Pani Zdenku Kukanovú som prvý raz stretla na oslave narodenín jednej našej spoločnej kamarátky, prišla tam aj s manželom, ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom (26. 12. 1939 – 9. 2. 2022). Pravdaže narobili trochu rozruchu. Ministri nechodia bežne na oslavy kamarátok svojich manželiek. Obaja však boli príjemní, veselí, tancovali...

Potom sme sa stretli v dámskom klube Luna, kam pani Zdenka chodí pravidelne. Aj po smrti svojho manžela, politika a kariérneho diplomata, Eduarda Kuakana. Hoci vyrastala v Prahe, zostala žiť v Bratislave a je obdivuhodné, ako veľmi sa angažuje v rôznych kluboch. Má príjemný úsmev, je veľmi otvorená a keď si predstavím, že celý svoj život robila domácu paniu a asistentku svojmu úspešnému mužovi...Neviem, či by som mala v sebe toľko sily a obetavosti. Asi nie.

Keď ste sa so svojím manželom po prvý raz stretli, aké ste mali v živote plány? Čo ste chceli robiť?

"S Eduardom Kukanom sme sa spoznali veľmi netradične. Moje priateľky v Prahe na ministerstve zahraničných vecí mi povedali, že by ma rady zoznámili s jedným mladíkom a že by sme sa k sebe veľmi hodili. Skončil Inštitút medzinárodných vzťahov a mal 27 rokov. Ale že sa niekoľko mesiacov v Novej Polianke liečil z tuberkulózy. Zostala som paf. No to je dobré, povedala som im. Mám 19 rokov a mám sa zoznamovať so starým, chorým človekom? Akurát.

Ale zvedavosť mi nedala, nakoniec som súhlasila. Aké bolo moje prekvapenie, keď sa predo mnou namiesto chorľavého, neduživého mládenčeka objavil vyšportovaný, krásne opálený mladý muž. Padli sme si do oka a svadba bola 6.1.1967. Žiadne veľké plány som vtedy so sebou nemala. Od detstva som chcela byť knihovníčkou alebo spisovateľkou. Spisovateľstvo sa mi z časti splnilo a v knižniciach budem šťastná navždy. Knihy sú moja veľká vášeň."

Zdenka Kukanová: Prekážali mi novinári a priatelia 

V manželstve sa vaše predstavy o živote zrejme zmenili. Čo bolo iné?

"Priznám sa, že som nijaké predstavy o živote v manželstve nemala. Život som brala a beriem tak, ako prichádzal. Mala som dosť náročný začiatok, od svojich 20 rokoch som žila v Afrike, v Zambii päť rokov a musela som zvládať situácie, ktoré by mi nenapadli ani vo sne. A to mi dalo základ do môjho budúceho života s manželom, ktorý bol diplomatom, politikom a takmer sa stal slovenským prezidentom. Žili sme tri roky v Etiópii. Práve tam bol hladomor, v krajine tri roky nepršalo.  Neuveriteľná bieda. Odvtedy neznášam plytvanie vodou a potravinami."

Mnohé ženy sa stávajú akoby asistentkami a oporou svojich úspešných manželov. Ako ste žili vy, aby váš manžel dosiahol kariérny vrchol? Radil sa s vami o pracovných veciach?

"Radil a niekedy, bohužiaľ, aj neradil. Alebo by som povedala, že nepočúvol moje rady.  Veľký a veľmi nešťastný príbeh v našom živote boli prezidentské voľby. Povedala som mu, že z toho absolútne nie som nadšená, že to nedopadne dobre a ako príťaž mu budem aj ja.  Neexistuje, aby na Slovensku zvíťazil človek s českou manželkou. A tak to aj bolo. Veľmi ťažké zážitky."

Stávali sa vo vašom živote aj veci, ktorými ste prechádzali ťažko, s nevôľou no aj napriek tomu ste ich zvládli?

"Nuž... Bola to tá voľba za prezidenta Slovenskej republiky. A to je príbeh, na ktorý chcem zabudnúť."

Prekážalo vám niečo vo vašom osobnom živote? Nemali ste pocit, že sa obetujete?

"Áno, v mojom živote mi prekážalo veľa vecí. Ale mojou topkou boli zlí a nenávistní novinári, novinárky. Niekoľkokrát nám urobili zo života peklo a veľmi ubližovali. Priatelia, tí ozajstní, stáli pri nás, ale iba vtedy, keď bol manžel vo funkcii. Potom prešli na druhú stranu chodníka, len aby nemuseli pozdraviť. Keď znovu získal funkciu, posielali mu blahoželania. Och, takých ľudí mám celý zoznam."

Dostavili sa niekedy chvíle, kedy ste si povedali, že takýto život ste si nepredstavovali?

"Nie. Nikdy. Žila som, čo prišlo."

Eduard mal veľký zmysel pre humor 

Čo ste na vašom manželovi mali najradšej?

"Môj manžel bol neuveriteľne tolerantný človek a najmä mal veľký zmysel pre humor. Miloval naše deti, Soňu, ktorej manžel Peter je z Košíc, Sašu, našich vnukov, Ondreja, Jakuba, Eduarda, Elišku a s nimi sme si užívali najkrajšie chvíle."

Čo ste manželovi  niekedy aj vytkli?

"Určite ten pokus stať sa prezidentom, ale napríklad aj to, že bol mimoriadne poriadkumilovný. Skrine museli byť vyupratované ako na vojne, všade čisto, poriadok. Ja musím povedať, že až taká dôsledná nie som. A mal slabosť na jeden druh jogurtu. Vlastne iné ho ani nezaujímali. Ak sa mi ho nepodarilo kúpiť, jednoducho nejedol."

Dnes je život posunutý do vyššej rýchlosti a to aj vo vzťahoch medzi partnermi. Čo si myslíte o mladých mužoch? Na Slovensku je každá tretia žena vo vzťahu týraná...

"Za svoj 77-ročný život som poznala iba jedinú týranú ženu, avšak dvoch týraných mužov. Nerada ventilujem intímne veci verejne. Ľudia sú však zlí nielen k ľuďom. I k zvieratám..."

Kukanová: 4 kluby a 10 projektov 

Pani Zdenka, čo by ste vo svojom živote zmenili, keby sa mal zopakovať?

"Toto ja naozaj neriešim. Minulosť sa zmeniť nedá, prečo o nej premýšľať.  Zaujíma ma moja budúcnosť, rodina, moji priatelia, a tým aj žijem. Som členkou štyroch klubov, angažujem sa v 10 úžasných projektoch a som veľmi vďačná priateľom, ktorí ma vozia na hrob môjho manžela, jeho rodičov a sestričiek Oľgy a Evy.  Narodili sa cez vojnu a žili obaja len pár mesiacov."

Je niečo, po čom túžite a máte v pláne si to splniť?

"Nie, teraz je všetko tak, ako má byť. Dobré, aj zlé."