Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom, jej oslavy sú spojené aj s pohanskými rituálmi vítania jari a oslavami hojnosti, úrody a zdravia. Počas Veľkej noci si kresťania  pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. 

Termín Veľkej noci sa každý rok mení. Veľkonočná nedeľa pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Prečítajte si viac.

Veľkonočné sviatky, zvyky a tradície na Slovensku

Veľkonočné sviatky sú sviatočné dni, ktoré sú známe pod menami Kvetná nedeľa, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok. Teda až do roku 2022, po novom by mali platiť nové názvy.

Veľká noc sa spája s rôznymi tradíciami, zvyklosťami, pranostikami, vinšmi, modlitbami, ale aj s dobrým jedlom, stretávaním sa rodiny, návštevou kostolov a inými dnes už takmer zabudnutými úkonmi, ktoré vychádzali najmä z tradičného vidieckeho života obyvateľstva.

Veľkonočné sviatky sa začínajú Kvetnou nedeľou, ktorá predchádza Veľkonočnú nedeľu o sedem dní.

Veľká noc na Slovensku

  • Kvetná nedeľa - Palmová nedeľa

Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Starší názov pre ňu bol Palmová nedeľa, čo bolo odvodené od kvetov – palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal.

Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - bahniatok. V katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc. Počas tohto dňa sa ľudia v skorých ranných hodinách umývali v studenej vode, lebo verili, že im to prinesie zdravie a vezme všetky choroby. Pripisovali jej magickú, až zázračnú moc.

  • Zelený štvrtok  - Štvrtok svätého týždňa

Na Zelený štvrtok sa tradične konzumujú zelené jedlá (špenát, kel, žihľava), ktoré podporujú zdravie a vitalitu. Domácnosti by mali byť upratané, medzi ľuďmi má vládnuť pokoj. Bol to aj prvý deň po zime, kedy začali gazdovia vyvádzať dobytok na pašu. V tento deň nebijú kostolné zvony na znak smútku, keďže deň symbolizuje poslednú večeru s Ježišom Kristom. Deň je známy aj obradom, kedy pápež umýva nohy 12 mužom ( po novom už aj ženám). 

  • Veľký piatok -  Piatok utrpenia Pána

Na Veľký Piatok si kresťania pripomínajú umučenie a ukrižovanie Ježiša Krista. Veľký piatok sa trávi v kruhu rodiny v komornej atmosfére. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýta sa môžu len raz za deň. Naši predkovia sa zvykli pred východom Slnka kúpať po krk ponorení v potoku. Tento rituál mal zabezpečiť celoročné zdravie. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.

  • Biela sobota - Svätá sobota

Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša, počas dňa nie sú omše. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas Bielej soboty sa v domácnostiach zvykli pripravovať jedlá na hodovanie, pretože sa končí 40-dňový pôst.

Gazdiné tradične upratovali príbytky a muži zvykli využiť deň na siatie, sadenie a práce vonku. Dievčatá zdobili vajíčka, chlapci plietli korbáče z prútov bielej vŕby. Ak bolo všetko pripravené a nachystané, rodina sa obliekla do sviatočného odevu, aby tak oslávili prítomnosť posvätenia ohňa, z ktorého sa zapaľuje hlavná veľkonočná svieca. 

  • Veľkonočná nedeľa - Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania

Veľkonočná nedeľa je dňom hojnosti, radosti a osláv, ktoré pramenia z Kristovho zmŕtvychvstania. Veľkonočná nedeľa je hlavne prvou nedeľou po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. Je to zároveň deň osláv víťazstva života nad smrťou.

U kresťanov sa tento deň označuje za Boží hod. Celá rodina ide do kostola, na omšu, kde si nechá vysvätiť svoj slávnostný nedeľný obed.

  • Veľkonočný pondelok - Pondelok vo veľkonočnej oktáve

Veľkonočný pondelok je dňom zábavy, rodinných stretnutí, na vidieku aj dňom šibačky a oblievačky. Mladí muži navštevujú domy, kde žijú dievčatá, šibú ich s ozdobeným korbáčom z vŕbových prútov a oblievajú ich. Bitie prútikom podľa tradície zabezpečovalo silu, zdravie a hojnosť počas celého roka. Voda symbolizovala zdravie, krásu a mladosť.

Tieto tradície sa postupom času vytrácajú. Šibačka a oblievačka tak ostáva spomienkou na slovenský folklór a praktizuje sa už len občas na vidieku.

Veľkonočné menu a veľkonočné sviatky

Prípravy veľkonočného menu začínajú už niekoľko dní pred samotnými oslavami. Po dlhom období pôstu si ľudia mohli konečne dopriať dostatok mäsa a sladkých koláčov na rozmanité spôsoby.

Jednotlivé chody závisia od konkrétnych krajov, ale v každej kuchyni sa nájdu vajíčka uvarené na tvrdo, zemiakový šalát, údená šunka, chren, cvikľa s chrenom, syry, pripravujú sa jedlá z mäsa, ktoré nie sú úplne bežné, ako jahňacie, kozľacie, baranina, králik.

Pečú sa rôzne druhy koláčov a sladké pečivo. V niektorých rodinách je to vianočka, na východe hrudka, inde zas koláč pascha. Azda najtradičnejší je sladký baranček. K Veľkej noci jednoducho dobré tradičné jedlo patrí! 

Tip pre vás

🛒 [Wellness Trio Set upokojuje zmysly a podporuje hlboký spánok. Krásny DARČEK  - kliknite tu:]

História a vznik Veľkonočných sviatkov

Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho ukrižovaní. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi približne v rovnakom čase. V prostredí Gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha.

Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ siaha do čias židovského otroctva v starovekom Egypte.  

Ako sa uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach – prechod alebo  obídenie, vyhnutie sa. Všetky pojmy predstavujú skutky, ktoré urobil Boh počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.

Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov.

Symboly Veľkej noci

Veľkonočný baránok - typický symbol Veľkej noci. Podľa kresťanskej viery znamená symbol obetovania sa za spásu sveta. 

Voda - v tomto období sa spája so zdravím, očistou, ale i prúdením životnej sily človeka. 

Zajačik - Symbol príchodu jari, symbol šťastia a zmyselnosti. Taktiež podľa jednotlivých národov môže symbolizovať skromnosť a pokoru, či plynúci čas.

Korbáč - pochádza z pohanskej viery, vychádza zo starých slovanských zvykov, kde bol ukazovateľom sily.

Vajíčko - zárodok života, symbol plodnosti a znovuzrodenia. 

Kríž -  symbolizuje večnosť, prepojenie dvoch svetov - ľudského a božského. 

Bahniatka - vŕbový prút sa stal symbolom prebúdzania sa jari. V kresťanstve sa používa minuloročné bahniatko na pomazanie čela popolom na znak kajúcnosti na Popolcovú stredu, teda presne 40 dní pred Veľkou nocou.

Veľká noc vo svete

  • USA

Veľkonočné sviatky v USA nemajú veľkú popularitu. Nepripadá na ne ani žiaden štátny sviatok. Najzaujímavejšia veľkonočná americká tradícia je udalosť „Easter Egg Roll“, ktorá sa uskutočňuje na trávniku pred Bielym domom. Americký prezident pozve deti a tie hľadajú ukryté čokoládové vajíčka na záhrade.

Vajíčka schováva takzvaný Veľkonočný zajačik. Hľadanie vajíčok má európsky pôvod a priniesli ho do Nového sveta noví osadníci z Európy. Samotná udalosť má dlhú tradíciu a v Bielom dome sa koná už od roku 1878. Tento rok bude 18. apríla.

  • Rakúsko

Tradičná Veľká noc v Rakúsku je plná rôznych zvykov. Začína sa na tzv. Palmovú nedeľu (u nás Kvetná nedeľa), kedy sa svätia palmové listy. Zelený štvrtok chodia chlapci od domu k domu, sprevádzaní zvukom z rapkáčov a jedia zelené pokrmy pripravené z bylín. Veľký piatok je pôstnym dňom ako u nás, zdobia sa vajíčka. Zo soboty na nedeľu sa svätí jedlo v košíku.

Veľkonočný pondelok patrí deťom. Hľadajú vajíčka, ktoré im priniesol a v tráve ukryl veľkonočný zajačik. Zajačik a vajíčka sú symbolom plodnosti a života. Typické pre Rakúsko sú aj veľkonočné trhy.

  • Anglicko

Anglicko má množstvo rôznorodých zvykov, ktoré sa menia v závislosti od regiónu. Niekde sa počas Veľkej noci tancuje ľudový tanec, ktorého názov je „Morris dancing“. Tanečníci majú krokovú choreografiu, sprevádza ich hudba, na predkoleniach majú pripnuté zvončeky a držia palice, ktoré predstavujú meče.

Zvláštnou súčasťou choreografie je mávanie vreckovkou. Významný je Zelený štvrtok, keď sú ľudia požehnávaní posvätným olejom, a časté je aj symbolické umývanie nôh. V tento deň sa kráľovná Alžbeta II. podľa tradícií stretáva so staršími seniormi a dáva im almužnu, teda peniaze.

 

Pápež František a jeho známe požehnanie „Urbi et Orbi“ (mestu a svetu).  Foto - TASR/AP

  • Nórsko

Nóri majú neobyčajnú tradíciu, ktorá sa volá „Paaskekrim“, čiže Veľkonočný zločin. Nepáchajú sa žiadne zločiny, iba väčšina ľudí v krajine číta detektívky alebo trilery a pozerá v televízii detektívne seriály alebo filmy.

Tradícia vraj pochádza z roku 1923, kedy vydavateľ kníh podporoval predaj svojej novej kriminálnej detektívky na titulných stránkach novín. Reklama sa podobala na skutočné správy o vražde, takže mnohí ľudia nevedeli, že ide o reklamu. Veľa rodín odchádza cez sviatky na dovolenku. Trávia čas v chatách a domoch na horách a na lyžovačke.

  • Taliansko

Veľká noc je v Taliansku vnímaná ako náboženský sviatok. V Ríme si počas Veľkej noci pápež pripomína Krížovú cestu, ktorá vedie na Koloseum, kde je horiaci kríž. Najdôležitejšie omše týchto sviatkov sa konajú v sobotu večer a na Veľkonočnú nedeľu.

V nedeľu sa na námestí pred bazilikou sv. Petra zhromaždí množstvo ľudí, ktorí čakajú, až pápež vykoná slávnostnú omšu a z balkóna kostola udelí svetu známe požehnanie „Urbi et Orbi“ (mestu a svetu). Tuto omšu sledujú často veriaci z celého sveta.

  • Filipíny

Táto ázijská krajina prežíva veľkonočné sviatky najdramatickejšie. Miestni dobrovoľníci, a sú medzi nimi aj ženy, sa  na Veľký piatok dávajú dobrovoľne pribiť na kríž, prípadne sa bičujú a inak trýznia, aby tak odčinili hriechy, ktoré vraj vykonali počas roka. Katolícka cirkev tvrdo odsudzuje tento zvláštny rituál oslavy a vyzýva, aby sa veriaci radšej zúčastnili na omšiach a nočných vigiliách.