Celý život, úplne od malička, som počúvala o čistote. O panenstve. Spoločnosť dievčatá neustále vychováva v tom, že panenstvo je niečo, čo sa extra cení. Že poriadne dievča by sa nemalo "len tak niekomu dať". Že to má byť niečo špeciálne. Že by žena nemala mať veľa sexuálnych partnerov, lebo bude "vyjazdená".

Celé moje detstvo v katolíckej cirkvi bolo o dievčatách a ich správaní. Nič z toho nespomínalo chlapcov. Tí ako by pri tom vôbec neboli. Len dievčatá. Lebo chlapci sú už takí, krčili ramenami kňazi a učiteľky náboženstva. Nevedia sa ovládať, ovládajú ich pudy, hovorili nám.

Naprogramujú vám to tak hlboko, že každý sex je pre vás hriech. Že sa celý život boríte so svojou sexualitou. Že aj keď už nie ste súčasťou cirkvi, vždy, keď ste mali akýkoľvek fyzický príjemný dotyk, cítite sa ako zločinec. Trvá roky odprogramovať si to, mne sa to vlastne dodnes celkom nepodarilo.

Chcete si pravidelne prečítať stĺpček Zuzany Kovačič Hanzelovej priamo vo svojom e-maily bez reklamy?

Minule som sa o tom rozprávala s kamarátkami. Vnímam, že táto pošahaná výchova ma ovplyvnila v živote tak, ako som nechcela. Boj sama so sebou, extrémne preceňovanie prvého sexu, straty panenstva. Namiesto toho, aby sme deti a mládež učili k zodpovednému sexuálnemu životu, strašíme ich, vymýšľame si bájky a hádžeme na nich vinu a hanbu. Namiesto toho, aby sme hovorili o zodpovednom správaní sa, blúznime deťom o vzácnom dare a čistote, robíme z mužov obludy bez normálneho správania sa, so zverským správaním sa. Extrémy ešte spoločnosti nikdy nič nepriniesli.

Programujeme starodávne predstavy dievčatám a chlapcom aj dnes. Zo sexuality robíme posvätnú kravu, z fyzického pôžitku hriech - ale výhradne pre dievčatá. Chlapci už sú takí, krčia ramenami aj dnes. Mal si 10 sexuálnych partneriek? Skúsený. Mala si ich viac? Si štetka. Jednoduchý vzorec v spoločnosti, kde ešte stále ľudia používajú slovo prespanka ako názov pre ženu, ktorá má nemanželské dieťa. Otec sa akosi z toho vždy vynecháva. Ako by pri tom ani nebol.

Chcem veriť, že my naše dcéry vychováme v úcte k vlastnému telu. Že im povieme o pôžitkoch, aj nástrahách. Že nebudeme zo straty panenstva robiť fantastický vzácny zážitok, lebo úprimne - pre koho bol? Nebudeme dcéram rozprávať, že ich hodnota sa odvíja od sexuálnej zdržanlivosti. Hodnota človeka sa meria podľa jeho láskavosti, empatie, zodpovednosti a lásky. Nie podľa počtu orgazmov.

Dúfam, že budeme aj našich synov vychovávať tak, že rovnako budú vnímať sex zodpovedne, no nebudú sa vyhovárať na pudy, ktoré majú obe pohlavia, len jedno ho celé stáročia muselo potláčať. Chcem veriť, že naše deti budú mať kvalitný a zodpovedný sex bez výčitiek a bez hanby. Bez pocitu, že robia zlo a budú za neho potrestaní. Že naše deti vychováme k tomu, že je jedno, či máte radi chlapcov alebo dievčatá, prípadne obe. Že od toho nezávisí kvalita zdravotníctva, ani súdnictva. Že od toho závisí jedine kvalita vášho vlastného života a rozhodovať o nej musíte len vy a nikto iný.

Že mať sa rád nikdy nemôže byť hriech ani zlo. A že ak aj máte sex len tak, pre pôžitok, je to vaša vec, a nikoho iného. Želám si, aby ďalšie generácie neboli zaťažené tým, čím sme boli my. Aby žili slobodnejšie pred samými sebou. Som si istá, že budú žiť v mnohých aspektoch spokojnejšie životy, ako sme žili my sami.