Mnohým ľuďom, ktorí bývajú v garsónke alebo jednoizbovom byte sa pravdepodobne stane, že začnú uvažovať o väčšom. Či už je to príchod detí, pocit, že potrebujú viac priestoru alebo si to jednoducho môžu dovoliť. Keď som sa v takomto štádiu života ocitla ja, presne som vedela ako by mal tento nový byt vyzerať. Vtedy ešte trh s nehnuteľnosťami vyzeral inak, a nebolo až tak veľmi z čoho vyberať. Najmä vtedy nie, ak mal človek úplne presnú predstavu o tom, čo hľadá. Ja som ju mala, trvalo to dlho, no neprestávala som hľadať, až kým som ten byt nenašla. Mal len jednu chybu – nebol na predaj.
Ten byt bol taký dokonalý a podľa mojich predstáv, že aj napriek tomu, že som vnútri nikdy nebola, vedela som, že je to „on“. Poviete si, že by som určite niekde taký iný našla, možno by som urobila sem-tam nejaký kompromis, možno by som dlhšie čakala, ale určite by prišiel. Lenže ja som ten byt tak neskutočne chcela, že aj napriek tomu, že bol v novostavbe označený ako predaný, zavolala som do tej spoločnosti, či je to naozaj tak. Prekvapenie sa nekonalo, ten byt už nebol k dispozícii.
Hoci sklamanie bolo obrovské, neustále som si na internete prezerala obrázky bytu a rozmýšľala o tom ako veľmi ho chcem a ako by sa mi tam bývalo. A čuduj sa svete – pár dní na to mi zavolal majiteľ, opýtal sa či oň stále mám záujem a ponúkol mi ho na predaj. Skoro som odpadla. Bola som sa v ňom, samozrejme, pozrieť, zistila som, že mi žiadna banka nechce požičať toľko peňazí a do cesty mi ešte prišlo viacero prekážok. Ja som ale verila, že ten byt je stvorený pre mňa. Skrátim to – bývam v ňom doteraz.
Nechcem tým, samozrejme, povedať, že byť tvrdohlavý ako baran sa vypláca. Veľakrát si človek nechutne narazí hlavu. Možno väčšinou. Jednu cennú vec ma to však naučilo – viera je v živote veľmi dôležitá. Veriť, že človek niečo získa, že na niečo má, že to dosiahne. Veriť v seba, veriť v úspech niekoho, koho máme radi, veriť v lásku, atď.
To ako veľmi je viera v živote dôležitá mi napadlo preto, lebo som počula, že v septembri príde do kín nový film o Beatles. Kapele, ktorú milujem. O príbehu, ktorý by bez viery nikdy nevznikol. O niečom veľmi podobnom v ňom hovorí Paul McCartney.. Vo všetkom, čo sme robili, bola viera. Ľudia okolo nás museli s nami túto vieru zdieľať, inak by to nefungovalo... takto to s Beatles jednoducho bolo, museli ste mať vieru. Museli sme mať vieru jeden v druhého. Beatles vôbec nepoznali noty a stali sa najznámejšou kapelou všetkých čias. Teta Johnovi Lennonovi povedala, že gitarou sa nikdy neuživí... to sú len malé dôkazy toho ako viera môže meniť nielen životy, ale aj dejiny.
Viera stojí nielen na začiatku, ale aj na konci všetkého. Na konci augusta si pripomíname viaceré míľniky histórie - jedným z nich je pre mnohých aj 50. výročie posledného oficiálneho koncertu Beatles v San Franciscu. Azda to znie pateticky, ale keď sa náš život jedného dňa bude končiť, napriek všetkým tým pekným bytom či širokej rodine bude viera to jediné čo nám ostane. Pravdepodobne by sme sa mali naučiť veriť jej sile.
Prečítajte si aj Šesť (ne)užitočných rád ako pochopiť Vášho introverta
