Čítať v článku mienkotvorného denníka SME konštatovanie, že “tenisová emancipácia je falošná”, by malo pokaziť deň nielen “váženým feministkám, zástupkyniam falošnej emancipácie a lesbám,” ktoré menovite spomína autor článku.

Ukazuje, že na obsahu článku nevidia nič zlé editori, vedenie redakcie a preto ho nebudú vidieť ani čitatelia či čitateľky. Média majú takéto dôležité spoločenské témy kultivovať, preto sa do diskusie zapája aj náš portál.

Billie Jean Kingová lesba? 

Článok, ktorý sa tvári ako analýza, vnímame my ako útok na športovkyne, čiže  diskrimináciu na základe pohlavia, dokonca sexuálnej orientácie. Emancipácia, o ktorej autor hneď v úvode článku píše, nemôže byť falošná, pretože je o zrovnoprávnení mužov a žien a v športe, ktorý je symbolom fair play, má ísť predsa hlavne o výkony.

Nie o to, či výkon podá žena alebo muž. Alebo, že by sestry Williamsové či Naomi Osaková nehrali na kurte lepšie ako mnohí mužskí tenisti a nezaujímali sponzorov?

Napokon sám autor spomína Billie Jean Kingovú, ktorá vylepšila postavenie ženského tenisu legendárnym zápasom, v ktorom porazila bývalého wimbledonského víťaza na tri sety. Toho Bobbyho Riggsa, čo tvrdil, že ani najlepšie ženské hráčky nad ním nedokážu vyhrať.

Najsmutnejší argument použil autor, keď k menám Kingovej a Navrátilovej, pridal výraz dve lesby, a sexuálnu orientáciu, len tak zľahka podhodil do debaty o odmenách za športové výkony. Argumenty na úrovni 50. rokov. Naozaj lacné.

RTVS a predsudky o ženskom športe

Najväčší omyl bývalého tenisového komentátora a šéfredaktora športu RTVS je, že zovšeobecňuje hlava-nehlava. Píše, že najlepšia futbalistka nezarába toľko, koľko Ronaldo, ale ako Ronaldo nezarába ani väčšina mužov futbalistov.

Atraktívny tenis môže hrať žena tak ako muž a pod atraktivitou výkonu si tiež môžu niektorí predstaviť silový tenis a iní premyslene umiestnené údery k čiare. Aj slabší mužský tenis v prime time prinesie vyššie reklamné zárobky, hoci si mnohí povedia, že iný mužský zápas v menej sledovanom čase bol kvalitnejší.

Keby bolo na Rolland Garros finále Ruud - Čilič a neobjavila sa tam top hviezda Nadal, sledovanosť by bola úplne iná, hoci by to bolo mužské finále v najsledovanejšom čase. Rovnako ako by bola inde sledovanosť zápasu Sereny Williamsovej s Osakou ako menej známych tenistiek.

Mužskí športovci majú síce rovnaké pohlavie, ale podávajú rozdielne výkony a len poniektorí z nich sú magnetom na peniaze. Na tri sety hrajú muži len štyri grandslamové turnaje, v ostatných hrajú tenisti takisto len na dva sety ako tenistky. A odkedy vlastne meriame kvalitu tenisu podľa počtu setov alebo dĺžky zápasu?

Ak športový redaktor dáva do popredia komerčné hľadisko a biznis, to by sa nám šport scvrkol len na pár sledovaných disciplín a tuším by sám pán novinár nemal onedlho o čom písať.

Na konci takejto diskusie by sme sa mohli rovnako hlava-nehlava baviť o tom, či si RTVS zaslúži dostávať peniaze od štátu, keď po komerčnej stránke toho naozaj veľa nepredvedie. A ešte v nej pracujú (Barbora Žiačiková) alebo pracovali (autor článku) ľudia, ktorí vášnivo pracujú so stereotypmi a predsudkami a hlasito sa dožadujú spravodlivosti, ktorá je veľmi selektívna, rozumej hlavne pre mužov.