|
V redakcii sme sa stretli poobede, keď skončila v práci. Katarína Danová učí na základnej škole, kde má na starosti deti od 6 do 9 rokov. “Bol to môj prvý školský rok a pre pandémiu bol naozaj náročný, keďže som nemala osobný kontakt s deťmi, ktoré sú ešte malé. Ale nejako sme to zvládli,” hovorí s úsmevom.
Danová: Prečo by si ženy vymýšľali?
Katarína Danová sa snaží žiť normálny život. Má prácu, čo ju baví, partnera, ktorý rozumie, čím si prešla. Od momentu, keď vo februári 2019 zverejnila v online magazíne Kurnik svoj príbeh o tom, že ju sexuálne zneužíval vedúci tábora Chachaland, už ubehli viac ako dva roky.
“Nie sú dni, kedy by som oľutovala, že som svoju skúsenosť opísala. Cítim, že sa mi žije ľahšie. A už bolo pár dní, keď som na to celé nemyslela, ale bolo ich len pár. Niekedy nad tým sama premýšľam, či bol včera taký deň, že som na to nemyslela, ale neviem si na to spomenúť. Čím viac sa toho rieši, tým je to živšie,” hovorí Katarína Danová.
A rieši sa toho teraz veľa. Ozvali sa ženy, ktorých sexuálne zneužíval český politik Dominik Feri. Ozvali sa dievčatá, ktorých sexuálne obťažoval slovenský politik Ján Herák. “Toto sú momenty, keď ma naozaj štve, že sa ženy musia stále brániť,” hovorí Katarína Danová.
Bez ohľadu na to, či je to Feri, Herák alebo neznámy vedúci tábora, reakcie sú tie isté. Ľudia obviňujú ženy, že si vymýšľajú, že sa priznali neskoro, že je to slovo proti slovu, že sa chcú zviditeľniť, či mať z obvinenia iný prospech.
“Argument, že si ženy niečo také vymyslia, ma strašne vytáča. Kto už by sa chcel zviditeľniť v spoločenskej klíme, kde na ženy útočia od momentu, keď s tým vyjdú von. Také boli komentáre aj v mojom prípade: to bolo, že počkáme si na vyšetrovanie, potom bolo, že počkáme si na obžalobu, už je obžaloba, počkáme si na výsledok súdu. Neviem, kedy ich niečo presvedčí,“ hovorí.
Štatistiky pritom ukazujú, že ide len o 6 až 10 percent obvinení, ktoré nie sú pravdivé, čo je podobné, ako pri iných trestných činoch. U nás sa však veľa prípadov sexuálneho násilia ani nedostane na verejnosť, či do pozornosti príslušných inštitúcií. “Je to totálne nepochopenie celej problematiky, stačí si to pritom hodiť do googlu, kde si prečítate odborné stanoviská, prečo zneužité ženy takto reagujú,” hovorí Katarína Danová.
Prezumpcia neviny pre páchateľov. A pre obete?
Zhodneme sa, že prezumpciu neviny žiadame u páchateľov, ale nie u obetí. “Stále do toho zrejme zasahujú patriarchálne vzorce: máme tendenciu ochraňovať povesť dobrého muža, ako veriť žene, ktorá už ma tým zničený život. Vládne nevzdelanosť v násilí, aj v tom seuxálnom. Stále si veľa ľudí myslí, že keď je žena vydatá, tak musí mať s mužom sex. Alebo, keď bola opitá, tak si môže sama za to, že ju niekto znásilnil,” hovorí.
Katarína Danová. Foto - Miroslava Spodniaková
Katarína Danová za viac ako dva roky od zverejnenia článku veľa písala a hovorila o tom, čím si ženy po sexuálnom násilí prechádzajú. Najhoršie to pre ňu bolo, keď sa jej fotografia sa dostala na titulné stránky bulváru. Vystrašilo ju to a dva dni ostala doma. Dodnes s bulvárom nekomunikuje. Potom jej príbeh rozviedli denník SME a Denník N. Nasledovali dva roky vyšetrovania.
Katarína Danová bola kvôli táboru Chachaland na polícii dvakrát. Prvý raz ako 17-ročná. To mala svedčiť na podnet inej ženy, ktorá mala vzťah s Romanom Paulínym z tábora Chachaland.
“Všetko som vtedy poprela, ešte som s ním bola v kontakte a on pred táborovou komunitou o tej žene hovoril ako o šialenej, ktorá sa chce iba pomstiť,” hovorí o žene, ktorá sa s ňou po zverejnení článku skontaktovala a vysvetlila jej, že medzi ich príbehmi bol rozdiel. Katarína Danová bola ešte dieťa, ona už nie.
