Eva Obůrková, Rodáčka z Prahy, desiatky rokov zbiera tipy na výlety. Pracuje pre najväčší český cestovateľský portál, pretože rada cestuje, najradšej karavanom. Prezradila nám tipy na výlety na Slovensku, ale aj v rodnom Česku.

Tipy na výlety v Česku: Beskydské Pustevny 

Pustevny sú pomenované podľa pustovníkov, ktorí sa tu vraj usadili v polovici 18. storočia, avšak už na konci toho istého storočia cisár Jozef II. pustovne - alebo Pustevny - zrušil. Svätých mužov čoskoro vystriedali členovia frenštátskeho spolku Pohorská jednota Radhošť, priekopníci rodiaci sa horskej turistiky, ktorí k atraktívnym miestam v horách vyznačili trasy pre peších a zakladali prvé ubytovne a útulne.

Práve Libušín a Maměnka, dve malebné drevené stavby od slovenského architekta Dušana Jurkoviča, boli symbolom Pusteven viac ako sto rokov. Libušín v marci 2014 vyhorel, ale po obnove ho už zase uvidíte v plnej kráse, dokonca možno ešte krajší ako predtým. Obnovy sa dočkala aj vnútorná výzdoba, na ktorej sa podieľal maliar Mikoláš Aleš: príďte sa pozrieť na jeho kresby zbojníkov Ondráša a Juráša, portáša Stavinohy a boha Radegasta.

Ikonická stavba architekta Jurkoviča - reštaurácia Libušín, ktorá prešla generálnou rekonštrukciou po rozsiahlom požiari. Foto - Pavol Urbánek. 

Kúsok od hornej stanice lanovky na Pustevniach stojí chodník Valaška, jedna z najnovších beskydských atrakcií. Hlavné lákadlá? Viac ako 600 metrov dlhý, pohodlný a široký drevený chodník, ktorý sa vinie medzi vrcholkami ihličnatých a listnatých stromov a ktorý ľahko zdolajú aj vozíčkari. Sto päťdesiat metrov dlhá závesná, takzvaná himalájska lávka z lán; kto si na ňu netrúfne, môže sa jej, samozrejme, vyhnúť a pohodlne ju obísť. Na konci potom veža a terasa so skleneným zábradlím aj podlahou. Sedem metrov od veže a vo výške tridsať metrov nad zemou vraj budete mať pocit, akoby ste sa vznášali nad krajinou.

Užijete si tiež skvelé výhľady: vidieť sú hlavne Beskydy, ale aj Jeseníky a Veľká Fatra. Navyše tu nájdete ďalšie zaujímavé prvky, napríklad najvyššie položené trampolínové ihrisko v Česku vo výške dvanásť metrov nad zemou, detské ihrisko alebo kladku na lane, s ktorou sa skĺznete dole. K soche pohanského boha Radegasta a ďalej na Radhošť až k pútnickej kaplnke sv. Cyrila a Metoda vedie obľúbená horská trasa. Nádherné vyhliadky takmer do všetkých svetových strán si tu môžete užívať celý rok, dokonca aj v zime, keď sa na Pustevniach pravidelne konajú výstavy ľadových sôch.

Hrad Sovinec a Pradedova galéria v Jiříkove

Sovinec patrí medzi hrady s voľnou prehliadkou, je teda skvelý tip pre neposedné deti alebo tie malé, ktoré by ešte prehliadku so sprievodcom nezvládli. Deťom sa ale bude páčiť výlet najmä v čase, keď sa na hrade koná niektorá z pravidelných akcií. Pripravuje ich historická posádka v spolupráci s múzeom v Bruntáli a užijú si pri nich tí najmenší, malí, trochu väčší aj veľkí.  Prehliadka vás prevedie piatimi nádvoriami aj najstaršou časťou hradu, takzvaným Horným hradom s vyhliadkovou vežou. Uvidíte zbierky zbraní a expozície venované histórii a archeológii, mučiareň a lapidárium, program dopĺňajú najrôznejšie výstavy.

