Kópia Karlovho mosta, Chrám sv. Barbory, kráľovský palác... Dohromady 321 kultúrnych pamiatok len v historickom centre na ploche 62 hektárov! To všetko ukrýva malebné české neveľké mesto Kutná Hora v Stredočeskom kraji, neďaleko od Prahy.

Po Prahe, Olomouci a Brne je 4. najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou v Českej republike. V 2. polovici 13. storočia sa pôvodne banská osada premenila na kráľovské mesto, ktoré leží na svahovitom teréne. Úzke kľukaté uličky, námestia s meštianskymi domami, no najmä veľa kostolov. To je české kráľovské mesto Kutná Hora.

Jej historické centrum, ktoré predstavuje architektonický skvost, spolu s Chrámom sv. Barbory a katedrálou na predmestí Sedlec už takmer 30 rokov patrí do svetového kultúrneho zoznamu UNESCO. To musíte jednoducho vidieť a zažiť...

Strieborné mesto Kutná Hora

Bol to zvláštny pocit kráčať po uličkách a vedieť, že hlboko pod vašimi nohami sa rozprestiera podzemný svet pretkaný hustou sieťou chodieb a štôl, väčšinou už zasypaných a zatopených. Úchvatná je aj panoráma na Kutnú Horu, ktorú volajú aj České Athény alebo Strieborné mesto, v stredoveku 2. najvýznamnejšie mesto Českého kráľovstva, a to hneď po Prahe. Nečudo, že stavitelia nechceli za ňou zaostať.

Pre turistov je však najväčšou atrakciou mesta – chrám sv. Barbory, ktorý pomenovali podľa patrónky baníkov Barbora. Takto familiárne volajú domáci ich najväčší kostol, ktorý je svetovým unikátom. Nenechali sme si ju ujsť ani my a cítili sme sa ako králi. Nie je to nadnesené. Do tohto kostola sa dostanete po moste, ktorý náramne pripomína ten Karlov v Prahe.

Foto - autorka

Nie náhodou, je to totiž jeho menšia kópia a zdobí ho trinásť barokových sôch. Vpravo ho lemuje po takmer celej jeho dĺžke mohutná stavba barokového Jezuitského internátu v tvare obráteného F, kde je v súčasnosti Galéria Stredočeského kraja, ktorú sa tiež oplatí vidieť. Po ľavej strane smerom dolu sú vinice a úžasný výhľad na mesto z inej strany.

Koncert v Barbore

Rozhodne nešetrite a vojdite aj dnu do chrámu. Stojí to za to, táto pamiatka UNESCO je unikátne dielo vrcholnej a neskorogotickej architektúry. Je tu skutočne čo obdivovať - gotické fresky s banskou tematikou, 20 metrov vysoké piliere, 50 rozmerných okien, ktoré presvetľujú celý priestor, oltár, sochu baníka... Zachovala sa tu dokonca aj lavica kata, ktorý sedával sám na konci hlavnej lode chrámu a prichádzal do kostola samostatným vchodom...

Ak budete mať odvahu, vojdite so sprievodcom aj na jednu z vežičiek, odkiaľ budete mať historické centrum Kutnej Hory ako na dlani. Večer je Barbora prekrásne vysvietená a svetlá zhasínajú presne o polnoci. Mali sme možnosť to vidieť a zažiť, keďže sme sa tam vo večerných hodinách zúčastnili na jednom z koncertov  v rámci Medzinárodného hudobného festivalu.

Korunovácia českého kráľa

V rámci potuliek romantickým stredovekým mestečkom rozhodne neobíďte Vlašský dvor, ktorý pozostáva z niekoľkých budov. V 14. storočí tu bol vybudovaný kráľovský palác s kaplnkou a doteraz sú tu originálne drevené oltáre z 15. storočia s prekrásnou secesnou maľbou žiaka Alfonsa Muchu.

V tomto objekte bol podpísaný kutnohorský dekrét, tu bol Vladislav Jagelovský zvolený za českého kráľa, tu sídlila aj centrálna kráľovská mincovňa a takmer 250 rokov tu razili pražské groše - jednu z tvrdých mien stredoveku, ktoré neskôr nahradili toliare.

Uličky Kutnej Hory.  Foto - autorka

Mince sa tu razili až do roku 1727. Dnes dom slúži ako múzeum, kde si na pamiatku môžete vyraziť vlastnú mincu. Každoročne v polovici apríla na nádvorí Vlašského dvora tzv. Prebúdzaním Kutnej Hory otvárajú turistickú sezónu v meste. Obyvatelia sa na túto udalosť tešia, veď vďaka nej sa nielen Česi, ale aj zahraniční turisti prostredníctvom hercov z Mestského Tylovho divadla dozvedajú zaujímavé dejiny spojené s osobnosťami mesta.

