Behať začala pred siedmimi rokmi, najprv len rekreačne. “Po troch deťoch sa uvoľnilo trochu priestoru aj pre mňa, a tak som začala behať po nábreží v Bratislave. Neskôr som si našla trénerku a s ňou prišli prvé nápady na preteky. A ako som postupne prekonávala stále väčšie a väčšie vzdialenosti, prichádzali aj výzvy stále enormnejších rozmerov,” hovorí Linda. Jej totožnosť poznáme, ale celé meno sme sa rozhodli neuverejniť, aby sme ju neohrozili.

Zaútočil na ženu za bieleho dňa

Zmenilo sa to v jedno ráno na Moste Lafranconi. Bolo tesne pred ôsmou hodinou. “Neznámy muž počkal, kým okolo neho prebehnem a strhol ma zozadu. Hodil ma do steny, jedným predlaktím ma pridržal tesne pod krkom a druhou mi šiel do rozkroku,” opisuje strašný zážitok Linda. Otriaslo to ňou, ale podarilo sa jej utiecť a hoci v šoku, išla do práce.

“Došla som do kancelárie celá bez seba. Môj osud vzal do svojich rúk môj šéf, veľký športovec. Doslova som dostala príkazom dať sa odviezť na políciu. Kým to direktívne nespravil za mňa, živila som v sebe predsudky voči polícii - že ma jednoducho vysmejú a pošlú ma preč. Môj manžel bol v tom čase mimo Bratislavy a dostupného signálu, takže som sa nemohla na neho obrátiť. Nakoniec sa ukázalo, že chalani na polícii boli veľmi milí a všetci "kopali" za mňa,” hovorí dnes s odstupom času.

Linda útočníka identifikovala, chytili ho a dostali pred súd. V minulosti už bol viackrát odsúdený, aj za prepadnutie, dokonca vraždu. “Nebudem klamať, skúsenosť to bola otrasná. V istom momente dozrel čas, kedy som sa obrátila na svoju kamarátku právničku, tej som porozprávala, čo sa mi stalo a vyzvedala som, či potrebujem trestného právnika. Bola šokovaná a hneď mi jedného posunula. Dovtedy o mojej skúsenosti nikto nevedel. Aby som nevydesila okolie, mlčala som,” hovorí.

Útočník dostal doživote

Keď útočníka odsúdili na doživotie, uľavilo sa jej, ale len v zmysle, že už neublíži iným ženám. Nepríjemná pachuť ostala. Aj tak dnes povie, že to, čo urobila neľutuje. “Aj keď to bude znieť divne, veľa som sa o sebe dozvedela, prinútilo ma to zmeniť návyky, aktívne premýšľať o vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti mojej rodiny. Naučila som na biť (krav maga), kúpila kaser. Prešla som si terapiami, na ktorých som sa snažila prísť na to, čo to vo mne pokazilo, čo spustilo a pokúsila sa to opraviť,” hovorí.

Polícia nemá konkrétne štatistiky útokov na ženy počas športových aktivít. “Prípadom násilia na ženách však venujeme zvýšenú pozornosť a každý prípad individuálne vyhodnocujeme,” hovorí pre Ženy v meste  Karolína Barinková z tlačového oddelenia Prezídia Policajného zboru.

Vysvetľuje, že útoky môžu mať rôzny charakter a závažnosť. “Môže ísť o verbálne útoky, ale aj fyzické útoky. Motív páchateľa môže byť rôzny - jeho konanie môže byť motivované sexuálnou úchylkou či deviáciou, ale nemusí. Hoci násilníci môžu mať nejaké psychické problémy (napríklad depresie, úzkosť, závislosť od alkoholu, omamných a psychotropných látok a podobne), navonok môžu fungovať úplne bez problémov. Útoky na ženy nemusia byť motivované len snahou o uspokojenie sexuálnych túžob, ale aj napríklad snahou o preukázanie moci, či prevahy a získania kontroly nad obeťou,” hovorí Barinková.

Dodáva, že sa vyskytujú aj prípady, kedy je násilný akt motivovaný pomstou páchateľa, ktorého opustila obeť, s ktorou bol vo „vzťahu“, prípadne s ním odmieta komunikovať obeť, s ktorou sa páchateľ zoznámil cez sociálne siete a podobne.

Ani po útoku neprestala behať

Linda navonok funguje normálne, chodí do práce, stará sa o rodinu, dokonca hovorí s inými ženami, ktoré si podobným peklom prešli. “Doteraz však nemám veci úplne pod kontrolou. A uvedomujem si, že tu neexistuje žiadne hnutie alebo povedomie, ako sa v týchto situáciách správať, aké je dôležité vedieť k sebe pustiť ľudí a dovoliť im pomôcť vám. Lebo keď je na to človek sám, v hlave má čistý mordor,” hovorí s trpkým úsmevom.