 Hrad Sovinec. Foto - hrad-sovinec.cz  

V neďalekom Jiříkove si prezrite Pradedovu galériu, rozľahlý areál rezbára Jiřího Halouzky. Vedľa desiatok drevených sôch v nadživotnej veľkosti a detských atrakcií objavíte obrie sochu vládcu jesenických hôr Praděda, zapísanú ako najväčšia česká socha do Guinessovej knihy rekordov. Prezrite si aj prekrásne reliéfne vyobrazenie Pradedovej ríše. Obrí drevený obraz kedysi býval v kamennej rozhľadni na vrcholku Praděda, ktorá ale bola zničená spoločne s obrazom, kópiu nájdete v jednej zo zastrešených expozícií.

Baťov Zlín, Dvadsaťjednotka a Filmový uzol

Slávna éra Zlína sa začala v roku 1894, kedy tu založil svoj obuvnícky podnik Tomáš Baťa. Firma vybudovala v Zlíne obchodné domy, hotel, kino aj veľkú nemocnicu, školy, vedecké ústavy, filmové ateliéry a tisíce nových bytov. V meste vyrástli kolónie a celé štvrte Baťových domčekov a tiež mrakodrap – 21. správna budova, zvaná tiež Dvadsaťjednotka, jedna z prvých výškových stavieb v Európe, ktorú ako sídlo firmy Baťa navrhol architekt Vladimír Karfík. So 17 poschodiami a 77-metrami výšky sa síce neškriabe až do neba, ale pre ľudí, čo ešte nedávno bývali v drevených chalúpkach, to bol hotobvý zázrak – a čo viac, skelet jednej z prvých výškových stavieb v Európe postavilo 40 robotníkov za 160 dní. Za desať dní jedno poschodie!

Dvadsaťjednotka je plne klimatizovaná, má potrubnú poštu, rýchlovýťahy aj paternoster a jej konštrukčnou lahôdkou je výťah a zároveň kancelária vo výťahu s rozmermi 6x6 m. Zviezť sa ním môžete v rámci prehliadok alebo počas akcií pre verejnosť. Dozviete sa napríklad, že kanceláriu používali rôzni manažéri a šéfovia, ktorí jazdili do jednotlivých poschodí a šetrili tak čas svojich podriadených. Pokiaľ vám bude priať počasie, určite sa v zlínskej 21 choďte pozrieť na voľne prístupnú strešnú terasu s kaviarňou a vonkajším posedením, odkiaľ sa otvára úžasný výhľad na mesto a okolie.

  

Baťov mrakodrap má číslo 21, preto ho volajú Dvadsaťjednotka.  Foto - wikipedia.org 

   

Navyše tu môžete vidieť kuriozitu inde nevídanú: garáž pre mačku. Hovorí sa tak parkovaciemu boxu pre špeciálne zariadenia s plošinou, ktoré jazdia po koľajnici po obvode strechy a slúžia na umývanie okien a plášťa budovy.

Za videnie stojí Pamätník Tomáša Baťu, elegantná stavba baťovského architekta Františka Lýdie Gahury, ktorá vznikla v roku 1933 a bola otvorená presne rok po tragickej smrti Tomáša Baťu. S deťmi potom navštívte Kudlov, malý zlínsky Hollywood: firma Baťa tu vybudovala filmové ateliéry, kde pôsobil mnoho slávnych filmových tvorcov, napríklad Hermína Týrlová, Karel Zeman či Elmar Klos.

Okrem ateliérov tu objavíte aj malú kolóniu robotníckych domčekov, ktoré spoločnosť nechala postaviť pre zamestnancov ateliérov, a tiež Kudlovskú stodolu (Filmová 689). Nenechajte sa zmiasť názvom, ide o vôbec prvý ateliér, ktorý bol vybudovaný v roku 1936 za neuveriteľných deväť mesiacov. Práve tu dnes objavíte Filmový uzol, múzeum mapujúce históriu filmových ateliérov a osobnosti, ktoré tu pôsobili, nechýbajú ani kaviareň a výstavné priestory, kde sa striedajú krátkodobé výstavy.