Chachaland: Dva roky vyšetrovania
Pred dvoma rokmi už vedela, do čoho ide a že to chce urobiť. Nepredpokladala, že to budú dva roky. “Právnik mi hovoril, že v závažných prípadoch by vyšetrovanie malo trvať 6 mesiacov, ale zároveň je tam klauzulka, ktorá im umožňuje to predlžovať,” vysvetľuje.
Jej prvá výpoveď k sexuálnemu násiliu trvala 4 hodiny. “Vypovedáte chronologicky, spomínate si na tie najhoršie detaily, plus doplňujúce otázky, povedať čo najviac je vo vašom záujme. Bolo to psychicky strašne náročné,” opisuje Katarína.
Uvedomuje si pritom, že je v porovnaní s obeťami v iných častiach Slovenska privilegovaná. Výpoveď robila na kameru, aby už nemusela vypovedať ďalšíkrát. Mala právnika, ktorý ju zastupuje bez nároku na honorár, a bol pri prvom výsluchu. Mala ženu vyšetrovateľku, ktorá s ňou zaobchádzala profesionálne, ale citlivo. Na konci vyšetrovania jej zavolala a ospravedlnila sa, že to aj pre pandémiu trvalo dva roky.
“Veľmi pri takom výsluchu potrebujete niekoho, kto by tam bol pre vás, staral sa o vaše dobro, navrhol pauzu, poradil, že toto nemusíte hovoriť, keď je vám to nepríjemne,” opisuje svoje pocity Katarína Danová.
Po výpovedi ešte musela podstúpiť dva posudky. Hoci sa to v iných prípadoch nerobí, obete sexuálneho násilia potrebujú posudok na dôveryhodnosť. “Na vlastné náklady som cestovala do Nových Zámkov, kde sídlia. Nebolo to príjemné a zase to trvalo niekoľko hodín. Vyplňovala som testy o sexuálnom prežívaní, o detstve. Podľa mňa by úplne stačil posudok obvineného,” povedala. Posledný posudok bol psychiatrický. Ten bol pre Katarínu Danovú najrýchlejší a najjednoduchší.
Obete sú bez podpory štátu
Všetko, čím si počas vyšetrovania prešla nebolo náročné len psychicky, ale aj finančne. Štát obetiam nič nehradí. Katarína Danová si nemusí platiť právnika, ale psychológa áno. “Vypočítala som si, že za tie roky ma to stálo 8000 eur. To je brutálna suma, ktorú si máloktorá žena v takej situácii môže dovoliť, už ani ja to nemôžem ďalej ťahať,” hovorí.
Katarína Danová. Foto - Miroslava Spodniaková
”Štát neposkytuje žiadnu podporu ani pomoc, takže ste vydaní na napospas systému. Ak je tam navyše vyšetrovateľ alebo vyšetrovateľka, ktorí nie sú scitlivení na túto tému, čo vo väčšine prípadov asi nie sú, tak rovno môžete počítať s retraumatizáciou. Je to strašne zaťažujúce. Aj pre mňa to bolo zaťažujúce a to tam išiel so mnou môj právnik, bola tam príjemná a profesionálna vyšetrovateľka, bola vidno, že sa tomu venuje: a bolo mi to príjemnejšie, že je žena,” vysvetľuje Katarína Danová.
Vyšetrovanie prípadu Chachaland sa v apríli skončilo, teraz sa čaká na termín pojednávania. Aký je to pocit? “Vždy, keď sa to posunie, je to nával radosti a potom nával úzkosti, aký bude výsledok toho ďalšieho kroku. Teraz som veľmi nervózna z toho, aký súd to dostane na posúdenie,” hovorí.
Danová: Dôležitejšia je vina než trest
Verdikt súdu je pre Katarínu Danovú veľmi dôležitý. Dôležitejší ako výška trestu. “Bola by som rada, keby ho odsúdili a akýkoľvek následok, ktorý by to pre neho malo, to samotné odsúdenie nie je také dôležité. Pre mňa je to hlavne satisfakcia, oficiálne potvrdenie, že sa to stalo, že sa mi udiala bolesť a krivda,” hovorí. “Myslím si, že by nikdy nemal robiť s deťmi. Väzenie už nie je pre mňa tak podstatné, chcela by som, aby už nemal priestor páchať zlo,” hovorí, hoci dodáva, že veľmi neverí, že by ho poslali do väzenia.
“Príde mi tá predstava strašne optimistická. Nemyslím si, že sa to stane. Myslím si, že keby ho odsúdili, tak dostane nejakú podmienku,” dodáva Katarína.
