|
Rodičov si nevyberáme. Ani súrodencov. Priateľov aj partnerov áno. A často sme svojím výberom sklamaní a hľadáme iných - lepších. Ani deti si nevyberáme. Bez možnosti výberu by sme mali prijať a akceptovať, čo nám je dané. Skutočne by sme mali! Rodičov, bratov, sestry aj deti. Nech sú akíkoľvek!
Aj keď získať od svojho súrodenca nálepku „správna“ sestra a „správny“ brat nie je vôbec jednoduché, lebo pre jedného je dobrom to, pre iného ono, pre ďalšieho niečo celkom iné, je nesmierne náročné a malo by byť aj neakceptovateľné pre celú ostatnú rodinu zmieriť sa s otvorenou nenávisťou medzi bratmi a sestrami, pretože nemusíme sa zbožňovať, ale nesmieme sa nenávidieť!
Mala som devätnásť mesiacov, keď na posteľ v spálni položili v perinke zabalenú moju malú sestru. Dospelí sa premiestnili do kuchyne. Po chvíľke spozorovali, že „a kde ja Janka?“ Kde by som bola! Mala som nové hračky. Riadne som rodičov a starenku naplašila. Lebo ma našli v okamihu zdvíhania hrabličiek nad perinku novonarodenej dcéry a vnučky.
Samozrejme, moja pamäť si tento môj skutok neuložila do formy pre mňa čitateľnej a celú príhodu viem z rozprávania našej mamy. „Ešteže sme prišli, kto vie, čo by si jej spravila?“ Kto vie? Možno ma pripravovali na súrodenca ako na parťáka na hranie, tak som sa išla pohrať. Možno som sa chcela len pochváliť novou hračkou, deti sa radi chvastajú. Možnosť, žeby som jej chcela ublížiť si vôbec nepripúšťam.
Súrodenci sú bytosti majúce spoločných rodičov, o ktorých sa musia deliť, čo niektorí vôbec nezvládajú. Sú to aj osobnosti vyrastajúce v tých istých podmienkach, príkazoch, zákazoch, v tom istom dome, byte a predsa sú rozdielne.
Moja sestra je v mnohom iná ako ja a v niečom sme si podobné. Je skôr extrovert a spoločnosť iných ju dobíja energiou. Ja fungujem ako batéria, ktorá čerpá energiu osamote. Máme iný temperament. Keď ona radšej išla nakúpiť a potom uvarila veľmi chutný guláš a upiekla tortu hodnú profesionálky, ja som preferovala akčnejšie domáce práce vonku - na poli, v záhrade, okolo domu. Keď ona vozila v kočíkoch deťúrence nejakej mamičky zo susedstva, ja som s kamarátmi preskakovala potok.
Psychológovia skúmajú ako súrodenecké pozície ovplyvňujú naše budúce správanie, zostavujú teórie. Walter Toman svojím skúmaním dospel k záveru, že najstaršie sestry rady preberajú ochranársku rolu. Sú pripravené pomôcť a naučili sa odkladať svoje potreby a záujmy v prospech iných. Rady si zachovávajú nadhľad a kontrolu. Často si naložia veľa na svoje plecia, bývajú usilovné, ale prísne a korektné. A často preto vyhoria...
Pamätám si jednu svoju nenaplniteľnú túžbu z detstva. Túžila som mať staršieho brata. Takého, čo ma zastane, takého väčšieho ochrancu, aby som ja mohla byť tá slabšia. Preto mi bolo veľmi sympatické, že môj priateľ, súčasný a jediný manžel má aj starších aj mladších súrodencov.
Veď nie je super, keď sa v ťažkostiach máte vždy na koho obrátiť? Keď máte s kým sa tešiť a stretávať na oslavách? Keď vaše deti majú veľa bratancov a sesterníc, ujov a tiet? Keď viete, že aj napriek rozdielom, je niekto kto vás vždy bude mať rád, lebo je to brat alebo sestra, lebo máte spoločných rodičov a nie preto, že si to zaslúžite lebo napĺňate jeho náročné očakávania?
Určite to musí byť super. Lebo je choré, keď sa súrodenecký vzťah pokazí natoľko, že brat alebo sestra má svoje zviera radšej ako svojho súrodenca! Svojmu psovi sa vie prihovoriť a osloviť ho menom a od brata pohľad odvracia a nereaguje na jeho prosby a túžby po zmierení. Je to nielen bolestivé pre toho citlivejšieho, je to aj dôkaz neúcty voči spoločným rodičom.
Správny súrodenec je poklad, preto si vážme sestry a bratov, čo takými sú!
Prečítajte si aj Žobrať. O živobytie, prácu, spravodlivosť
