Kariérna pauza počas materskej a rodičovskej dovolenky dokáže zamávať so sebavedomím žien, ale aj mužov. O tom, ako zvládnúť úspešný návrat do práce sme sa porozprávali s Lenkou Hlinkovou, programovou manažérkou programu Back in Business a riaditeľkou občianskeho združenia Ženský algoritmus, ktorého cieľom je búrať stereotypy a dostať viac žien do IT sféry.

V apríli ste odštartovali ďalší program pre ženy po materskej dovolenke Back In Business s cieľom podporiť ženy v znovunaštartovaní pracovnej kariéry. Čo všetko sa môžu ženy v tomto programe naučiť?

Je to už tretie kolo 2-mesačného intenzívneho vzdelávania, ktorý prebieha online a paralelne na našej novej vzdelávacej platforme. Ďalších takmer 30 žien si nielen opráši sebavedomie a schopnosti, ale naučí sa aj nové zručnosti, napríklad tie digitálne. Pomáhame im znovu-objaviť svoje silné stránky, pracovné ambície a vnútornú motiváciu pre ďalšie kariérne smerovanie. Program dopĺňajú aktuálne žiadané zručnosti pre trh práce, akými sú kritické myslenie, asertivita a emocionálna inteligencia. Spoločne s nimi pracujeme na úprave životopisu za pomoci moderných nástrojov a ak sa nevracajú na pôvodné miesto, pripravujeme ich na pohovor.

Koľko žien sa vám do programu prihlásilo?

Aj teraz sa nám program takmer naplnil, pričom kapacita je 30 žien. Veľmi tomu pomohol aj fakt, že je pre ženy bezplatný a symbolicky si priplácajú len za nepovinné konzultácie s kariérnymi koučmi/koučkami alebo personalizovanú spätnú väzbu na životopis. Do budúcna chceme udržať tento program bezplatný a darí sa nám to vďaka finančnej podpore firiem, ktorým záleží, aby mali slovenské mamy na trhu práce lepšie šance na uplatnenie.

O čo sa účastníčky programu zaujímajú najviac? Ktoré témy sú pre nich kľúčové?

Súčasťou vzdelávania je vždy aj verejnosti prístupná panelová diskusia o výčitkách svedomia pri návrate do práce s hostkami, ktoré sú každé vzdelávacie kolo iné. Ženám toto zdieľanie obáv aj receptov na to, ako ich prekonať, veľmi pomáha. Viaceré účastníčky vzdelávania sú na materskej viac ako 5 rokov, pre nich je zas žiadanou témou posun v oblasti informačných technológií a súčasne používaných nástrojoch na pracoviskách . Asertivita ženám všeobecne často chýba a zníženým sebavedomím počas materskej sa ešte viac oslabuje. Povzbudzujeme ženy, že materská nemusí byť bodka za kariérou, je to len čiarka. A mnohé zručnosti, ktoré počas nej nadobudneme, dokážeme zúročiť aj v ďalšej práci.

Lenka Hlinková   Foto - archív LH

Podľa portálu profesia sa v roku 2021 zvýšil počet voľných pracovných miest v porovnaní  s predchádzajúcim rokom o 100 tisíc. Ide o najvyšší počet pracovných ponúk za posledné dve desaťročia. Najviac pracovných ponúk bolo v obchode, vo výrobe, IT, doprave s logistikou a v administratíve. Ako táto situácia ovplyvnila ženy na materskej dovolenke a ich situáciu na pracovnom trhu?

Ženám vracajúcim sa do práce po materskej podľa viacerých prieskumov najviac vyhovuje flexibilita úväzku, prípadne možnosť práce z domu. Flexibilné úväzky pomáhajú najmä ženám tesne po materskej dovolenke rýchlejšie sa etablovať na pracovnom trhu, či dokonca zostať v kontakte s existujúcim zamestnávateľom a absolvovať tak plynulejší návrat na pracovné miesto. Potvrdzuje to najnovšia americká štúdia Women In The Workplace z roku 2021, ktorej autormi sú už po siedmy rok spoločnosti McKinsey and Co. a globálna organizácia Lean In, ako aj čerstvá ekonomická štúdia Slovenska publikovaná OECD. Podľa správy Women in the Workplace z roku 2020 matky pracujúce na diaľku uvádzajú efektívnejší manažment času, časovú flexibilitu a trikrát vyššiu pravdepodobnosť rovnováhy súkromného, rodinného a pracovného života ako tie, ktoré uvádzajú nepružnosť rozvrhu.