Policajné štatistiky z roku 2018 hovoria, že v 90 percentách súdnych prípadov boli obžalovaní odsúdení a bol im stanovený trest. Z celkového počtu 893 páchateľov bolo 761 odsúdených súdom a v 45 prípadoch bola uzatvorená dohoda o vine a treste.
Katarína Danová sa snaží viesť normálny život. Učí sa nanovo dôverovať ľuďom, zvlášť mužom. “To je nekonečný proces. Vždy, keď som si myslela, že to mám vyriešené, tak sa ukázalo, že vôbec. Neviem, či je vlastne možné to mať úplne spracované. Stále sa vynárajú nové a nové veci, akými to na mňa vplýva a musím si to v sebe vyriešiť, aby som dokázala ľuďom dôverovať,” vysvetľuje úprimne.
Týka sa to aj jej partnerského vzťahu. “Stále si uvedomujem, že tie reakcie sú priamo ovplyvnené tým, čo sa mi stalo a musím sa s tým vysporiadať, aby mi to nepokazilo vzťah, lebo ten partner za to nemôže. Ale mám šťastie, že mám podporujúceho a milujúceho partnera, to je to, čo žena chce,” usmeje sa Katarína.
Rozprávame sa aj o tom, ako reagovať na deti, aby sme rozpoznali, že sa niečo deje a aby sa im niečo také nestalo. “Treba s deťmi komunikovať a nadviazať s nimi blízky vzťah, pozorovať zmeny v správaní. Zamerať sa na to, ako sa správa, čo mi hovorí, ako reaguje v rôznych situáciách,” hovorí Katarína Danová, ktorá sa to každý deň snaží robiť ako učiteľka základnej školy.
“Myslím, že úplný základ je hovoriť s deťmi od malička o hraniciach. Kde končí moja intímna zóna, kde sa ma nemôže nikto dotýkať, ako môžem povedať, že sú mi tie dotyky nepríjemné, čo v takej situácii. Od malička to v deťoch budovať, potom je pre nich prirodzenejšie tie hranice nastaviť,“ hovorí.
Danová: Máme problém so sexuálnym násilím
Na Slovensku máme podľa nej veľký problém so sexuálnym násilím. Potom, čo zverejnila svoj príbeh, jej napísali ženy, ktoré násilie zažili tiež. “Ozvali sa mi desiatky žien z prostredia ako sú školy či tábory. Myslím si, že sexuálne násilie je frekventovanejšie, než si myslí ktokoľvek z ľudí, ktorí s tým nemajú skúsenosť, Myslím si, že každý človek niekoho pozná, kto s tým skúsenosť má. Nie je to ovplyvnené ani geografiou, ani sociálnym prostredím, ani vzdelaním, rodinným zázemím, ide to naprieč spoločnosťou,” hovorí Katarína.
Podľa policajných štatistík bolo vedených 1608 záznamov partnerského a domáceho násilia za rok 2018 (s výnimkou vrážd a zabití). Z toho najviac, 52 percent, tvorilo partnerské násilie na ženách, 42 percent domáce násilie medzi inými blízkymi osobami ako partnermi a 5 percent partnerské násilie na mužoch.
Katarína Danová sama hľadá spôsob, ako by mohla ženám či dievčatám pomôcť. Veľa robí už len tým, že o tom verejne hovorí. Najčastejšie v prípadoch sexuálneho násilia poznáme obvinených, často známych mužov, ktorí majú priestor a moc zvolať tlačovú konferenciu či poskytnúť rozhovory a povedať svoju verziu udalostí. Pritom stačí, aby spochybnili ženy a dievčatá, ktoré ich obvinia.
Obetí poznáme a vidíme veľmi málo. Nemajú silu, odvahu či priestor hovoriť o tom tak verejne ako Katarína Danová. “Nečudujem sa dievčatám a ženám, že o tom nehovoria verejne, zvlášť, keď sú to napríklad dievčatá z detského domova, ktoré už majú náročnú štartovaciu pozíciu. Postaviť sa teraz proti niekomu, kto bol v pozícii moci a teraz má ešte väčšiu moc, tiež by som si to štyrikrát rozmyslela, či by som zverejnila svoju tvár,” vysvetľuje.
Ona nevníma rozdiel v tom, či je obvinený muž známy alebo nie. “Spočiatku som ani neplánovala hovoriť, kto to bol. Nie je známy politik, mala som to ľahšie. Obdivujem ženy, ktoré znásilnili a zneužili a tie idú svojou tvárou a odvahou proti moci páchateľa. To veľmi obdivujem,” dodáva Katarína Danová.
Na otázku, či neobdivuje, čo sama pre ženy a dievčatá robí, záporne pokrúti hlavou. Viac obdivuje silu iných žien, než tú vlastnú.
