Každý deň si o siedmej ráno s kolegami z japonskej spoločnosti Takenaka urobia obhliadku stavby, aby vedeli, čo treba riešiť urgentne. Miriam Besenyeiová je medzi nimi jedna z mála žien, rovnako ako bude jedna z mála žien medzi dodávateľmi a robotníkmi, ktorých na stavbe koordinuje zvyšok dňa. Jej oficiálna funkcia je stavebná inžinierka, čo zodpovedá postaveniu stavbyvedúcej.

Na stavbách pracuje je 8 rokov 

“Najviac mi tu dáva zabrať koordinácia, pretože ako vidíte, priestor okolo stavby neposkytuje veľké skladovacie možnosti, preto veľkú časť materiálu skladujeme v budove, čo robí koordináciu ťažšiu z logistickej stránky - veľa profesií robí naraz veľa vecí - takže si firmy častokrát zavadzajú a my ich musíme skoordinovať,” hovorí pre Ženy v meste Miriam Besenyeiová, keď spolu schádzame do podzemných garáži.

Na staveniskách sa pohybuje takmer 8 rokov, ale na tak veľkej a náročnej stavbe ako je rezidenčný projekt Metropolis v bratislavskom downtowne ešte nepracovala. V helmách a pracovných vestách si najprv prezeráme podzemné garáže.

“Garáže, kde sa bude parkovať, ešte nie sú hotové, čiastočne zrealizované sú niektoré technické miestnosti. V podzemnej časti budú parkovacie miesta bytovej časti a na prízemí máme retaily (maloobchody - poz.red) a k nim prislúchajúce parkovacie miesta Sú tu dve veže, každá veža má vlastné výťahy, schodisko a technické miestnosti,” vysvetľuje.

Otázkou, či už sú v časovom sklze, sa nenechá zaskočiť. “Ako v čom, ale vždy sa to dá nejako dobehnúť,” odpovedá pohotovo a berie nás vyššie. Prvé podlažie je uzatvorené, pretože sa tam robili potery a nesmú sa poškodiť. Na ďalšom sa robia omietky - pomaly už rozoznávame 1- až 3-izbové byty, na každom podlaží ich je dvanásť.

Miriam Besenyeiová pred projektom Metropolis.  Foto - GP

Na bytových podlažiach to zďaleka nie je len o stavebných prácach, ale hlavne o ľuďoch. V bytoch sa striedajú murári, sadrokartonisti, omietkári, poterári, ale aj vodári, ľudia od kanalizácie, kurenári, vzduchári či elektrikári. Keď prichádzame na 8 podlažie, Miriam kontroluje, ako sa práce pohli.

“Vodári tu už boli a ukončili svoje práce, vzduchári tiež skončili, teraz sú tu elektrikári a ešte prídu sadrokartonisti. Snažíme sa dohodnúť, aby na každom poschodí bola jedna firma, maximálne dve, a nezavadzali si navzájom viaceré firmy, čo robí prácu menej efektívnou. Každý pracuje v inom byte, keď je dobrý deň. Vtedy to ide rýchlo. Na každé podlažie máme 10 dní,” vysvetľuje.

Miriam Besenyeiová rieši spory nielen s mužmi

Nie je ľahké to naplánovať. “Každý má svoje vlastné požiadavky, každá firma chce byť na poschodí sama a mať všetko pripravené, jeden dodávateľ neberie ohľad na druhého,” hovorí. Keď vzniknú spory, musí ich vyriešiť. Nie je to jednoduché - Miriam Besenyeiová je žena a je mladá.

“Mladší pracovníci má berú, s tými staršími a skúsenejšími je to komplikovanejšie, tam to chce čas. Musím ich presvedčiť, že viem, čo hovorím a nie som na tejto stavbe náhodou, aj keď som žena,” dodáva pokojne.

S predsudkami, že je len žena, sa stretla už veľakrát: väčšinou, keď dôjde ku konfliktu so staršími pracovníkmi  a oni zistia, že nemajú pravdu. “Stáva sa, že niekomu prasknú nervy a vtedy zvyknú útočiť aj v osobnej rovine. Sú to osobné útoky na môj vek i na pohlavie” hovorí.

“Ťažko sa s tým bojuje, ale roky na stavbách ma naučili to nevnímať - predtým ma to rozčuľovalo, nechala som sa aj vytočiť, čo dnes ľutujem. Ale už to ignorujem - poviem tomu človeku, nech príde za mnou, keď sa upokojí, aby sme si to v pokoji vysvetlili,” vysvetľuje Miriam.

Nie sú to len spory muži - ženy, mladšie či staršie ročníky, ktoré Miriam Besenyeiová rieši. Na stavbe pracuje aj niekoľko národností so svojimi špecifikami. “Vietnamci sú strašne rýchli, pracujú usilovne ako mravce a vymurujú byt za deň,” hovorí, keď na 12. poschodí míňame vietnamského murára, ktorý nám kýve. Neďaleko pracujú aj Srbi, Slováci, Ukrajinci, ale napríklad aj Kazachovia alebo Rumuni.

“Naučila som sa tu vyjednávať, presadiť si svoje, ale zároveň aj robiť kompromisy, keď to je potrebné,” hovorí, keď sa pýtam, čo ju táto stavba naučila najviac. “Už aj priateľ je v strehu, občas mi povie, že si pripadá ako môj dodávateľ,” smeje sa Miriam.

Vášeň pre matematiku a fyziku

Na strednej ju najviac bavila matematika a fyzika a preto plánovala ísť na MatFyz. Nakoniec ju presvedčili, aby išla na stavbarinu a matematiku a fyziku využila tam. “Vyštudovala som statiku stavieb a už počas školy som pracovala ako staticka, a keď som zacala pracovať na stavbe, učarovala mi,” hovorí.

