Vila starej talianskej rodiny, v ktorej silvestroval slávny secesný maliar Gustav Klimt, uznávané súkromné sanatórium, ale aj strašidelný čierny dom, na ktorý obyvatelia Olomouca nemali vždy pekné spomienky.

Vila Primavesi, ktorú postavili v roku 1906, zažila obdobia slávy i temna, ale ostala jednou z najcennejších stavieb viedenskej secesie v strednej Európe. Aj vďaka rodine Pavly Honzíkovej, ktorá sa vydala zložitou cestou, aby umelecký skvost ostal v rodine.

V Olomouci, ktoré je vzdialené od Bratislavy asi 200 kilometrov, je to zrejme jediná vila, do ktorej sa môžete pozrieť, spoznať jej napínavý príbeh a dokonca prenocovať, či si tam usporiadať svadbu. Dostať vilu do dnešnej obdivuhodnej podoby bol boj, ktorý viedla rodina Pavly Honzíkovej desaťročia.

Vila Primavesi: Rodinný majetok sa nepredáva

Zdevastovanú budovu vrátili jej mame Olge Dvořáčkovej v reštitúcii v roku 1992, ale po zlých skúsenostiach so súkromnou firmou, ktorá opravu vily nezvládla a dovolila budovu vykradnúť, sa v roku 1996 ujala rekonštrukcie na vlastné náklady dcera Olgy - Pavla Honzíková. Do Vily Primavesi chodila Pavla Honzíková ako dieťa. Jej mama v sanatóriu pracovala ako inštrumentárka primára, čo bol jej otec a dedko Pavly Honzíkovej.

Jedáleň vo Vile Primavesi.  Foto - autorka

“Chodila som tam s mamičkou. Bola som vtedy malé dieťa a najviac mi utkveli v pamäti vľúdne rádové sestry, ktoré tam pracovali a žili. Neskôr mi rodičia rozprávali, ako všetko v sanatóriu vyzeralo, keď tam mamička robila inštrumentárku svojmu otcovi - primárovi. Koľko pacientov sa vtedy obracovalo na dedka so svojimi problémami. Dedka som obdivovala za to, čo dokázal, ako mu záležalo na jeho láske k sanatóriu,” hovorí Pavla Honzíková pre Ženy v meste.

Jej dedko, Robert Pospíšil, pôsobil ako lekár už počas 1. svetovej vojny. Vo vile začal ako asistent Dr. Františka Koutného, svojho spolužiaka z gymnázia, a po jeho smrti sanatórium odkúpil. Viedol ho pred i po znárodnení a vo vile v roku 1959 aj zomrel.

Pavla Honzíková chcela podľa dedovho vzoru študovať medicínu, ale časy normalizácie boli k potomkom “buržoázie” neúprosné a tak sa z nej stala fyzioterapeutka. Rodinný odkaz bol však pre ňu veľmi silný a keď rodina vilu získala späť, neváhala.

“Bola som vychovaná tak, že o majetok získaný po predkoch sa treba starať, zvelebovať ho a odovzdávať ďalším generáciám. Tam sú korene môjho rozhodnutia vilu nepredať,” vysvetľuje Pavla Honzíková, prečo odmietla predať vilu potomkom rodiny Primavesi, ktorý sa jej okamžite ozvali.

Vplyvná rodina Primavesi

“Rodina Primavesi pochádzala z Talianska, z Lombardska. Bola to stará rodina, ktorej rodokmeň siahal až do 9. storočia a živila sa spracovaním ľanu a hodvábu. Do Olomouca sa presťahovali koncom 18. storočia, do vily prišla bývať 5. generácia tejto rodiny,” ozrejmuje nám neskôr sprievodkyňa počas prehliadky Vily Primavesi.

Prisťahovalci z rodiny Primavesi sa stali jedným z najvplyvnejších rodov na strednej Morave. Celé 19. storočia ovplyvňovali obchodnú sféru. Bol to podnikateľ Otto Primavesi. ktorý na Morave otváral banku, a jeho manželka Eugénia, známa ako Meda, viedenská herečka českého pôvodu. Meda poznala a oslovila dvojicu viedenských architektov Franza von Kraussa a Josefa Tölka, aby im v Olomouci vybudovali reprezentatívne rodinné sídlo.

Uznávaná dvojica vytvorila výnimočné spojenie viedenskej a anglickej architektúry secesného slohu. V  interiéri bolo cítiť aj vplyv pražského baroka. Zaujímavá stavba mala manzardovu strechu, hlavnú obytnú halu s obrovským vitrážovým oknom s vyobrazením drevorytiny Olomouca z roku 1706, drevené schodisko a krb. 

Otto Primavesi s manželkou Medou štedro podporovali umenie a vo vile nešetrili dielami podpredných umelcov: sochy a výzdoba boli od Antona Hanaka, úpravy robil architekt Josef Hoffman a vo vile bola cenná zbierka 17 obrazov od maliara Gustava Klimta, ktoré zhabali počas vojny nacisti.

Portrét Medy, dcéry Otta Primavesi, od slávneho Gustava Klimta.  Foto - autorka 

Na svoju dobu mala budova aj unikátne technické vymoženosti: automatické vysávanie prachu zo všetkých miestností či vlastnú elektráreň, ktorá bola vtedy vôbec prvou verejnou elektrárňou v Olomouci. Významná rodina však v novej vile dlho nebývala.