Na jednom z poschodí nájdete takzvaný Tvorivý chlievik, interaktívnu výstavu o prasiatku Lojzíkovi. Dozviete sa, ako sa z návrhu stal príbeh, z príbehu knižka a z knižky Večerníček, uvidíte, ako vzniká animovaný film a dokonca si ho môžete sami skúsiť natočiť. Ako? Sami si vytvoríte scenár a z plastelíny vymodelujete postavičky, ktoré sa stanú hrdinami vašej vlastnej niekoľkosekundovej snímky.

Napokon prasiatko Lojzík nie je jediný Večerníček pochádzajúci zo Zlína, natáčali sa tu nové diely Pata a Mata, Králiky z klobúka alebo Krysáci. Okrem animačných workshopov ponúka Filmový uzol aj prímestské tábory, autorské čítania, výtvarné dielne i zázemie profesionálnej výroby.

Hradec nad Moravicí a Weisshuhnov kanál

Zámok Hradec nad Moravicí na prvý pohľad zahŕňa niekoľko  zámkov - empírový Biely zámok, zvaný tiež Horní, Červený zámok pripomínajúci stredoveký nemecký hrad a tiež novogotickú Bielu vežu, dominantu celého areálu. Niekoľko prehliadok vás zavedie do štýlovo zariadených interiérov vrátane kaplnky a erbovej sály, prezrieť si môžete galériu a krátkodobé výstavy.

Skutočným rajom však je rozsiahly zámocký park s množstvom vyhliadok, lavičiek a romantických stavieb či s Bukovým chodníkom: trasa s minimálnym prevýšením sa prepletá lesmi nad údolím Moravice. Určite nevynechajte zaujímavú technickú pamiatku, tri a pol kilometra dlhý Weisshuhnov kanál. Ide o náhon s dvoma akvaduktmi a tunelom, ktorým sa plavilo drevo do papierne v Žimroviciach. Náhon je stále funkčný, aj keď drevo sa v ňom naposledy plavilo v roku 1966.

Kanál začína hlboko v údolí Moravice, kam sa dá dôjsť len pešo alebo dôjsť na bicykli, a tak na výlet k pozoruhodnej technickej pamiatke je najlepšie vyraziť od konca, teda zo Žimrovíc. Pôjdete síce proti prúdu, ale nemajte obavy, kanál má spád iba 23 metrov, takže cesta vedie prakticky po rovine. Okrem príjemnej cesty pozdĺž kanála objavíte aj vodné tunely, akvadukty a niekoľko prepadov na reguláciu výšky hladiny. Kanál vybudoval Carl Weisshuhn (1837–1919), podnikateľ a milovník tohto kraja bol tiež pradedom Joy Adamsonovej. Autorka príbehov o levici Else sa narodila v roku 1910 v Opave ako Friederike Victoria Gessnerová.

Zábavný park Permonium v Oslavanoch

Rodinám s deťmi spoľahlivo spestrí program na južnej Morave zábavný park, ktorý vznikol v bývalom industriálnom areáli. Môžete navštíviť zrekonštruovanú ťažobnú vežu, zahrať si interaktívnu hru Magic Permon, riadenú modernými informačnými technológiami, alebo si užiť atrakcie zábavného parku ako sú pavúčia pasca spojená s prekonávaním zložitej spleti prekážok a nástrah, banské jazero, obrie bludisko a množstvo ďalších.

    Zábavný park Permonium v Oslavanoch. Foto - permonium.cz 

Pre menšie deti je určený Dúhový svet, prírodný park zameraný na ochranu životného prostredia s množstvom atrácií, rozvíjajúcich myslenie aj fantáziu. V blízkych Oslavanoch sa zájdite pozrieť na zámok. 

Je tu jedno z najväčších arkádových nádvorí v Česku, v interiéroch si môžete prezrieť hasičské múzeum a stálu expozíciu História baníctva a energetiky, je tu aj zámocký pivovar a reštaurácia. V bývalej kláštornej záhrade objavíte kúpací biotop, detské ihrisko a vonkajšie fitness ihrisko, históriu ťažby uhlia a nerastných surovín pripomína aj fontána s permoníkom v centre Oslavan.