|
Vždy ma poteší, keď vidím pekný projekt. Začína ich byť toľko, že neviem vlastne, ktorý podporiť. Konkrétne na Vianoce mám tri, ktoré mi špeciálne ležia na srdci. Prvým je projekt, ktorý vlastne po rokoch prestal potrebovať propagáciu - milý ježíšku.eu je stránka, kde môžete splniť vianočné želanie deťom z detských domovov. Je začiatok decembra a na zozname zo Slovenska už zostalo len pár detí. Napriek tomu ma vždy prekvapí, že niektoré deti chcú potreby, ktoré im má zabezpečiť štát. Peračníky, fixky, teplákovú súpravu, či zimné topánky.
Druhý projekt je Vianočný zázrak. Naposledy som do tohto stĺpčeka písala o českom projekte, no máme už aj slovenský. Seniori si, rovnako ako deti z domovov, želajú dary. Niekedy len cigarety alebo váš čas. Želajú si často veľmi malé a banálne veci. A cítiť z toho, že na staré kolená sú mnohí osamelí alebo majú tak nízke dôchodky, že si nevedia kúpiť ani tie banálne veci. Scrollovala som vianočným zázrakom a vlastne mi zostalo veľmi smutno.
Tretí projekt nie je vianočný, ale celoročný. Ľudia bez domova sa majú v zime najhoršie v roku. Každý rok niekoľkí umrznú vonku na ulici, mnohí čelia problémom, ktoré si nevieme ani predstaviť. Tretina odchovancov z detských domovov je na ulici, polovica má vážne psychické problémy a ak stretávate predajcov Nota bene, vidíte medzi nimi nevidiacich, hendikepovaných ľudí, ktorí by v žiadnej slušnej spoločnosti nemali byť na ulici. Ľudia si zatiaľ myslia, že si za to tí ľudia môžu sami, že vlastne na ulici byť chcú, a takto sa tu točíme 30 rokov dookola.
Prečítajte si
Lenže tie príbehy sú iné. Na ulici napríklad končia týrané ženy, ktoré nemajú kam ísť. Skončil tam aj policajt, ktorého predali do Slovinska v rámci obchodu s ľuďmi. Končia tam deti, ktoré si štát zobral na starosti od rodičov do detských domovov a keď dosiahli dospelosť, strčili im do ruky 800 eur a povedali bye bye. Sú tam ľudia, ktorí si odsedeli trest vo väzení a potom sa už nemali kam vrátiť. Prepytujem, že väzenie má ľudí naprávať a zaradiť späť do spoločnosti, nie vyrábať ľudí bez domova. O mnohých netušíte, že sú bez domova. Vyzerajú ako my, myslíte si, že sú len zo slabších pomerov. Bojujú o svoj život v záhradných chatkách, garážach, prespávajú vo vlakoch, na staniciach, na ubytovniach. Potom sa snažia zo všetkých síl umyť sa, oprať si. A tak o nich ani neviete. V Bratislave je 4500 ľudí na ulici. Len zlomok z nich je to, čo si v skutočnosti myslíte, že sú ľudia bez domova. Stereotyp, že ide o smradľavého opitého muža s igelitkou na lavičke je tak silný, že si nevieme predstaviť, že to môže byť aj tá milá plachá pani v trolejbuse v čistej, ale zájdenej bunde.
Ak vám je ľúto ľudí bez domova, môžete urobiť niekoľko vecí - platiť organizáciám ako Vagus, Depaul či Proti prúdu. Najlepšie pravidelne, stačí aj malá suma. Alebo si kupujte časopis od predajcu. Tretia vec je vlastne tá najdôležitejšia - ako voliči žiadajte od svojich zástupcov, aby riešili situáciu najzraniteľnejších skupín na Slovensku. Voľby budú 29. februára, skvelá príležitosť. Aký máte plán pre hendikepovaných ľudí? Pre deti so špeciálnymi potrebami? Ako chcete bojovať s chudobou a ako chcete ukončiť bezdomovectvo?
To sú otázky, ktoré by sme sa mali pravidelne pýtať politikov. Kvalitu demokracie totiž vidíte najmä na tom, ako sa správa k najslabším článkom v spoločnosti. U nás sú to ľudia so zdravotným hendikepom, týrané ženy, matky samoživiteľky, seniori, ľudia na ulici. Zatiaľ to vyzerá, že naša demokracia je na tom zle a najslabšie články sa topia bez pomoci.