Miriam Besenyeiová.  Foto - GP

Má za sebou niekoľko stavieb so slovenskými spoločnosťami, do japonskej ju najali na projekt Metropolis. Rozdiel v prístupe cítiť. “Komunikujeme po anglicky, aj všetky interné protokoly musia byť v angličtine. Navyše, takú úroveň kontroly ako tu, som doteraz v žiadnej firme nezažila,” hovorí.

Veľa sa učí ona od Japoncov, ale aj oni získavajú nové skúsenosti na slovenskom projekte. “Stropné chladenie a kúrenie je nielen pre Takenaku nová vec. Na veľa rezidenčných stavbách tieto technológie nenájdete, takže sme k tomu museli vypracovať celý elaborát, skoro až diplomovú prácu, ako to funguje, aký to má napríklad vplyv na omietku. Poslali sme to na centrálu a odtiaľ to dostanú všetky pobočky spoločnosti. V Japonsku také niečo vôbec nemajú.  Okrem toho nemajú ani liate potery, využívajú suchú podlahu, čo je jednoduchšie pri opravách napríklad, ale aj rýchlejšie na realizáciu. K nám sa zasa dostanú veci z iných pobočiek a takto si navzájom rozširujeme obzory,” opisuje spôsob práce.

Miriam necíti žiadny dešpekt, keď mužom z japonskej spoločnosti ako žena vysvetľuje nové veci na stavbe. “Ani pán Takenaka, keď si prišiel osobne obzrieť stavbu, nemal problém s tým, že mu o fungovaní stropného kúrenia a chladenia referuje žena,” hovorí.

Jediná žena na stavbe

Keď pred ôsmimi rokmi začínala, na stavbách bola jediná žena. Teraz podľa nej žien v stavebníctve pribúda. “Na vedúcich pozíciách už ich je viac. Aj na tejto stavbe, ale aj na iných stavbách, mám kolegyne na odborných pozíciách. Na kontrolných dňoch som kedysi bývala jediná žena, ale dnes už sme aj dve-tri,” vraví.

Miriam Besenyeiová na kontrolnom dni.  Foto - GP

Stavebníctvo sa mení, aj keď nie dobrovoľne. “Stále je v útlme. Keď prišiel covid, tak sa práce zastavili kvôli cenám, ale aj kapacitám, ľudia nemohli robiť. Keď covid ustúpil, začala sa vojna na Ukrajine, čo narušilo ceny a postihlo dodávateľské reťazce. Napríklad výstuž sa najviac dováža z Ruska alebo z Ukrajiny, čo vojna zastavila. Rovnako tepelné izolácie, okenári mali problém s  hliníkom, fasádnici s prevetrávanými fasádami, lebo nemali materiál,” vysvetľuje.

Problém nebol len materiál, ale aj ľudské kapacity. “Až cca 70 percent ľudí na našej stavbe tvoria Ukrajinci a to postihlo veľa stavieb. Vo všeobecnosti, keď sa pozrieme na trh s realitami, útlm pokračuje kvôli cenám, byty sú drahšie, investorom sa predávajú ťažšie a viaceré projekty na trhu môžu mať problém s financovaním. Útlm pokračuje, aj keď sa dôvody menia,” dodáva Miriam.

Okolo štvrtej, piatej ruch na stavbe utíchne, väčšinou sa práce končia, iba betonári sú niekedy dlhšie. “Až vtedy si sadneme k počítačom a ideme dorábať agendu, ktorú sme na ten deň mali. Málokedy sa mi podarí v práci skončiť skôr ako o šiestej alebo o siedmej. Pracuje sa aj cez víkend, ale tie služby si delíme, za čo mávame náhradné voľno,” vysvetľuje.

Práca na stavbe je náročná na čas, prináša nápor na psychiku a veľa stresových situácií. “Stále nad tým rozmýšľate, je to stresujúce a psychicky náročné pri riešení situácií. So stavbou večer zaspávame a ráno sa zobúdzame, ide vám po rozume celý deň, aj mimo pracovnej doby. Veľká časť výstavby je v podstate exteriér, čiže aj keď prší, sneží, fúka, je zima alebo veľmi teplo,” opisuje.

Miriam Besenyeiová chce raz stavbu riadiť sama 

Po skončení stavby je už zväčša rozbehnutá ďalšia. “Posledné mesiace sa to často prelína, nie je tam nejaká pauza. Veľa voľného času nie je, našťastie aj priateľ je stavbár, tak na seba rovnako nemáme čas,” smeje sa.

Aj tak by nemenila. Stavba je jej život, hlavne, keď je niečím iná ako je teraz Metropolis. ”To potom nie je rutina ako väčšina stavieb na Slovensku: sú tu vychytávky, ako je napríklad prevetrávaná fasáda, ktorá na bytových stavbách nie je bežná, lebo sa dáva väčšinou na administratívne budovy. Má to v sebe niečo iné,” vysvetľuje s nadšením.

Metropolis sa bude v jej pracovnom životopise vynímať, ale rada by raz takú stavbu riadila sama - ako projektová manažérka. “Trúfala by som si aj na stavbu v zahraničí,” hovorí s tým, že v medzinárodnej spoločnosti ako je japonská firma by tá možnosť mohla byť.

Lúčime sa, odovzdáme helmy aj pracovné vesty. Keď nás vyprevádza zo stavby, ukazuje okolie s tým, že na konci prác ju ešte čaká exteriér. “Tu budú detské ihriská a sadovky. Začala som betónom a skončím kvetinkami,” dodáva so smiechom Miriam Besenyeiová.