|
V roku 2020 je planéta teplejšia o 1,1 stupňa Celzia oproti pre-industriálnej ére. Dôsledky globálneho otepľovania pociťujeme už dnes: teplotné extrémy, stúpajúca hladina oceánov či topiace sa ľadovce. Každý zlomok stupňa navyše je zásadný a hranica jeden a pol stupňa Celzia kľúčová.
Aby sme hranicu neprekročili, musíme do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutrálnosť - hospodárstvo s nulovou produkciou skleníkových plynov. Ak nepristúpime k rýchlym a radikálnym zmenám, odborníci predpovedajú prekročenie pomyselnej hranice už okolo roku 2030. Najbližšie desaťročie a rozhodnutia, ktoré dnes prijmeme, preto zásadne ovplyvnia budúcnosť našej planéty.
Počas dvanástich dní budú v škótskom Glasgowe prebiehať diskusie o klimatickej kríze na globálnej úrovni. Samitu sa zúčastnia zástupcovia z viac ako 190 krajín vrátane svetových lídrov, odborníkov, aktivistov a mimovládnych organizácií.
Slovensko bude na konferencii zastupovať prezidentka Zuzana Čaputová. Klimatická konferencia na Slovensku však nevyvoláva zďaleka takú pozornosť, ako by si zaslúžila. Pritom sa jedná o zlomovú udalosť, ktorá môže ovplyvniť každodenný život nás všetkých.
COP26: Obmedziť nárast globálnej teploty
Hlavným cieľom konferencie je potvrdiť záväzok Parížskej dohody spred šiestich rokov a obmedziť tak nárast priemernej globálnej teploty o jeden a pol stupňa Celzia. Aktuálne záväzky ďaleko zaostávajú za tým, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov a konferencia slúži ako klimatický budíček.
Zástupcovia krajín z celého sveta predstavia správy o dosiahnutých výsledkoch, plány a konkrétne riešenia na boj s klimatickou krízou. Krajiny sa majú dohodnúť dramaticky znížiť produkciu škodlivých skleníkových plynov a prejsť na obnoviteľné zdroje energie.
V Glasgowe sa bude diskutovať aj o finančnej podpore chudobnejších krajín, ochrane ekosystémov a posilnení investícií do obnoviteľných zdrojov. Podľa ekológov musíme zaviesť výrazné zmeny, ktoré ovplyvnia náš každodenný život. Elektrické autá, menej červeného mäsa a obmedzenie dopravy lietadlom sú malou súčasťou mozaiky. Predstavitelia konferencie zároveň zdôrazňujú, že dosiahnutie stanovených cieľov závisí na vzájomnej pomoci a súdržnosti jednotlivých krajín.
Glasgow ukáže, kým sme ako ľudstvo
COVID-19 obrátil svet hore nohami. Pandémia paradoxne spôsobila, že lídri jednotlivých krajín dnes venujú väčšiu pozornosť životnému prostrediu. Krajiny postupne obnovujú svoje ekonomiky a naskytuje sa tak vhodná príležitosť vydať sa udržateľnou a ekologickou cestou obnovy.
“Glasgow je momentom, ktorý ukáže, kým sme ako ľudstvo. To, že klimatická kríza je tu a stále sa zhoršuje, pociťujeme aj na Slovensku,” hovorí Katarína Juríková, riaditeľka Greenpeace Slovensko.
Dôsledky klimatickej krízy majú podľa Juríkovej dopad práve na najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti. “Ak chceme zaručiť spravodlivú, bezpečnú a zelenú budúcnosť pre všetkých, potrebujeme spoluprácu a skutočné riešenia. Už naozaj stačilo prázdnych bezvýznamných sľubov,” dodáva. Podľa Greenpeace Slovensko musí slovenská vláda okamžite upustiť od podpory fosílnych projektov, akým je navrhovaný plynový LNG terminál v Bratislave a zaviazať sa k útlmu využívania fosílneho plynu do roku 2035.
