V kobercovej dielni Moravskej gobelínovej manufaktúry v českom Valašskom Meziříčí sedia pred vysokými stavmi s napnutými niťami samé ženy. Sústredene pritláčajú vlnené vlákna k sebe a riadok po riadku vytvárajú originálne farebné tapisérie. Prekvapí vás, že pri výrobe umeleckého textilného diela, ktoré má často hodnotu niekoľko sto eur za meter, používajú obyčajnú vidličku.

Moravská gobelínová manufaktúra funguje 125 rokov

Dozvedáme sa, že vidlička, akú používame pri jedení či v kuchyni, má rovnomerne radené zuby, ktoré ideálne zapadajú medzi nite. Kedysi sa na to používalo drievko s klinčekmi, ale odkedy sa používajú vidličky, iné nástroje tkáčky už nepotrebujú.

Výroba jednej tapisérie môže trvať štyri až päť mesiacov a často ju robí jediná gobelinárka od začiatku až do konca. K výrobe používajú 20 základných farieb, ktoré si sami namiešajú a potom farbia.

V Moravskej gobelínovej manufaktúre sa venujú výrobe ručne tkaných kobercov, gobelínov a tapisérií už 125 rokov. Odborne sa tu aj reštaurujú a čistia. Robia tiež kurzy pre návštvníkov.

Pre laikov nie je medzi gobelínom a tapisériou žiadny rozdiel, odborníci na textilné techniky upozorňujú, že hoci každý gobelín je tapiséria, každá tapiséria nie je gobelín. Tapiséria je akékoľvek dielo z textilu, teda aj textilná koláž, ktoré môže mať plastické prvky. Gobelín je hladký a prepisuje maľbu.

 

Gobelinárky boli za prvej republiky štátom cenené rovnako ako učiteľky. Štát nakupoval gobelíny a podporoval remeslo, ktoré sa odovzdávalo z generácie na generáciu. Gobelíny viseli v štátnych inštitúciách či na zahraničných ambasádach. Remeslo sa tu odovzdávalo z generácie na generáciu. Najdlhšie tu pracovala žena, ktorá začala v 16 rokoch a len nedávno odišla do dôchodku.

Gobelíny tvorili muži

Hoci v dielňach vidíme pri práci samé ženy, história gobelínov je plná mužov. Na začiatku bolo meno Jeana Gobelina, ktorý v 15. storočí založil v Paríži tkáčske dielne. Z nich sa neskôr zrodila jedna z najstarších manufaktúr vyrábajúcich gobelíny.

Gobelín Tomáša Garriguea Masaryka na koni vo vstupnej bráne manufajtúry. Foto - autorka

Potom sú tu kráľovské parížske manufaktúry Les Gobelins, ktoré vznikli roku 1664 pod patronátom kráľa Ľudovíta XIV. Známy je obraz, kde je kráľ obklopený samými mužmi, ktorí tkajú gobelíny. Zdroje uvádzajú až 600 tkalcov, ktorí tvorili gobelíny - v tom čase vedľa fresky asi najdôležitejšie médium.

A Moravskú gobelínovú manufaktúru, ktorú sme si boli pozrieť osobne, založil v roku 1898 český výtvarník Rudolf Schlattauer. Študoval v Paríži, v Berlíne a v Mníchove, až sa dostal do Nórska, kde sa liečil na ťažkú tuberkulózu. Tam mu učarovala technika tkania gobelínov. Tvrdili mu, že technika sa podobá tkaniu rukavíc na Valašsku.

Dielňa získala štatút školy

Rozhodol sa nové textilné umenie priviezť na Valašsko, čo bol región známy dávnymi tkáčskymi tradíciami. Dielňa pôvodne pôsobila v Zašovej, po desiatich rokoch sa presťahovala do Valašského Meziříčí a získala štatút školy (1908).

Hneď vo vstupnej chodbe manufaktúry je gobelín Tomáša Garriguea Masaryka, ďalšieho významného muža a politika. Masaryk bol Shlattauerovým priateľom a školu často navštevoval aj s dcérou Alicou. Masaryk bol s týmto krajom prepojený ako poslanec za Valašsko. “Masaryk na koni je technika gobelínu, ktorá sprevádza ľudstvo 2000 rokov,” dozvedáme sa.

Gobelín podľa obrazu Jaro českého textilného výtvarníka Antonína Kybalu. Foto - autorka

V ďalšej miestnosti obdivujeme, ako sa dá výtvarne dielo pretkať do gobelínu. Na jednom plátne je originál obrazu Jaro od českého textilného výtvarníka Antonína Kybalu, na druhom jeho textilné spracovanie, ktoré je na nerozoznanie. „To nie je gobelín, to je gotická katedrála!,“ komentujú návštevníci.

Zorka Ságlová a jej králici

Medzi mnohými mužskými menami autorov nachádzame významnú českú maliarku, textilnú výtvarníčku, ale aj disidentku Zorku Ságlovú, rodenú Jirousovú, ktorej komunistický režim na 18 rokov zakázal verejne vystavovať. Jej diela rozpoznáte neomylne - na všetky spôsoby spracovávala tému králikov. Vystavovať opäť začala až po páde režimu v roku 1989.

Akademický maliar a riaditeľ manufaktúry Jan Timotej Strýček.  Foto - autorka

Gobelínovou manufaktúrou nás sprevádzal tiež muž, najvýznamnejšia osobnosť súčasnej českej textilnej tvorby - akademický maliar a riaditeľ manufaktúry Jan Timotej Strýček. S vášňou i obavami nám hovoril o viac ako sto rokov starom remesle, ktoré chcel zachovať. Jeho nasadenie bolo nákazlivé, takže po návšteve ste mali chuť si hneď niečo z dielne kúpiť, aby sa remeslo zachránilo.

Jan Timotej Strýček

Tak si aspoň sadneme v krásnej Schlattauerovej kaviarni a medzi nádhernými farbami hýriacimi gobelínami a tapisériami vychutnávame capuccino a počúvame rozprávanie Jána Timoteja Strýčka.

„Gobelín je úplne iné médium ako obraz. Ako keď staviate katedrálu z pieskovca, je to totálna hmota, ste skôr sochári,“ hovorieval a pripomenul, že na vzostupe boli gobelíny práve v čase, keď sa začali stavať hrady a zámky. Dokázali totiž budovy nielen zatepliť, ale aj vylepšiť akustiku.

Schlattauerova kaviareň.  Foto - autorka

Boj za manufaktúru bral osobne, zasvätil jej celý život. V roku 1978 sa stal umeleckým vedúcim gobelínky a v roku 1993 po vzniku samostatnej Českej republiky ju vlastne zachránil. Niekdajší štátny podnik zbavil dlhov a dal mu nový umelecký smer.

“Pod jeho vedením sa dielne znovu napojili na súčasné výtvarné umenie a on sám dbal veľmi na to, aby ostali nositeľom čistoty textilného remesla,” uviedlo v tlačovej správe Múzeum regiónu Valašsko.

Pár dní potom, čo sme gobelínku navštívili, Ján Timotej Strýček (73) náhle zomrel. „Gobelínka je bezpochyby rodinné striebro Valašského Meziříčí. Urobíme maximum, aby jeho odchodom nezanikla,“ povedal českým médiám starosta Valašského Meziříčí Robert Stržínek.

(Obsah vznikol v spolupráci s CzechTourism Slovensko)