Neprestala ani behať, hoci návyky zmenila. “Behávam, ale sama len na cestách, ktoré mám pod kontrolou a pohybujú sa tam ľudia. Sama na opustených miestach upadám do paniky a každého aspoň trochu mne podozrivého muža považujem za potenciálneho útočníka. Dlhšie štreky mi teda odpadli, lebo ich nemám ako natrénovať. Nemám šancu splašiť parťáka, s ktorým by sme sa zladili. A to som behávala maratóny a ultra,” hovorí.

Ženám odporúča nepodceňovať situáciu. “Ak majú silný vnútorný pocit, že sa im niečo nezdá, netreba ten pocit potlačiť, treba mu naslúchať. Nechcem vytvárať paniku. Len byť viac všímavý voči okoliu, zvukom a vedieť sa zvrtnúť, keď sa vám niečo nepozdáva. Ak sa už niečo zlé stane, tak okrem potenciálnej obrany (ak je dáma trénovaná) je dobrá rada - krik o dušu spasenú a pokiaľ sa dá, mastiť preč. Oprieť sa o silných dôverných priateľov, nájsť si právnika a zvoliť takú psychologickú pomoc, ktorá je v súlade s ich stavom, ale aj povahou,” odporúča.

Obete nevedia, na koho sa obrátiť

Karolína Barinková z tlačového oddelenia Prezídia Policajného zboru hovorí, že policajti poskytnú obeti všetky potrebné informácie, vrátane kontaktov na organizácie, ktoré poskytujú obetiam trestných činov bezplatnú odbornú pomoc (právne poradenstvo, psychologické poradenstvo a ďalšie služby). Policajti tiež informujú obete násilia na ženách o bezplatnej telefonickej Linke pre ženy zažívajúce násilie (0800 212 212), ktorá je dostupná non-stop a poskytuje ženám, ktoré zažili akúkoľvek formu násilia, potrebné poradenstvo.

Linda takú skúsenosť nemala, informácie alebo kontakty nedostala. Aj preto vraví, že treba šíriť osvetu, pretože ženy nevedia, na koho sa majú obrátiť a mnohé o tom ani nehovoria.

“Niektoré majú silný pocit hanby, ktorá pochádza z výchovy, že hlavne nehovoriť, nech nie sme predmetom klebiet. Niektoré sa hanbia princiálne, lebo je to hlboko intímne. Verím, že pre niektoré je to taký šok, že o tom nedokážu hovoriť vôbec. Zatlačia to niekam dozadu a presviedčajú samé seba, že problém nie je, neexistuje a že rokmi vyprchá,” hovorí. Aj tak ženám radí, aby to nevzdali. “Netreba dovoliť cudzej osobe, aby nás obrala o slobodu. Treba šíriť osvetu, lebo naše ženy sa nemajú na koho obrátiť. Pritom je nás veľa takých, ktoré sme bežne počas športu napádané, ak nie fyzicky, tak slovne a ani to by si k nám nemal nikto dovoliť. Ja hlasujem za zdieľanie skúseností, podporu a komunitu, ktorá tu bude pre ženy oporou,” dodáva odhodlane Linda.

 

Ako sa chrániť pri behu - rady v rámci prevencie: 

  • je vhodné sa pri behu vyhnúť menej frekventovaným lokalitám, ako sú opustené parky, lesy, miesta s nízkou frekvenciou pohybu ľudí, prípadne miest, ktoré sú známe zvýšeným výskytom kriminality

  • vyhýbať sa behu v neskorých alebo skorých ranných hodinách, kedy je tma, alebo miestam, ktoré sú málo osvetlené

  • vyhýbať sa miestam, kde je vysoká pravdepodobnosť možného úkrytu páchateľa, poprípade miestam, kde je náročné vyhľadať akúkoľvek pomoc

  • ak je to možné, je vhodné pri behu na väčšie vzdialenosti niekoho blízkeho pred behom informovať, aby bola vedomosť o mieste vášho behu

  • pri používaní slúchadiel počas behu, registrovať okolie pre možný výskyt nebezpečenstva

  • všímajte si, aké je miesto, kde sa nachádzate, aj s ohľadom na možnosť privolať pomoc na vašu obranu.

  • ak cítite ohrozenie, snažte sa dostať na miesto, kde sú ľudia, napríklad v mestskej hromadnej doprave

  • je vhodné mať v posledných volaniach na mobilnom telefóne navolený kontakt dôveryhodnej osoby, ktorú by ste pri ohrození kontaktovali, prípadne linku 158, bez nutnosti ho hľadať v zozname v stresovej situácii

  • vo všeobecnosti je dobré byť obozretný, predvídať situácie ako je napr. stret so zverou, s opusteným agresívnym zvieraťom, ale aj s dnes častým dopravným prostriedkom ako je kolobežka alebo bicykel, na ktorých ľudia jazdia často neprimeraným spôsobom.