|
''Celé je to na riť,'' riekla s povzdychom pani stojaca v rade v supermarkete, svojej kamarátke. ''Veru na riť,” odvetila kamoška.
Súhlasím. Je to na riť a ešte asi dlho bude. Táto zima vyzerá na riadny vopruz. Vianoce budú miesto rozprávkových izolačné, no vždy môže byť horšie. Oveľa horšie. Treba sa obrniť trpezlivosťou a zababušiť láskou v akejkoľvek forme, aby sme tú dlhú zimu prečkali. Netreba sa ostýchať vypýtať si ľudské teplo. Nie je to hanba. Je to nutná zložka výbavy na prezimovanie.
My sme doma posledné týždne prežívali extrémnu situáciu. Pred očami mi zomieral otec. Bolo zúfalé pozerať sa na jeho postupné hynutie, pretkávané stupňujúcimi sa bolesťami a nedokázať mu od nich dostatočne pomôcť. No bol s nami. V kruhu rodiny. Neumieral sám v nemocničnej izbe bez toho, aby mu niekto pripomínal historky z mladosti, oživoval spoločné zážitky, držal mu ruku a varil puerh. Boli sme spolu, jeho najbližšia rodina a priatelia a robili sme maximum preto, aby boli jeho posledné týždne čo najkomfortnejšie.
Bolo to náročné po všetkých stránkach. Lúčili sme sa s členom rodiny. No aj tak by to mohlo byť horšie a bolestnejšie. Je to riadne na riť, ale nie je to úplné peklo.
Peklo je zomierať osamotený v nemocnici. Miesto spoločnosti najbližších byť obklopený prístrojmi a beztvarými postavami v skafandroch, ktoré sú vyčerpané a nemajú kapacity riešiť individuálne potreby pacientov. Už vonkoncom nie upokojovať ich ľudsky a zaháňať strach z toho, čo príde. Príliš veľa ľudí, po celom svete je v takejto situácii práve v tomto momente. Vystrašení, sami čelia smrti. Do momentu, kedy som nemala chorého a následne umierajúceho ocina pred očami, nedochádzalo mi tak úplne, čo asi zažívajú desaťtisíce ľudí, hospitalizovaní, bez možnosti poslednej rozlúčky. Vágna, na míle vzdialená predstava ľudského utrpenia sa zrazu jasne skonkretizovala a už mi nedala pokoja.
Spravme svojim zodpovedným správaním maximum, aby sme od tohto ušetrili čo najväčší počet ľudských bytostí. Zatnime zuby, prečkajme Vianoce v oklieštenej bubline. Pozerajme sa pozitívne na to, čo máme stále k dispozícii. Svoje domovy, najbližších, ktorí aj keď nie sú s nami, sú na žive, a ak máme šťastie sú i zdraví.
Po tom, čo otec vydýchol naposledy, prišiel do bytu doktor, aby potvrdil jeho smrť. Hovoril nám, že teraz ho ako obhliadajúceho lekára čakajú krušné časy, Na Vianoce a na Valentína zakaždým rapídne stúpne počet samovrážd. Tento rok očakávajú rekordné čísla. Izolácia, pocit osamelosti, smútok a úzkosť sa vďaka dlhodobej spoločenskej odluke a nedostatku vzájomných interakcií zákernejšie vrýva do psychiky mnohých. Ľudia, ktorí nemajú pevné sociálne väzby, či žijú sami, sú najrizikovejšia skupina.
Ak ste z tých šťastlivých, ktorí majú ľudského tepla dosť, podeľte sa s tými, ktorí strádajú Je to ako s darovaním krvi. Aj človečenská blízkosť môže zachrániť život. Musíme sa podržať navzájom, silnejší, slabších či handikepovanejších. Byť proaktívny v kontaktovaní tých, ktorí sa cítia osamelo. Zväčša pred Vianocami, sviatkami pokoja a mieru, čelíme tomu najväčšiemu zhonu a nevieme, kde nám hlava stojí. Zabudneme aj na pečúci sa koláč v rúre, nieto ešte myslieť na osirelú tetu z treteho kolena, či kamošku, ktorá bude sviatkovať sama. No tieto Vianoce sú iné. Ide o veľa. Napíšme si zoznam nám blízkych ľudí, ktorí sú sami, alebo v zaťažkávajúcej situácii a obvolajme ich, prípadne im donesme kapustnicu či štedrák, aj keby spečený. Oni sami sa zväčša zdráhajú volať do rušných domácností zaneprázdnených deťmi. Keď sa zamyslíme, zistíme, že každý z nás máme vo svojom okolí niekoho takého a môžeme pomôcť preniesť svoju priateľku či priateľa cez toto náročné obdobie.
Keď dávame na sociálne siete fotky našich šťastných partnerských, alebo rodinných okamihov, myslime na to, kto všetko ich uvidí a aké pocity to v osamelých či úzkosťou skúšaných ľuďoch môže vyvolať. Záleží na tom. Porovnávanie sa a pocit, že náš život je vyprahnutý oproti životom iných, je faktor, ktorý výrazne vplýva na náš psychický stav. Buďme sieťovo empatickí a zavesme na insta miesto dokonale naaranžovanej vianočnej pohody radšej ten spáleny štedrák. Verte mi, rozveselíte oveľa viac ľudí.
V každom prípade, prajem vám pokojné, pevným zdravím opradené Vianoce. Zvládneme to, ak sa vzájomne podržíme. Za chvíľu príde jar a svitne na lepšie, slnkom a hrejivým teplom naplnené časy. Ako hovorievala stará mama Virginie Wolf: ''Aj toto prejde''.