COP26: Príde Biden, Putin ani čínsky prezident nie
Na dlhoočakávanú konferenciu prídu svetoví lídri, odborníci i aktivisti. Jedným z hlavných účastníkov diskusií bude osobitný veľvyslanec prezidenta USA pre klímu John Kerry, príde aj americký prezident Joe Biden. Britská kráľovná Alžbeta II. účasť odriekla na odporúčanie lekárov, COP26 však navštívia viacerí členovia kráľovskej rodiny, vrátane vojvodu a vojvodkyne z Cambridge. Kremeľ potvrdil, že ruský prezident Vladimir Putin na COP26 nevycestuje. Samitu sa nezúčastní ani čínsky prezident Si Ťin-pching.
Foto - TASR/AP
Vzhľadom na dôležitosť konferencie a očakávania s ňou spojené sa na COP26 tento rok chystá mnoho významných hostí, ktorí sa ochrane životného prostredia dlhodobo venujú. Jedným z nich je britský prírodovedec, moderátor a popularizátor vedy Sir David Attenborough. Jeho meno sa spája predovšetkým so sériou o živote na Zemi pre BBC a najnovšie tiež s oceňovaným filmom Život na našej planéte.
Podľa Attenborougha je na čase počúvať, čo klimatológovia hovoria už dvadsať rokov. “Ak nebudeme konať dnes, zajtra bude neskoro. Každý deň, keď nič neurobíme, bude premárnený. A situácia sa zhoršuje.” Známy prírodovedec zastáva názor, že práve bohaté štáty majú počas klimatickej krízy morálnu zodpovednosť pomáhať chudobným.
Greta Thunbergová: Treba vykoreniť systém
Hoci reč klimatickej aktivistky Grety Thunbergovej počas minuloročného COP25 zaplnila titulky novín, na konferenciu v škótskom Glasgowe nedostala oficiálne pozvanie. “Ak na samit pozvú príliš veľa radikálnych mladých ľudí, potom by mohli vyzerať zle,” myslí si Thunbergová. Namiesto toho sa pripojila k londýnskym environmentálnym protestom proti financovaniu priemyslu fosílnych palív pred začiatkom COP26.
Švédska aktivistka neverí, že klimatické ciele sa dosiahnu na samitoch, ale pri zmene nastavenia spoločnosti. “Verejnosť potrebuje vykoreniť systém. Zmena príde, keď ju ľudia budú požadovať. Nemôžeme teda očakávať, že sa na týchto konferenciách stane všetko," myslí si Thunberg. Za úspech by považovala, keby si ľudia začali uvedomovať naliehavosť situácie a existenčnú krízu, v ktorej sa nachádzame.
Švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová (uprostred) sa pripojila k protestu pred sídlom banky Standard Chartered v britskej metropoleLondýn. Foto - TASR/AP
Samit bielych
Klimatická konferencia v Glasgowe vzbudzuje aj kontroverzie. Zaznievajú najmä hlasy aktivistov, ktorí upozorňujú na fakt, že tohtoročný samit bude “najbelší” a najpriviligovanejší vôbec. Podľa Koalície COP26, zastupujúcej pôvodných obyvateľov, zraniteľné komunity či štrajkujúcich študentov cestu do Glasgowa vyše polovica z nich vzdala. Najčastejšími dôvodmi sú víza, nedostatočný prístup k vakcínam proti COVID-19 a neustále sa meniace pravidlá cestovania.
Tak ako pri nespočetnom množstve iných kríz, najviac zasiahnutí klimatickou krízou sú práve ľudia systémovo umlčaní a vylúčení. Medzi krajinami s komplikovaným prístupom na COP26 sú Filipíny či Haiti.
Prístup na konferenciu zároveň odmietli bez udania dôvodu šiestim environmentálnym expertom z Afganistanu, ktorí utiekli pred Talibanom. Samitu sa mali zúčastniť ako delegáti svojej krajiny. Podľa jedného zo zamietnutých expertov bol týmto krokom potlačený hlas miliónov afganských obetí klimatických zmien. “Sme veľmi sklamaní z tohto rozhodnutia, splnili sme všetky požiadavky na udelenie víza. Klimatické zmeny nerešpektujú hranice krajín. Environmentalizmus by sa nemal miešať s politikou.”
