Keď čítate, ako predseda parlamentu Boris Kollár odovzdal v Deň Ústavy SR štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana kňazovi Mariánovi Kuffovi, iba vás strasie, ako potichu sa z odchýlky (či úchylky?) stane norma.
Na pôde historickej budovy NR SR si dvaja muži gratulujú a v tichosti blahorečia to chytľavé: nie sme dokonalí, ale pomáhať vieme, tak čo.
Kňaz Marián Kuffa
Kňaz Marián Kuffa pomáha bezdomovcom a a slobodným matkám s deťmi, tak si predsa môže dovoliť povedať a robiť, čo sa mu zachce. Terč robí z homosexuálov, z Istanbulského dohovoru, z gender ideológie.
To znamená, že nenávidí ľudí pre ich sexuálnu orientáciu, ignoruje násilie na ženách, ktoré sa najčastejšie deje v rodine, a pohŕda ženami, ak ich jediným posolstvom nie je byť matkou.
Politik Boris Kollár
Boris Kollár pomáha iba komu chce a keď sa mu to vyplatí. Viedol parlament, ktorý rekordne veľakrát hlasoval o obmedzení reprodukčných práv žien a snažil sa sprísniť alebo rovno zakázať interrupciu. Podobné zákony sa pritom môžu vrátiť do rokovacej sály až po pol roku od posledného hlasovania.
A zbil partnerku - minimálne jednu a pokojne by to zopakoval.
Obaja pomáhajú hlavne tým, čo sú lojálni(e), vďační(e) a poslúchajú.
Cena pre Kuffu od Kollára by mala konečne naštvať ženy. Hlavne tie, ktoré volia Sme rodina, lebo napriek všetkých odchýlkam či úchylkám veria, že je to symbol pomoci a rodiny.
Kňaz Marián Kuffa a politik Boris Kollár pomáhajú a chcú za to vplyv meniť veci na svoj obraz. Ten obraz je tak zdeformovaný, že už je načase im tú moc vziať.