Striebro aj víno

Vyše 20 - tisícovú Kutnú Horu, ktorej názov súvisí s ťažbou, teda po česky „kutaním“ striebra, možno prirovnať k slovenskej Kremnici alebo k Banskej Štiavnici. Strieborné rudy tu dolovali už od konca 13. storočia. Dlhoročnú tradíciu tu má však aj víno, čoho dôkazom sú vinice rovno pod  Barborou a množstvo vínnych pivníc. Víno z jednej z nich sme ochutnali aj v katedrále Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia.

Nachádza sa na dnešnom predmestí Sedlec, ktoré patrí neodmysliteľne k historickému centru. Husiti katedrálu vyplienili a takmer 300 rokov bola v rozvalinách. Potom ju stavali tridsať rokov. Dnes má funkčný kostol v podobe latinského kríža s dĺžkou 87 metrov skvelú akustiku, ktorú využívajú na organové festivaly.

Jeho súčasťou je dokonca aj kino, kde si môžete pozrieť zaujímavý film o tejto pamiatke, ktorá patrí tiež do zoznamu UNESCO. Obdivovať môžete aj 3. najvýznamnejší klenot Českej republiky – striebornú pozlátenú, takmer meter vysokú Sedleckú monštranciu, ktorá je uložená v chrámovej pokladnici.

Kostnica so 40 tisíc nebožtíkmi

Ak nemáte strach a netrpíte nočnými morami, v neďalekej kostnici, ktorá sa nachádza pod kostolom Všetkých svätých, sú vystavené ľudské kosti, ktoré boli už v16. storočí zrovnané poloslepým mníchom do pyramíd.

Kostnica.  Foto - autorka

Unikátom je luster z kostí a schwarzenberský erb. Podľa odhadov sú tu ostatky až 40-tisíc ľudí, ktorí boli pochovaní na cintoríne, z toho 30-tisíc po morovej epidémii, ďalších 10-tisíc zomrelo počas husitských vojen.

Objekt filmárov

Kutná Hora je ideálna na prechádzky. Je tu množstvo krčmičiek, obchodíkov miestnych remeselníkov, v každom ročnom období sa tu koná nejaká zaujímavá kultúrna akcia. V júni sa tešia na medzinárodný hudobný festival, operný týždeň, historické slávnosti Kráľovské striebrenie a na kutnohorské leto. Mesto si zamilovali aj filmári.

Nakrúcali tu zahraničné filmy, ako napríklad Johanka z Arcu, Bedári, pokračovanie Návštevníkov, českú rozprávku Z pekla štěstí, film Jan Hus i seriál První republika, kde hral slovenský herec Ján Koleník, ktorého si miestni zamilovali.

Tip v blízkom okolí: Zámok Kačina

Do pozornosti dávame aj neďaleký zámok Kačina, kde sídli Múzeum českého vidieka. Kačina patrí k najvýznamnejším empírovým stavbám v Čechách, má nezvyčajný pôdorys v podobe luku a vo svojej dobe bol prototypom šľachtických sídiel novej generácie. V rokoch 1806-22 ho nechal postaviť gróf J. R. Chotek a Chotkovci tu žili do roku 1911.

Zámok Kačina.  Foto - Foto - archív NZM

Zámok je obklopený prírodným parkom, ktorého súčasťou je koniareň, bylinková záhrada a skleník. Keďže sa rozprestiera až na 3 000 m², rozdelený je na niekoľko prehliadkových okruhov, prostredníctvom ktorých sa zoznámite so životom služobníctva, no najmä majiteľov, ktorí žili v 13 prepychových komnatách, mali vlastné divadlo, keďže boli vášniví divadelníci, knižnicu s vyše 40-tisíc zväzkami kníh.

A práve toto miesto, ktoré pripomína rímsky Pantheón, vyhľadávajú pravidelne aj filmári. Nakrúcali sa tu napríklad filmy Galoše šťastia, Z pekla, Návštevníci 3, Hviezda života, Vianočná hviezda, cyklus České storočie, seriály Mária Terézia, Dobrodružstvá kriminalistiky a mnoho ďalších českých i zahraničných filmov a seriálov.

(Autorka pracuje pre magazín Eurotelevízia, obsah vznikol v spolupráci s CzechTourism Slovensko)