Je ľahšie zaradiť sa do pracovného procesu postupne, pretože rodina rieši novú situáciu, kedy sa o dieťatko stará niekto iný - či už sú to jasle, škôlka, partner, opatrovateľka alebo starí rodičia - na nový režim sa ťažko nabieha zo dňa na deň. Možnosť čiastočných úväzkov stále neponúka dostatočný počet zamestnávateľov a nie každá práca má taký charakter, aby sa dala vykonávať z domu. Sú to však práve rýchlo rastúce sektory IT a administratívy, kde je práca z domu bežná a čiastočné úväzky rozšírené. Ľahšie sa mamám zlaďuje práca s rodinou, ak po materskej nemusia ísť hneď z “nuly na sto”.

Zmenila pandémia podmienky a okolnosti návratu žien do práce? Rozmýšľajú teraz možno trochu inak? Napríklad čo sa týka možnosti pracovať z domu. Vidia to ako výhodu, alebo skôr preferujú prácu mimo domu?

Jednoznačne znormalizovala prácu z domu aj v odvetviach a firmách, kde to predtým nebolo zvykom. Mnohé firmy si podobné nastavenie nechali aj po skončení pandémie, pretože zistili, že je to istým spôsobom lacnejšie a majú dosah na širšiu skupinu talentov, keďže sa nemusia viazať len na svoju fyzickú lokalitu. To otvára priestor aj mamám, ale len do istej miery. Dieťa potrebuje pozornosť a preto žena aj tak potrebuje zabezpečiť niekoho ku dieťaťu. Výhodou ale je, že ak jej práca umožňuje flexibilné rozloženie úloh v rámci pracovného dňa, vie si to skĺbiť a pracovať, kým dieťa spí alebo môže byť s ním niekto iný. Aj v takom prípade však potrebuje pomoc, lebo dieťa je ako plný úväzok samo o sebe.

Foto - pexels.com

Čo je podľa vás hlavným problémom žien pri návrate do práce po materskej? Je pre nich v súčasnosti väčšou prekážkou prostredie, do ktorého prichádzajú, alebo sú tou prekážkou skôr ony samy tým ako o sebe rozmýšľajú, s akými očakávaniami alebo obavami sa do práce vracajú.

Spoločenské nastavenie, že matka patrí k deťom. Ženy radšej potlačia svoje schopnosti a ambície, aby mali pokoj od partnera, od rodiny a od okolia. Niekedy samé ženy uveria tomu, že už zabudli normálne rozprávať, ale materská dovolenka nie je lobotómia. Je veľa príležitostí sa popri dieťati vzdelávať online, počúvať podcasty, čítať a pracovať aj na sebe, nájsť si komunitu žien, s ktorými sa rozhovory netočia len okolo plienok a detských chorôb. Ženy sa vracajú do práce s mnohými obavami. Ako dieťa zvládne odluku, ako nabehnúť do pracovného “švungu”, ako stihnúť vyzdvihnúť dieťa zo škôlky, ako na ňu budú hľadieť spolupracovníci, kto bude zostávať s dieťaťom doma, keď ochorie.

Veľkú rolu má v týchto obavách partner, pretože ak všetky tieto otázky rieši iba žena, nečudo, že sa späť do práce neponáhľa. Ďalší problém je finančné ohodnotenie. Podľa prieskumu Inštitútu finančnej politiky z roku 2021 s názvom Koľko stojí dieťa, aj 6 rokov po pôrode sú mzdy žien o 33% nižšie ako keby deti nemali. Matky sa boja pýtať si za prácu zaslúženú odmenu, naopak ešte stále sa mnohí zamestnávatelia neboja na pohovoroch pýtať otázky ohľadom plánov mať deti, ich veku či chorobnosti, hoci je to protizákonné.

V čom vidíte Vy silné stránky žien, ktoré nastupujú do práce po dlhšej pauze? A takisto, kde vidíte ich slabé miesta?

