Právničkou chcela byť od malička a nikdy svoje rozhodnutie neoľutovala. Ani vtedy, keď musela bojovať s klientelizmom, rodinkárstvom, malou vymožiteľnosťou práva na slovenských súdoch alebo keď s bývalým partnerom riešila starostlivosť o maloletého syna. “Som presvedčená, že kto je vytrvalý, nakoniec dosiahne spravodlivý úspech,” hovorí pre Ženy v meste Veronika Puškár Škodová, ktorá v advokácii pôsobí 12 rokov.

Národná rada ju začiatkom júla navrhla Súdnej rade Slovenskej republiky za členku disciplinárneho senátu.

Veronika Puškár Škodová: Stále pomáham z presvedčenia

Právo testovala už počas štúdia na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. “V druhom ročníku som založila svojím rodičom eseročku, z ktorej je dnes úspešná výrobná firma s 20-ročnou tradíciou. Dovtedy otec podnikal len na živnosť,” hovorí. Všetko, čo sa v škole naučila, si overovala v praxi. V rodine, vo firme, na známych. “Na začiatku mojej praxe som mnohým ľuďom pomáhala bezplatne, z presvedčenia. Robím to doteraz. Raz za čas vezmem právne zastupovanie bezplatne, ak viem, že by si napr. nemohla osoba, ktorá potrebuje pomoc dovoliť právne služby a vidím, že sa sama brániť nedokáže,” vysvetľuje Veronika Puškár Škodová, ktorá nechce podávať žaloby vopred odsúdené na neúspech.

Advokátske skúšky zložila v roku 2011, dnes pracuje ako advokátka vo vlastnej firme, ktorá sídli v Bratislave i v Banskej Bystrici. Od februára 2009 pracovala ako správca konkurznej podstaty. Od roku 2014 prednášala v Združení konkurzných správcov z poverenia Ministerstva spravodlivosti v rámci prípravy a vzdelávania správcov tému reštrukturalizácií.

Advokátka Veronika Puškár Škodová.  Foto - archív VPS 

Aj preto buď ako správca alebo ako poradný orgán bola pri najväčších reštrukturalizačných konaniach, aké na Slovensku boli. “Aj keď na Slovensku dochádzalo často k zneužívaniu tohto inštitútu ( viď kauza Váhostav, Doprastav) v mnohých mojich konaniach boli spoločnosti reálne ozdravené a doteraz úspešne fungujú,” uviedla Puškár Škodová.

Spomína si na spoločnosť v konkurze, ktorá mala vyše 120 zamestnancov a hrozilo, že ich prepustí a podnik zatvorí. “Aktívne som hľadala spoločnosti s podobným zameraním a dokázala som jednu presvedčiť, aby prevzala 120 zamestnancov a pokračovala s nimi vo výrobe daného produktu,” vraví.

Kúpele Brusno

Nie na všetko spomína rada. “Jedna z mojich väčších káuz bola napr. reštrukturalizácia Kúpeľov Brusno a.s., Nemôžem sa vyjadrovať ku konkrétnym veciam, lebo som viazaná mlčanlivosťou, ale môžem povedať, že v tejto kauze boli vyvíjané nesmierne tlaky, a rozhodovanie súdov nasvedčovalo tomu, že nielen na mňa. Táto reštrukturalizácia sa skončila neúspešne po 5 rokoch sporov, kde dvakrát zasahoval Ústavný súd. Nakoniec sa to nepodarilo zachrániť a práve súd poslal kúpele do konkurzu,” hovorí advokátka.

Dnes už reštrukturalizácie nerieši. “Do toho roku 2016 to boli naozaj hektické časy a asi som aj rada, že už skončili, lebo to asi človek dlhodobo neustojí,” hovorí dnes.

Aj preto vníma zmeny v súdnictve ako potrebné, pripomína však, že kvôli niekoľkým čiernym ovciam by sa nemali lynčovať všetci. “Samozrejme, že som mala v rukách kopu rozhodnutí, ktoré boli neodôvodnené, súd neodôvodnil ako a prečo situáciu vyhodnotil ako vyhodnotil, ale mala som aj veľa skvelo odôvodnených vecí. A môžem pozitívne konštatovať, že za 12 rokov praxe som sa stretla skôr s tými dobre odôvodnenými a správnymi rozhodnutiami,” hovorí Veronika Puškár Škodová.

Špeciálnou kategóriou je pre ňu rodinná agenda, kde ide o maloleté dieťa. “Tu väčšinou platí nepísané pravidlo, že porazení sú obaja rodičia, keďže predmetom by mal byť záujem maloletého dieťaťa a už tým, že stoja pred súdom zrejme nevedia konať v záujme dieťaťa, pretože sa napr. nedohodli,” hovorí.

Prečítajte si

Konal súd v prospech maloletého dieťaťa?

Prešla si tým sama, keď starostlivosť o syna musel riešiť až súd, pretože sa s bývalým partnerom nevedeli dohodnúť. “Ani v mojom osobnom prípade to nebolo možné. Avšak vďaka môjmu bývalému partnerovi dokonale ovládam všetky konania, aké môžu spory o dieťa vyvolať. Na vlastnej koži mám vyskúšanú rozhodovanie viacerých slovenských súdov,” hovorí Puškár Škodová.

Redakcii Žien v meste aktívne pomáhala s kauzou mamy, ktorej manžel odmieta niekoľko rokov ukázať dcéru, hoci má na to príkaz súdu.

Veronika Puškár Škodová a disciplinárna komisia

Boj za spravodlivosť neberie ako frázu, bojuje v súdnej sieni, na prípady nezákonnosti na Slovensku upozorňuje v blogoch alebo sa odvážne vyjadruje ku kauzám aj v televízii. Keď je o veci presvedčená, tak to nevzdá, až kým to nedotiahne do konca. Niektorí jej kolegovia to obdivujú, iní s ňou radšej nepracujú. Veronika Puškár Škodová verí, že človek sa nesmie báť, ak ide o principiálne veci.

“Najviac odvahy má človek, kým nemá deti, potom už prirodzene začína byť opatrnejší, ale ja mám v súčasnosti veľmi dobrého manžela, ktorý si tiež prežil všeliake situácie, keďže pracoval 25 rokov v polícií na významných funkciách, kde mal na starosti odhaľovanie a vyšetrovanie korupcie, eurofondov, závažnej daňovej a ekonomickej trestnej činnosti v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Je jedným z mála odborníkov na utajované operácie a preto je ideálna opora,” smeje sa Puškár Škodová, ktorá je momentálne na druhej rodičovskej dovolenke.

Z kandidatúry na členku disciplinárnej komisie sa veľmi teší a berie to ako ocenenie svojej práce. “Práca v disciplinárnej komisii je o tom, že človek čestne, spravodlivo, zodpovedne vyhodnotí vzniknutú situáciu. Rozhodne sa tam môžem veľa naučiť,” hovorí.