ruským premiérom Vladimírom Putinom v roku 2010 mala dokonca súdnu dohru. Herečka totiž odriekla divadelné predstavenie pre zdravotné problémy, za čo jej vymeral súd v Taliansku osemmesačný trest. Napokon zaplatila divadlu odškodné vo výške 30.000 eur.