Vidím to najmä u tých, ktoré sa k nám prihlásili - a to je neskutočné odhodlanie na sebe pracovať. Slabé miesta sme si mapovali prostredníctvom prieskumu a je to jednoznačne nedostatok profesného sebavedomia, ktoré je na prvých pohovoroch ešte podkopávané nevhodnými otázkami ohľadom detí. Vidíme určite priestor na zlepšenie vo forme, akou ženy svoj čas na materskej prezentujú vo svojich životopisoch a na pohovoroch. Dnes je to často iba jedným slovom - “materská”. Nabádame ich, aby sa zamysleli, čo všetko si počas starostlivosti o dieťa zlepšili a vedia využiť aj v práci - organizačné schopnosti, efektívny časový manažment, motiváciu, disciplínu, schopnosť rýchlo sa prepínať medzi úlohami, rýchlo hľadať riešenia a veľa iného. Skúsme na pohovoroch prezentovať materskú cez osobný rozvoj.

Ste v kontakte aj so zamestnávateľmi? Zaujíma vás aj ich pohľad na túto problematiku?

Áno, organizovali sme aj verejné panelové diskusie s firmami, ktoré sú zamestnávaniu matiek otvorené. Niektoré umožňujú zdieľanie pracovného miesta, čo na Slovensku zatiaľ veľa firiem nevyužíva. Ďalšie podporujú firemné škôlky, čím vedia udržať matky, ale aj otcov vo firmách, keďže je to úžasný benefit. Pomocou je aj umožnenie čiastočných úväzkov.

Dialóg otvárame však aj s firmami, ktoré majú obavy zo zamestnávania matiek, majú napríklad historicky zlú skúsenosť. Často sú za tým však nevedomé predsudky a zovšeobecňovanie, že každá matka je automaticky menej ambiciózna či kompetentná. A napokon, spolu so zamestnávateľmi si uvedomujeme, že tento problém siaha za múry pracovísk. Je to práve domácnosť, podpora partnera a rodiny, ktoré sú kľúčové v ďalšom kariérnom uplatnení sa matiek.

Mení sa pohľad zamestnávateľov na túto skupinu zamestnankýň pomaly k lepšiemu? Či stále sa na pohovoroch vyskytujú „staré známe“ otázky, kto sa vám postará o deti, keď budú choré?

Verím, že sa postupne mení, aj keď s týmito otázkami sa najmä v menších firmách ženy často stretávajú. Ak sa žena zaujíma o nejakú pozíciu a je oboznámená s požiadavkami, je na nej, aby si zhodnotila, či si to naozaj dokáže zariadiť. Nepotrebuje na to posudok zamestnávateľa. Na druhej strane, keďže som sama aj zamestnávateľ aj matka, chápem obavy zamestnávateľov do istej miery, pretože štatisticky s chorými deťmi doma ostávajú na Slovensku stále častejšie ženy než muži. Ale zamestnávateľa by to trápiť nemalo - veď zamestnankyňa má na to zákonný nárok buď prostredníctvom OČR alebo v rámci čerpania vlastnej dovolenky. Matky, ktorým zamestnávatelia vychádzajú v ústrety, sú vo všeobecnosti oveľa lojálnejšie zamestnankyne a žiaľ, sú v takom prípade ochotné pracovať aj za menej.

Foto - pexels.com

Ako sú na tom Slovenky v porovnaní s iným krajinami EÚ?

Miera zamestnanosti mladých žien s malými deťmi na Slovensku je medzi najnižšími v EÚ. Podľa správy ekonomického prieskumu OECD realizovaného na Slovensku v roku 2022 je miera zamestnanosti matiek vo veku 20-49 rokov s dvoma deťmi do šiestich rokov 40 %. Pre porovnanie, priemer EÚ je takmer 70 %.

Podľa Európskeho prieskumu pracovných podmienok (EWCS) nadácie Eurofound sa však vo flexibilite pracovného času podľa najaktuálnejších údajov z roku 2020 umiestnilo Slovensko na predposlednej priečke v rámci krajín Európskej únie. Prieskum ukázal, že pružný pracovný čas, teda bez presne stanoveného času, kedy zamestnanec začína a končí pracovnú dobu, má na Slovensku len 19 % žien a 38 % mužov. Spolu s Bulharskom (15 %) a Maltou (21 %) tvoria najmenej rozvinutú trojicu krajín v tejto oblasti. Naopak, najpružnejší pracovný čas v Európe majú ženy vo Fínsku (54 %), Holandsku (47 %) a Dánsku (46 %).