V roku 1906 sa nasťahovali, ale už v roku 1918 vilu a Olomouc opúšťajú. Boli jazykovo i pracovne napojení na Viedeň, a rozpad Rakúsko-Uhorska znamenal aj koniec ich moci. Vrátili sa do Viedne a vilu predali cukrovarom, kde mal Otto Primavesi podiely.

Súkromné sanatórium v Olomouci

V roku 1926 je potom vila predaná do súkromných rúk  a vzniká súkromné sanatórium Dr. Koutného. “Špecializovali sa na pôrodníctvo,  pacientov s brušnými, gynekologickými a urologickými problémami. Bol tam pôrodný sál, operačný sál a izby pre pacientov. V hornej časti budovy bola kaplnka a bývali tam jeptišky, ktoré sa starali o pacientov. Neskôr pribudla márnica,” opisuje fungovanie sanatória sprievodkyňa.

Fasáda budovy bola za éry rodiny Primavesi svetlá, počas 2. svetovej vojny získala tmavosivý až čierny nádych a to z čisto praktického dôvodu - kvôli bombardovaniu. Na streche bol červený kríž, aby bolo jasné, na čo budova slúži.

“Ešte v 90. rokoch minulého storočia, keď bola budova vo veľmi zlom stave a ešte v čiernej farbe, to miestni opisovali ako strašidelný dom, aj tak na fotografiách pôsobila,” hovorí sprievodkyňa a vysvetľuje, že nie všetci mali pekné spomienky na socialistické ambulancie, v ktorých pôsobili psychológ i psychiater, gynekológ, kožný lekár a bola tam aj protialkoholická poradňa.

Opravy trvali 30 rokov

Keď Pavla Honzíková vilu dostala späť, bola v havarijnom stave. Strecha bola na spadnutie, fasáda bola značne poškodená a po krádeži prišli aj o nábytok, ktorý prežil šafárenie komunistického režimu.

Vila Primavesi v Olomouci.  Foto - autorka

„Opravy a rekonštrukcie trvajú 30 rokov a pomáha pracovne aj finančne celá moja rodina. Olomoučania sa chodili pozerať a sledovali, ako sa zdevastovaný objekt mení, niekto fandil, iní neverili, že sa opravy podaria. Najviac kriticky sa vyjadroval známy olomoucký historik v tom zmysle, že súkromný majiteľ nikdy nedokáže vrátiť vile späť jej pôvodnú secesnú podobu z čias rodu Primavesi,” opisuje Pavla Honzíková roky, ktoré nasledovali po reštitúcii.

Na prízemí vily je pri vstupe krásna mozaika, ktorú vlastnoručne lepili Pavla s manželom a deťmi, keď ešte boli malé. Obnovili aj anglický krb s citátom anglického básnika a reformátora Williama Morrisa: Život vedie len dopredu, nikdy naspäť.

“Veľkou motiváciou bola pre mňa opakovaná pomoc a podpora manžela a oboch vtedy dospievajúcich detí. Dnes sú dospelí, majú svoje rodiny a stále pomáhajú a do Olomouca sa vracajú,” dodáva.

To jej dodávalo energiu v časoch, keď musela bojovať na viacerých frontoch. “Náročné bolo skĺbiť moje povolanie fyzioterapeuta v nemocnici v Čechách s pravidelným, dlhoročným dochádzaním za prácou vo vile,” hovorí.

Nepotešilo ju ani rozhodnutie povýšiť Vilu Primavesi na národnú kultúrnu pamiatku. “Najťažšie bolo neustále presviedčanie príslušných pamiatkových úradov (tie za normalizácie museli mlčať a iba prihliadať na devastáciu kultúrnej pamiatky), že národnú kultúrnu pamiatku nebudem ďalej ničiť. Opakované žiadosti o tzv. Záväzné stanoviská, teda povolenia na opravu výmeny akejkoľvek časti mobiliára a čohokoľvek v dome. Svoju úlohu hrali dva dlhoročné súdy s Vlastivedným múzeom a Múzeom umenia o vrátení vnútorného mobiliára odvezeného z vily po znárodnení,” vysvetľuje.

Komentované prehliadky i nocľah

Náročné roky opráv sa nakoniec vyplatili. Vila je zrekonštruovaná, rodina našla takmer všetky historické diela. Dnes sú v podkroví byty a zážitkové izby, kde môžete prenocovať, ale sídlo tu má aj niekoľko firiem.

Výhľad z Vily Primavesi na reštauráciu a Bezručove sady. Foto - autorka

Od roku 2018 fungujú komentované prehliadky, konajú sa tu svadby, či recepcie. V spodnej časti vily je štýlová reštaurácia Kafec s nádherným výhľadom na sady. Pavla Honzíková dala vilu pracne do poriadku, ale nežije tam.

„V Čechách žijem 48 rokov, odišla som z Olomouca v časoch hlbokej normalizácie, keď som v rodnom meste nemohla študovať. Dnes žijem striedavo v Olomouci a v Čechách, som na dôchodku a budúcnosť ukáže, ako všetko dopadne,” dodáva majiteľka umeleckého skvostu, ktorým sa dnes Olomoučania iba pýšia.

(Obsah vznikol v spolupráci s CzechTourism Slovensko)