Rovnaký prieskum ukázal, že v prvej trojke krajín sa nachádzame pokiaľ ide o to, aké náročné je pre ženy nájsť si počas pracovného času hodinu alebo dve, aby sa postarali o rodinné alebo osobné záležitosti. Na Slovensku to za náročné považuje 55 % žien, v Českej republike 59 % žien a v Čiernej hore 60 %. Najľahšie je ukrojiť si z pracovného času pre ženy pracujúce v Holandsku (18 %), na Malte (21 %) a v Nórsku (23 %).

Pracujete alebo zostávate v kontakte s absolventkami programu aj po jeho ukončení?

Áno. Dopad programu meriame 6 mesiacov po skončení programu z dlhodobejšieho hľadiska, ženy majú možnosť pridať sa do novovzniknutých Lean In circles, čo sú skupiny 8-12 žien, ktoré sa raz mesačne stretávajú, aby riešili kariérne výzvy, s ktorými sa stretávajú, ďalej sa  vzdelávali a vzájomne sa podporovali. Vzhľadom na to, že iniciatíva Lean In je len jedným z programov občianskeho združenia Ženský algoritmus, ženám ponúkame ďalšie bezplatné vzdelávanie v oblasti digitálnych zručností, leadershipu alebo diverzity a inklúzie. Jedna absolventka sa dokonca stala aj našou spolupracovníčkou.

Ako ste sa dostali k hnutiu LeanIn? Čo vás viedlo k rozbehnutiu slovenskej pobočky?

V roku 2016 som popri písaní vlastnej knihy Ženský algoritmus natrafila na knihu Lean In od Sheryl Sandberg. V rovnakom čase ju úplnou náhodou čítala moja bývalá kolegyňa. Dozvedeli sme sa, že knihou sa osveta za viac žien vo vedení nekončí a že existuje medzinárodná sieť Lean In, kde sa ženy stretávajú, aby sa vzájomne podporili v kariére aj osobnom napredovaní. Založili sme prvý circle, z neho vzišli ďalšie, inšpirovali sa aj moje ďalšie priateľky vo viacerých kútoch Slovenska č Európy. Napadlo mi zastrešiť komunitu sieťou, čo si všimla centrála Lean In a po viacerých kolách rozhovorov ma oslovili stať sa národnou líderkou. Keďže je členstvo v Lean In bezplatné, materiály k diskusiám sú kvalitne spracované a voľne dostupné, považujem to za skvelý a dostupný koncept pre všetky ženy, ktoré majú chuť a vôľu na sebe pracovať.

Váš tím Lean In tvoria samé ženy. Majú šancu u vás pracovať aj muži?

Ako som spomínala, Lean In je jedna z iniciatív občianskeho združenia Ženský algoritmus, ale vzniklo o rok a pol skôr, kedy sme ho ako skupinka nadšeniek viedli dobrovoľnícky. Našou činnosťou pomáhame primárne ženám ako znevýhodnenej skupine na trhu práce a preto je prirodzené, že náš 25-členný tím tvoria ženy samotné - ako predstaviteľky cieľovej skupiny. No máme diverzitu vekovú, polovica z nás sú matky, prichádzame z rôznych sektorov a kútov Slovenska, dokonca Európy a máme rozdielne špecializácie. No občianske združenie má hneď v rade zakladateľov jedného muža - môjho manžela, bez ktorého podpory a pomoci s našimi deťmi by som nemohla mať takéto pracovné tempo. Na každú otvorenú rolu však pozývame aj mužov a verím, že sa konečne dočkáme tento rok, kedy budeme rozširovať aj tím vzdelávania v oblasti digitálnych zručností pre dôchodcov a deti. Medzi mužmi máme viacero externých lektorov, ale aj podporovateľov a donorov, za čo som veľmi vďačná. Veď pomáhaním ženám a matkám obzvlášť, pomáhame rodinám, z čoho v konečnom dôsledku benefituje celá spoločnosť.